T-5 Riadenie prevádzky v podniku leteckej dopravy

1. T-5 Riadenie prevádzky v podniku leteckej dopravy 1 Štruktúra prevádzkovej časti LS 2 Organizácia letovej prevádzky 3 Organizácia pozemnej prevádzky 4 Údržba lietadiel 5. Spôsobilosť leteckého personálu 6 Spôsobilosť leteckého pozemného personálu

2. Úvod • K zabezpečeniu podmienok kvalitnej, bezporuchovej, ekonomicky efektívnej a bezpečnej prevádzky vytvára letecký dopravca určitú organizačnú štruktúru. Na požiadavky pre plánované lety, prichádzajúce z marketingovej a obchodnej časti organizačnej štruktúry musia zodpovedajúcim spôsobom reagovať zložky zaradené do prevádzkovej časti.

3. 1 Štruktúra prevádzkovej časti LS • Technický úsek zaisťuje údržbu a opravy lietadiel spoločnosti a externým zákazníkom v súlade s požiadavkami predpisov, posudzuje vhodnosť a spôsobilosť lietadlovej techniky, ktorú spoločnosť uvažuje zaradiť do lietadlového parku. Plánuje priebeh údržby a obnovy predpísaného stavu letovej spôsobilosti lietadlovej techniky, stanovuje rozsah a spôsob údržby podľa podmienok prevádzky lietadlovej techniky a úrovne ich bezpečnosti. Zabezpečuje vykonávanie bežnej údržby lietadlovej techniky v stanovených lehotách a vykonávaní opráv vlastnými silami v rozsahu danom licenčnými obmedzeniami, alebo ich zaisťuje u vonkajších licencovaných dodávateľov. Má priamy kontakt s výrobcami lietadlovej techniky, sleduje a vyhodnocuje ich spoľahlivosť. Vedie zodpovedajúcu dokumentáciu (sledovanie cyklov podľa počtu vzletov a pristaní, počet prevádzkových hodín lietadiel a ich hlavných systémov, zápisy o vykonaných opravách a podobne) a zaisťuje aktuálnosť jednotlivých predpisov pre prevádzku a údržbu. Zaisťuje údržbu a úpravy interiérov lietadiel, sedadiel, drakových dielov lietadiel a ich lakovanie podľa povolenia výrobcu. Vykonáva pravidelné kontroly a inšpekcie lietadlovej techniky, kontroly kvality priebehu vykonávania jej údržby a vstavuje potvrdenie o vykonanej údržbe.

4. Ohlasuje technické poruchy leteckému úradu. Zaisťuje nákup materiálov pre údržbu alebo nákup služieb v oblasti údržby lietadlovej techniky. V závislosti na vybavenosti technického úseku pracovnými silami a technologickým vybavením môže technický úsek vykonávať činnosť iba pre vlastnú spoločnosť, alebo aj pre externých zákazníkov. V súčasnej dobe totiž niektoré letecké spoločnosti preferujú obmedzenia technických činností vo vlastnej spoločnosti na nevyhnutné (predpísané) minimum a spoliehajú na údržbu , vykonávanou externými dodávateľmi. Súčasťou technického úseku je útvar, ktorý sa zaoberá riadením systému akosti údržby lietadlovej techniky a schvaľuje dodávateľov materiálu a služieb. Súčasťou technického úseku je technický dispečing, ktorý poskytuje súčinnosť podobným zložkám ostatných úsekov v bežnom riadení prevádzky, ale aj pri riešení problémov so zaistením pravidelnosti prevádzky ( výpadky techniky, počasia, mimoriadne udalosti apod. Podobnými zložkami rozumieme staničný dispečing v prevádzkovom úseku, letový dispečing v letovom úseku. Tieto 3 dispečingy poskytujú súčinnosť a vstup pre rozhodovanie tzv. operačnej kontroly.

5. Prevádzkový úsek zaisťuje pozemnú prevádzku (Ground Handling) podľa spracovaného manuálu (ground operational Manual), tj. vybavovanie cestujúcich a činnosť pozemných obslužných prostriedkov a zaistenie ich obsluhy. Rovnako ako technický úsek tak aj prevádzkový úsek môže okrem služieb vlastným lietadlám, poskytovať zmluvné handlingové služby na materskom, prípadne i na iných letiskách ďalším leteckým spoločnostiam. Do prevádzkového úseku spadá staničný dispečing, ktorý sa stará o efektívne, pravidelné a bezpečné pozemné odbavenie lietadiel vlastnej spoločnosti a ostatných handlingových leteckých dopravcov. Do úseku patrí sekcia prevádzka vybavenia lietadiel, ktorá riadi vybavenie lietadiel na ploche a činnosti skupín ramp control, load control a nezmluvný handling. Prevádzkový úsek zaisťuje v zimnom období odmrazovanie lietadiel. Do prevádzkového úseku patrí prevádzka nakladania lietadiel, ktorá realizuje vykladanie/nakladanie batožiny a ich triedenie.

6. V rámci služieb prevádzkového úseku je pilotom odbavovaných lietadiel vlastných aj cudzích zaisťované doručenie príslušnej predletovej dokumentácie vrátane informácií o letových plánoch a meteorologických informáciách. Súčasťou prevádzkového úseku je útvar plánovania prevádzky a správa systémov, ktorý sa zaoberá činnosťami spojenými s plánovaním zmien a riadením pozemného personálu. Vypracováva mesačný plán služieb, analyzuje výstupy zo systémov, spracováva grafy a reporty. Útvar handlingovej zmluvy uzatvára na letisku menom leteckej spoločnosti handlingové zmluvy pre cudzích leteckých dopravcov. Poskytuje „customer service“ zákazníkom a zaisťuje VIP lety. Útvar riadenia prevádzky v zahraničí zabezpečuje riadenie pozemnej prevádzky na letiskách v zahraničí. Úsek štandardy prevádzky a ekonomická správa sa zaoberajú stanovením prevádzkových štandardov a postupov leteckého dopravcu a ich harmonizáciou s predpismi IATA, ICAO, EU a prípadne dokumentov vyplývajúcich z členstva leteckého dopravcu v aliancii. Úsek tiež vytvára Manuál pozemnej prevádzky – GOM.

7. Základným obsahom práce Letového úseku (úseku letovej prevádzky) je organizácia letovej prevádzky spoločnosti. Do tejto činnosti patrí plánovanie, riadenie, zabezpečovanie a vyhodnocovanie letov. Splnenie uvedenej činnosti však v plnej miere závisí na schopnosti úseku zaistiť zodpovedajúci počet pilotov a palubných sprievodcov. V súlade s prevádzkovými podmienkami je ďalšou úlohou vykonanie zmien typu lietadiel, smerovania liniek, letového plánu liniek a rušenie liniek. V súvislosti s tým potom letový úsek koordinuje dlhodobé a krátkodobé plánovanie lietadiel a zaradenie posádok do prevádzky v súlade s letovým poriadkom. Spolupracuje so zástupcami RLP a tiež zabezpečuje prevádzku diaľkového spojenia s posádkami lietadiel. Zabezpečuje riadenie letových posádok a palubných sprievodcov v zmysle Zákona o civilnom letectve a v súlade s medzinárodnými predpismi s tým, že každý let bude vykonaný v súlade s pravidlami vyplývajúcimi z tohto zákona. To znamená, že prideľuje posádky na jednotlivé lety v súlade s regulátornými predpismi ( povolenie dennej, nočnej doby v službe, platnosť licencií a lekárskych prehliadok, zaisťuje ubytovanie posádok v destináciách, atď.).

8. Vykonáva navigačné a prevádzkové vyhodnocovanie nových oblastí prevádzky, zodpovedá za zber dát z letov (letových zapisovačov a letovej prevádzkovej dokumentácie) a ich distribúciu podľa požiadaviek interných a externých subjektov, zaisťuje funkčnosť systému riadenej letovej dokumentácie a ich archiváciu. Zaisťuje predletovú prípravu posádok (briefing), prípravu letových posádok vrátane palubných sprievodcov. Organizuje alebo poskytuje príslušné školenia a vedie záznamy o prípravách letových posádok. Vykonáva audity a inšpekcie, monitoruje výcvikové postupy letových posádok. Zaoberá sa tiež spracovaním, tlačením a distribúciou dokumentácie pre letové posádky a palubných sprievodcov.

9. Základným prevádzkovým dokumentom leteckého podniku, ktorým sa stanovia pravidlá, postupy, inštrukcie pre plánovanie, prípravu , vykonávanie letovej prevádzky ale aj kontroly a vyhodnocovanie činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť je prevádzková príručka (Operation Manual). Ide o dokument spracovaný v súlade s príslušnými štandardmi medzinárodných organizácií (ICAO, IATA, EASA a ďalšie),Zákonom o civilnom letectve a nadväznými vykonávacími predpismi, pravidlami a postupmi, s technickou a letovo prevádzkovou dokumentáciou výrobcov lietadiel a s vnútornými predpismi leteckého podniku. Je preto tiež východiskovým podkladom pre bezpečnostné a prevádzkové audity vykonávané národnými a medzinárodnými orgánmi (ICAO, IATA). Prevádzková príručka je dokumentom len pre vnútornú potrebu leteckého podniku, je však záväzná pre všetkých pracovníkov letového úseku.

10. Pre zaistenie požiadaviek odbornej spôsobilosti posádok sa u prevádzkovateľov leteckej dopravy zriaďuje oddelenie (útvar) výcviku posádok lietadiel. Každý člen posádky totiž musí absolvovať v súlade s požiadavkami predpisu opakovací výcvik, alebo niektorý iný druh výcviku, napr. výcvik súvisiaci s prevádzkou na konkrétnom type lietadla (tzv. typový výcvik) a podobne. Opakovací výcvik potom zahŕňa pozemný a udržiavací výcvik, výcvik na letovom simulátore, výcvik v používaní núdzového a záchranného vybavenia a výcvik optimalizácie činnosti posádky.

11. Organickou zložkou prevádzkovej časti leteckého podniku je tiež úsek informačných technológií, ktorý prevádzkuje a spravuje informačné a komunikačné systémy, rozvíja dátový sklad a spolupracuje na stratégii rozvoja komunikačných a telekomunikačných systémov. Zaisťuje nákup a správu hardware a software spoločnosti. Podieľa sa súčasne na prevádzke a rozvoji akýchkoľvek aplikačných produktov a riadi užívateľskú podporu v záujme činnosti firmy. Realizuje projekty a projektové činnosti, spracováva hlásenia pre manažment, spolupracuje na tvorbe plánu inovačných akcií a analýz rozvoja informačných technológií. Dôležitou súčasťou činnosti tohto úseku je aj spolupráca pri aplikácii a rozvoji informačných „globálnych“ systémov – napr. Departure Control System, príslušný globálny distribučný systém, prenajaté rezervačné systémy a pod.

12. Významnú úlohu v rámci prevádzkovej časti podniku leteckej dopravy má interný audit a kontrola kvality a bezpečnosti. V súvislosti s vývojom činnosti podniku leteckej dopravy (malého aj veľkého) dochádza k rôznym tlakom, ktoré môžu ohroziť kvalitu a bezpečnosť prevádzku a viesť: • k nedodržaniu pravidiel schválených štátnymi orgánmi licenčného riadenia o osvedčení leteckého prevádzkovateľa, • neplnenie iných záväzných medzinárodných noriem, • nedodržanie národného právneho poriadku. • Súčasne s vývojom podniku môžu vznikať určité kritické situácie, ktoré sa potom prelievajú medzi rôznymi aktivitami. Môže to byť napríklad nedostatok posádok ( napr. z dôvodu prelietanie bezpečnostných noriem), nedostatok lietadiel pre požadované aktivity (opäť prelietanie technických noriem) alebo nedostatok personálu technickej údržby a z toho plynúce nadčasy. Medzi iné problémy patrí nedodržiavanie pravidiel zdravotnej spôsobilosti, zlé a nekvalitné zásobovanie (náhradné diely, letecké pohonné látky) nedostatky v podzemnom vybavení, ktoré vedie k nežiaducim oneskoreniam. Môže to byť tiež kolísavá kvalita outsourcovaných služieb (napr. cateringu), nedostatky vo výcviku leteckého personálu, ohrozenie plynulosti prevádzky z dôvodu ťaživej finančnej situácie, atď. Tieto nedostatky pochopiteľne môžu spustiť dominový efekt v jednej či inej oblasti.

13. Vznikajúcu situáciu by mal v prevádzkovej časti podniku signalizovať pracovník, ktorý je zodpovedný za kvalitu a bezpečnosť. Aby mohol svoju úlohu nezaujato plniť musí mať v rámci hierarchie podniku prístup ku všetkým štatutárnym pracovníkom podniku, vrátane prezidenta spoločnosti a prejednávať potrebné riešenia. Okrem toho musí mať prístup na všetky pracoviská a ku všetkým ostatným zamestnancom v podniku. Osoba takto určená by mala byť regulátorným orgánom schválená v rámci licenčného riadenia. Musí isť o skúseného pracovníka so znalosťami všetkých problémov podniku leteckej dopravy a ich vzájomnej prepojenosti, ktorý je vybavený aj negociačnými právomocami (rokovací, sprostredkovací, vyjednávací).

14. 2 Organizácia letovej prevádzky • Problematika riadenia obehu lietadiel a využitie posádok patrí u prevádzkovateľov leteckej dopravy medzi najzložitejšie úlohy. Vysoká obstarávacia hodnota lietadiel vyžaduje, aby každé lietadlo strávilo čo najmenej času na zemi. Z tohto dôvodu leteckí dopravcovia svojimi marketingovými stratégiami plánujú letecké linky tak, aby dochádzalo k čo najväčšej intenzifikácii využitia lietadiel. K tomuto účelu sa dnes používajú komplexné počítačové systémy, ktoré pracujú s databázou všetkých disponibilných lietadiel a ich sedačkové kapacity, letovým poriadkom a časmi potrebnými pre pozemnú podporu. Systémy tiež obsahujú databázu výkonov jednotlivých lietadiel, ktorá napríklad obsahuje informácie o spotrebe paliva pri určitej rýchlosti v závislosti na meteorologických podmienkach pre jednotlivé fázy letu a podobne. Databázy súčasne obsahujú informácie o lietadlách vyblokovaných z bežnej prevádzky, ktoré môžu byť použité pre krytie prevádzkových nepravidelnosti. Táto prevádzková záloha závisí na veľkosti lietadlového parku leteckého dopravcu a obvykle súvisí s požiadavkami na technickú údržbu, ktorá patrí v prípadoch riešenia rotácie lietadiel medzi rozhodujúce činitele. Počítačové plánovacie systémy letových trás potom môžu na základe platných predpisov a systémov databázy letových trás, traťových bodov a letísk príletu a odletu pripraviť plán pre optimálnu trasu lietadla a to ako z hľadiska časového, tak aj z hľadiska ekonomického. Používané výpočtové systémy sú schopné vykonávať rôzne variantné prepočty, aplikovať plánovacie techniky pre let dvojmotorových lietadiel s predlženým doletom ETOPS (Extended Range Twin-engine Operations), riešiť kalkuláciu preletových poplatkov, atď.

15. Organizácia rotácie lietadiel je rovnako výrazne ovplyvnená podmienkami možného optimálneho využitia posádok. V prípade zaraďovania posádok je potrebné brať do úvahy nadväznosť letov, dodržiavanie povolenej doby v službe, potrebu nocovania na cudzích letiskách, platnosť licencií na jednotlivé druhy služby a typy lietadiel, alebo platnosť zdravotných prehliadok. Systémy používané leteckými dopravcami bežne plánujú nasadzovanie posádok lietadiel na 1 mesiac dopredu, ale musia mať tiež schopnosť operatívne plánovať využitie posádok v prípade vzniku požiadaviek zmien v rozvrhu (napríklad nemoc, neplánovaná dovolenka, alebo iné závažné dôvody). Aplikácie realizované vo výpočtovom systéme musia tiež zohľadňovať vyťaženie posádok v minulosti, aby bol zaistení ich optimálny odpočinok. K týmto účelom sa používa systém optimalizácie letových posádok (Crew Management System), ktorý obsahuje kompletnú databázu lietajúceho personálu s mnohými údajmi, ktoré sa pochopiteľne veľmi úzko vzťahujú k jednotlivcom (nalietané hodiny, absolvované kurzy, zdravotné prehliadky, povahové vlastnosti a podobne).

16. Rotácia lietadiel a optimalizácia využitia posádok predstavuje veľmi silnú väzbu, pre ich riešenie sa v praxi používa rad na rôznej úrovni profesionálne spracovaných, počítačových programov. Ich základom je dosiahnutie efektívnej a bezpečnej prevádzky lietadiel podľa letového plánu pri minimalizácii nákladov spojených s požadovanou rotáciou lietadiel a optimalizáciou využitia posádok. Pre zostavenie letového plánu, ktorý pre každý letový úsek, ktorého prelet by mal predstavovať určitý časový interval, sa stanovuje počiatočná a koncová destinácia, časy príletov a odletov, väčšina leteckých dopravcov používala pre plánovanie rotácie tzv. sekvenčnú metódu (rieši dané úlohy oddelene). Prvým krokom pri ich riešení bol proces prideľovania lietadiel pre jednotlivé letové úseky s cieľom dosiahnutia očakávaného zisku. Pre stanovenie postupnosti prevádzky letových úsekov sa potom riešil pohyb každého typu lietadla tak, aby preletel stanovený smer a súčasne mohla byť absolvovaná nevyhnutná údržba. Podľa požiadaviek bezpečnosti vyplývajúcich z leteckých predpisov musí každý letecký dopravca zaistiť, že každé lietadlo riadne prejde všetkými predpísanými druhmi údržby a kontroly, ktoré sa líšia rozsahom, frekvenciou a dobou trvania. Napríklad najnižší stupeň kontroly (tzv. predletová prehliadka) sa vykonáva pred každým letom, ďalší stupeň je vykonávaný denne (tzv. daily check), zatiaľ čo rozsiahlejšia každoročná kontrola môže vyžadovať jednorazové vyradenie lietadla z prevádzky až na niekoľko dní.

17. Pre daný počet ciest lietadiel a podľa medzinárodných noriem alebo noriem stanovených zákonníkom práce a kolektívnymi zmluvami potom letecký dopravca pristupuje k problematike zostavenia posádok a ich rotácie. Všeobecne je obdobie striedania posádok charakterizované dobou služby a odpočinku spravidla v období 2-5 dní. Služba zodpovedajúca jednému pracovnému dňu je daná skupinou preletených úsekov, oddelených krátkym odpočinkom medzi pristátím lietadla a jeho ďalším letom. Striedanie potom znamená určitú postupnosť služby a nočného odpočinku. Každé striedanie začína a končí na špecifickom mieste, nazývanom základňa posádky (crewbase). Tento procesy musí byť zaistený splnením súboru faktorov vyplývajúcich zo zákona. Ide napríklad o preletený čas pre odpočinok, čakací čas na ďalší spoj a podobne. Základom pre zostavenie plánu rotácie posádok je minimalizácia nákladov pre každý letový úsek, spojený so striedaním kvalifikovaných posádok. Ako už bolo naznačené, náklady pri striedaní nie sú spojené len s celkovou letovou dobou, ale tiež s dobou čakania na ďalší spoj a s tým spojenými nákladmi na ubytovanie, na dopravu do miesta ubytovania, stravovania a pokiaľ je ubytovanie mimo crewbase, potom aj náklady na hotel.

18. Použitie sekvenčnej metódy výrazne znižuje komplexnosť riešenia a dosiahnutia výsledkov preto môžu byť veľmi vzdialené od očakávaného optimálneho riešenia. V praxi sa dnes už používajú modely a metódy, ktoré umožňujú súčasné riešenie problematiky obehu lietadiel a optimálneho využitia posádok. Takýto systém zahrňuje komplexnú správu personálu, aktualizáciu letových informácií (zadávanie nových letov, rušenie letov, oneskorenie, atď), evidenciu lietadiel a program údržby, plánovanie obehu lietadiel a posádok a riešenie finančnej problematiky v podniku.

19. 3 Organizácia pozemnej prevádzky • Pozemná prevádzka u leteckých prevádzkovateľov predstavuje proces vybavovania lietadiel, cestujúcich a prevádzkovanie pozemných obslužných prostriedkov vrátane ich obsluhy. Pozemná obsluha je v EU všeobecne upravená smernicou 96/67. Táto smernica vo svojej prílohe definuje aké služby tvoria pozemnú obsluhu a zároveň stanovuje, že na veľkých letiskách (viac ako 2 milióny cestujúcich ročne alebo 50 000 ton tovaru) musia byť najmenej 2 handlingoví agenti, z ktorých aspoň jednej musí byť nezávislý ako na dopravcovi, tak aj na prevádzkovateľovi letiska. Táto úprava vedie k rozsiahlemu diverzifikovanému outsourcingu pozemných služieb leteckými dopravcami, pri ktorom sa prihliada na to, aké sú handlingové potreby na materskom či zahraničnom letisku. • Náplňou práce organizačnej zložky organizácie pozemnej prevádzky je v prvom rade zaistenie dispečerského riadenia pozemnej prevádzky pre vlastnú leteckú spoločnosť a handlingových služieb pre zmluvných partnerov a to v spolupráci so všetkými prevádzkovými zložkami leteckej spoločnosti a zložkami podieľajúcimi sa na prevádzke letiska. Pracovníci sekcie vybavenia cestujúcich zaisťujú vlastné odbavenie cestujúcich aj s ich batožinou na vybavovacích prepážkach. Vo vyhradených salónikoch sa starajú o komfort cestujúcich letiacich v biznis triede, zvláštne salóniky sú vyhradené pre VIP cestujúcich. V odletových východoch (gate) zodpovedajú za včasný a bezpečný nástup cestujúcich. Pre cestujúcich, ktorí využívajú letisko iba ako prestupnú stanicu poskytujú potrebnú asistenciu. V rámci neštandardných prevádzkových situácií zaisťujú náhradné smerovanie za zrušené lety, ubytovanie v hoteloch, prípadne výplatu finančných kompenzácií v prípade nepravidelností.

20. Do prevádzkového úseku patrí staničný dispečing. Stará sa o efektívne, pravidelné a bezpečné pozemné vybavenie lietadiel vlastnej leteckej spoločnosti a ostatných handlovaných leteckých dopravcov. Dispečing slúži pre ľahšiu komunikáciu medzi jednotlivými prevádzkovými zložkami leteckej spoločnosti. Staničný dispečing zodpovedá za bezpečné, pravidelné a efektívne vybavenie lietadiel v konkrétny operačný deň. Má dozor nad dodržiavaním harmonogramu pozemného vybavenia. Zaisťuje dodržiavanie platných postupov pri slotoch a určuje presné časy pohybu lietadiel, spracováva konečné správy o ich pohybe a vykazuje meškanie. V neposlednej rade tiež rieši situácie pri nepravidelnostiach letov. Práca na staničnom dispečingu je psychický náročná, často sa tu pracuje v stresových situáciách a preto je u personálu na požiadavky schopnosti okamžitého rozhodovania na prvom mieste. • Do prevádzkového úseku ďalej patrí sekcia vybavenia lietadiel, ktorá zaisťuje vlastné vybavenie lietadiel na ploche a riadi činnosť skupín ramp control, load control a nezmluvný handling. Ďalšou súčasťou sekcie je prevádzka nakladania lietadiel, ktorá sa zaoberá vykladaním/nakladaním batožiny z/do lietadiel a ich triedením.

21. Na vybavovacej ploche sa pracovníci sekcie vybavenia lietadiel /Ramp Handling Services) starajú o zaistenie potrebných činností od príletu lietadla až po jeho odlet do určenej destinácie. Pre použitie pozemných prostriedkov a činnosť ich obsluhy sa v leteckom podniku spracovávajú zodpovedajúce manuály. Medzi činností spojené s vybavením lietadiel na ploche patrí: • pristavovanie/odstavovanie schodov pre nástup a výstup cestujúcich (podľa manuálu). Nástup cestujúcich do lietadla môže začať po ukončení všetkých predpísaných prác pri príprave lietadla. Nastupovanie môže začať aj pri neukončených prácach(nakladanie batožiny), pokiaľ tieto činnosti neohrozujú cestujúcich. Vystupovanie z lietadla môže začať po vydaní pokynu vedúceho palubného sprievodcu, tj. po pristavení a zaistení schodov alebo mostu pre výstup. • Plnenie leteckých pohonných látok musí prebiehať pri dodržaní všetkých opatrení na zamedzenie vzniku požiaru ( iskra od statickej elektriny, horúce body – motory, pozemné zariadenie, fajčenie). Palivo normálne ľahko nevzplanie – nebezpečenstvo vzniká pri rozstrieknutí, úniku pár palivá. Plnenie LPL je možné vykonať aj s cestujúcimi na palube – na základe rozhodnutia veliteľa lietadla a pri splnení všetkých bezpečnostných požiadaviek zo strany letiska a prevádzkovateľa (tj. zaistenie dozoru hasičskej služby pri plnení).

22. nakladanie a zabezpečenie nákladu sa vykonáva podľa manuálu pre výpočet rovnomerného zaťaženia. Otváranie a zatváranie dverí nákladového priestoru môže vykonať iba zaškolená osoba. Náklad môže byť naložený iba keď má vhodný obal, ktorý nie je poškodený a je predpoklad, že nedôjde k znečisteniu alebo poškodeniu lietadla, alebo ostatného nákladu. Pre náklad sú stanovené špeciálne požiadavky ako je povolenie zaťaženia podlahy lietadla, podmienky pre prepravu špecifických druhov nákladu (živé zvieratá, ľudské pozostatky, nebezpečné látky a predmety a podobne). • upratovanie na lietadle obsluha toaletného systému, • dodanie nevyhnutnej letovej dokumentácie (zoznam cestujúcich, Load Sheet, meteo správ apod.), • odmrazovanie a ochrana proti námraze, • dezinfekcia (preventívna ako súčasť upratovania – minimálne jedenkrát za 24 hodín) a ohnisková dezinfekcia (v prípade výskytu infekcie), • dezinsekcia, vykonávaná pri prílete lietadla z územia, kde hrozí nebezpečenstvo nákazy, • kontrola kritických častí a plôch lietadla (tzv. predletová prehliadka – Pre Flight Check – vizuálna kontrola a kontrola pred vzletom). • spustenie motorov, • vytláčanie lietadla (schválenými typmi ťahačov) a pohyb lietadla po prevádzkových plochách pred vzletom a po pristáni.

23. Zaistením nevyhnutného vyvažovania lietadla sa pri príprave na let zaoberá oddelenie stowing-u. Toto oddelenie rovnomerne rozmiestňuje v lietadle cestujúcich aj náklad, aby bolo dosiahnuté správne hmotnostné vyváženie lietadla s ohľadom na jeho centráž. To patrí z hľadiska bezpečnosti letu medzi najdôležitejšie činnosti pri príprave na let. Podľa výsledkov ktoré sú získané pri vybavení cestujúcich, batožiny, tovaru, pošty , po vykonaní prepočtu potrebného množstva palivá a zistení zodpovedajúceho rozsahu cateringu, atď., prípraví ramp supervisor nakladacie inštrukcie pre pracovníkov nakladania lietadiel (Ramp Handling Services) a v súlade s predpismi vyhotoví pre veliteľa lietadla dokument Loadsheet. Je to doklad o celkovom náklade a jeho rozmiestnení v lietadle. Pracovníci Ramp Handling Services potom podľa inštrukcií vykonajú nakladanie alebo vykladanie batožiny, tovaru a pošty. Zároveň zabezpečujú triedenie batožiny, tovaru a pošty a naloženie do príslušných kontajnerov alebo sekcií nákladových priestorov. Za vykonávanú činnosť, dodržiavanie bezpečnostných noriem a prevádzkových postupov je zodpovedný ramp supervisor.

24. Zásadou pre prevádzku pozemných prostriedkov používaných pri vybavení lietadla je ich efektívne využitie a zodpovedný prístup obsluhujúceho personálu voči lietadlu (vzhľadom k jeho možnému poškodeniu). Druhou zásadou pre bezpečnú prevádzku je požiadavka začať práce až po vypnutí výstražného majáka lietadla, dobehu jeho motorov a založení klinov pod kolesa lietadla. Popísané služby si môže zaisťovať letecký podnik svojimi vlastnými silami a prostriedkami alebo ich môže zveriť inej zmluvnej organizácii na základe uzatvorenej zmluvy o pozemnej obsluhe GHA (Ground Handling Agreement).. Vzhľadom k tomu, že zmluva GHA je v štandardnej IATA forme, ktorá neumožňuje detailné vyhodnocovanie plnenia dohovorených služieb, je samozrejmé spracovať ku GHA aj tzv. Service Level Agreement (SLA), v ktorej sú jednotlivé služby podľa GHA detailne rozpísané. Všetky činnosti potom musia byť s prevádzkovateľom dôsledne koordinované.

25. 4 Údržba lietadiel • Údržba a obnova predpísaného stavu letovej spôsobilosti lietadiel je jedným zo základných obslužných procesov každého technického úseku leteckého dopravcu. Pre oblasť prevádzky lietadiel a lietadlovej techniky je cieľom údržby zachovávať alebo obnovovať funkciu systému a konštrukciu lietadla takým spôsobom, aby mohli fungovať podľa štandardov požadovanej bezpečnosti. Požiadavky na údržbu sú vždy určované výrobcom konkrétneho typu lietadla a zvolenou koncepciou údržby. Koncepcia údržby obsahuje pravidlá, ktoré predpisujú akým spôsobom má byť lietadlo udržiavané, aby v plnom rozsahu spĺňalo prevádzkové predpisy. Procesy spojené s údržbou lietadiel môžeme rozdeliť podľa nasledujúcich charakteristík: • údržba po poruche – lietadlá sú prevádzkované v podstate až do doby vzniku poruchy na lietadle , alebo lietadlovom celku. Tento typ údržby sa samozrejme týka iba tých častí lietadla alebo súčiastok, ktoré nemajú vplyv na bezpečnosť prevádzky lietadla. • preventívna údržba – údržba je založená na pevne stanovených termínoch údržby, ktoré sú predpísané výrobcom lietadla a sú tiež výsledkom skúseností a štatistických zistení, bez ohľadu na skutočný stav lietadla alebo lietadlového celku. Týmto termínom sa hovorí resurs a môže byť vyjadrený buď kalendárnym časom (každý mesiac apod.) alebo počtom letových hodín (každých x hodín), prípadne iným parametrom (v prípade podvozku – počet pristání)

26. diferencovaná proporcionálna údržba – je založená na diferenciácii údržby pre rôzne lietadlové celky, konštrukčné uzly a jednotlivé časti, vychádza z rôznorodosti ich vlastností, prevádzkového zaťaženia a životnosti jednotlivých prvkov • diagnostická údržba – alebo tiež „medzná“ údržba, ktorá rešpektuje skutočný technický stav, objektivovaný metódami technickej diagnostiky • prognostická údržba – jej základ je postavený na diagnostike – zmerané diagnostické parametre sa však nevyužívajú len pre vyhodnotenie okamžitého technického stavu, ale na základe trendov je určovaná prognóza zostávajúcej životnosti, alebo termín nevyhnutnej nasledujúcej údržby, • automatizovaná údržba – údržba je funkčne rozdelená do niekoľkých základných modulov, ktorých obsah je presne špecifikovaný – pomocou výpočtovej techniky sa potom vykonáva riadenie použitia jednotlivých modulov v reálnom čase, • totálne produktívna údržba TPM (Total Productive Maintenance) – je založená na využívaní všetkých zamestnancov pre vykonávanie malých a veľkých údržbových aktivít, využíva tiež všetky známe druhy údržby k dosiahnutiu najvyššej spoľahlivosti • údržba vykonávaná na základe upozornení kontrolných systémov lietadla – moderné lietadlá sú vybavené kontrolnými systémami, ktoré sú schopné upozorniť na potrebu vykonania určitého typu údržby.

27. V súčasnej dobe je údržba moderných lietadiel rozdelená na tri typy údržbovej činnosti. Tie sú aplikované v celom komerčnom leteckom priemysle a využívajú prednosti všetkých vyššie uvedených charakteristík údržby. Údržbové činnosti v oblasti prevádzky lietadiel sa delia podľa nasledujúcich klasifikácií: • plánovaná generálna oprava (Scheduled Overhaul) - bola od začiatku rozvoja letectva základnou metódou údržby – pozostáva z opráv jednotlivých dielov alebo ich nahradenie v stanovenej dobe , • oprava podľa stavu (On-Condition Repairing) – je to ďalšia vývojová fáza údržby, ktorá predpokladá kontrolu a vyhľadávanie súčastí na lietadiel, u ktorých by bola rozpoznaná ich degradácia alebo poškodenie, • monitorovanie technického stavu (On-Condition Monitoring) – u tejto metódy sa aktívne sleduje kondícia jednotlivých súčastí lietadla počas prevádzky a kladú sa opatrenia založené na analýze chybných údajov, ktoré sú typické pre súčasný stav techniky.

28. Objektívna predstava o stave všetkých životne dôležitých lietadlových celkoch, rovnako tak ako aj lietadlových celkoch udržiavaných podľa stavu „On-Condition“ a celkoch, u ktorých je monitorovaný technický stav „ConditionMonitorig“ sa potom premieta spätne do súboru lehôt pre údržbu, alebo pre opakované monitorovanie. Medzi charakteristické časové údaje používané pri údržbe lietadiel patrí: • čas od výroby TSN (Time Since New) – predstavuje dobu ktorá uplynula od inštalácie novej súčiastky do súčasnosti – vyjadruje sa v letových hodinách, v cykloch (napríklad počet pristaní), alebo v kalendárnom čase, • čas od inštalácie TSI (Time Since Installation) – je to čas medzi poslednou inštaláciou (väčšinou neplánované) a súčasnosťou, • čas od generálne opravy TSO (Time Since Overhaul) – čas od poslednej generálnej opravy alebo plánovanej prehliadky do súčasnosti, • čas medzi neplánovanými výmenami lietadlových celkov/dielov TBUR (Time Between Unscheduled Removal) – čas od generálne opravy do naplánovanej výmeny lietadlových celkov(dielov.

29. Podobne ako u lietadlovej techniky je k vyjadreniu údržbových aktivít pre lietadlové systémy, ich funkčné prvky alebo pre konštrukciu lietadla definovaných tiež niekoľko lehôt. • Technická skupina leteckej spoločnosti má úlohu organizovať činností prebiehajúce v procese plánovaných prehliadok tak, aby bol zaistený účinný program údržby. Súbor údržbových aktivít je, ako už bolo uvedené, obsahom stanovenej príručky pre údržbu. Pre každú údržbovú úlohu, testy systémov, operačné testy a ďalšie činností stanoví technická skupina predpísané lehoty alebo predpísané tolerancie. Tieto lehoty je potom nutné brať do úvahy pri plánovaní letov. • Za určitých okolností je však nutné vykonávať aj údržby, ktoré nie sú stanoveným programom plánované. Ide o tzv. neplánovanú údržbu (Drop-outs). Táto údržba je daná príkazmi k zachovaniu letovej spôsobilosti (Airworthiness Directive), ktoré sú vydávané národným leteckým úradom, výrobcom lietadla, nie sú výsledkom skúseností alebo nálezu zisteného v priebehu prevádzku lietadla.

30. Pri údržbe lietadiel sa rozpoznávajú tri kategórie lietadlových systémov: • komponenty schopné kolovať alebo bežne kolujúce (rotujúce diely) – majú dlhú životnosť, preto je ekonomicky výhodné ich opravovať, sú spravidla vyrábané so sériovým číslom, sú nenahraditeľné a drahé, • komponenty nahraditeľné – po použití alebo zlyhaní sa vyradia z prevádzky, pre svoju cenu sú ľahko dostupné, vyrábajú sa bez sériového čísla, • komponenty opraviteľné – je to skupina zložená z oboch predchádzajúcich celkov – keď je nutné vymeniť celok, je nutné rozhodnúť, či nie je ekonomicky výhodnejšie ho opraviť. • Z hľadiska prevádzkovania leteckej spoločnosti je údržba určitým spôsobom rozporným procesom. Na jednej strane optimalizuje dostupnosť lietadla pre prevádzku, zvyšuje jeho spoľahlivosť a bezpečnosť. Na druhej strane vyžaduje pomerne vysoké finančné prostriedky a kvalifikovanú pracovnú silu. Úlohou technického oddelenia leteckej spoločnosti je preto vytvárať koncepciu, pri ktorej bude dosahovaná maximálna bezpečnosťa spoľahlivosť lietadiel a lietadlovej techniky pri minimalizácii nákladov

31. Medzi veľké organizácie oprávnené k údržbe sa spravidla radia opravárenské organizácie významných leteckých spoločností. Údržbové organizácie sa delia podľa počtu zamestnancov na veľmi malé ( 5 alebo menej zamestnancov na plný úväzok), malé (6-20 zamestnancov), stredne veľké (do 500 zamestnancov) a veľké (nad 500 zamestnancov). Ich veľkosť je predovšetkým ovplyvnená typom a rozsahom údržbových prác. Prax ukázala, že základnou požiadavkou pre znižovanie miery leteckých nehôd súvisí s potrebou zníženia počtu chýb spôsobených pri údržbe lietadiel, ktorých základnou príčinou bol a vo väčšine prípadov stále je ľudský činiteľ. Preto sa stáva pre všetky organizácie údržby veľmi aktuálnou otázkou vybudovanie kvalitného programu zabezpečenia akosti. Oddelenie kvality by malo zaistiť pravidelný nezávislý audit, čo je vlastne proces bežných namátkových kontrol schopnosti organizácie oprávnenej k údržbe lietadiel vykonávať akúkoľvek údržbu podľa požadovaných noriem. Musí tiež zahŕňať náhodnú kontrolu produktu, lebo aj táto je súčasťou výsledku údržby. Termín namátková kontrola produktu v tomto prípade znamená svedecky potvrdiť významné preskúšanie produktu a vykonať jeho vizuálnu kontrolu (lietadla, alebo lietadlového celku a príslušnej dokumentácie). Rozhodujúcim prvkom by mala byť realizácia nápravných opatrení nedostatkov vyplývajúcich z vykonaného auditu.

32. S cieľom zjednotiť potreby a požiadavky leteckej prevádzky v európskom vzdušnom priestore začala Európska komisia vypracovávať na základe štandardov a doporučení vydaných Medzinárodnou organizáciou pre civilné letectvo ICAO harmonizované štandardy Európskej únie. Kompetencia Európskej komisie v oblasti leteckej bezpečnosti (safety) sa posilnila, keď bola Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES). Č. 1592/2002 zo dňa 15 júla 2002 zriadená Európska agentúry pre bezpečnosť letectva EASA (Europen Aviation Safety Agency). Agentúra dostala právomoc vykonávať niektoré výkonné funkcie vo vzťahu k bezpečnosti letectva, ako je napríklad osvedčovanie leteckých výrobkov a organizácií, ktoré ich navrhujú, vyrábajú a vykonávajú ich údržbu. • Oblasť pôsobnosti agentúry bola Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 zo dňa 20. februára 2008 rozšírená o problematiku leteckej prevádzky. Od roku 2008 prevzala EASA funkciu JAA a nesie dnes zodpovednosť za reguláciu prevádzky leteckých spoločností, licencovanie pilotov a lietajúceho personálu, sledovanie bezpečnosti a v konečnou dôsledku aj certifikáciu lietadiel tretích zemí. • Problematika zachovania letovej spôsobilosti lietadiel a leteckých výrobkov, lietadlových zariadení a otázky schvaľovania organizácie a personálu zapojených do uvedených činností je pokrytá vydaním Nariadenia Komisie (ES) č. 2042/2003 zo dňa 20.novembra 2003.

33. 5. Spôsobilosť leteckého personálu • Osoby, ktoré zaisťujú riadenie lietadla a obsluhu za letu sa označujú ako posádka lietadla. • Leteckým personálom sú podľa Zákona: • výkonní piloti, • obsluhujúci personál (palubní sprievodcovia), • pozemný letecký personál. • 1, Spôsobilosť členov letových posádok lietadiel • Prvým krokom pre dosiahnutie zhody v oblasti výcviku bola aktivita, pri ktorej Úrady pre civilné letectvo určitých európskych štátov schválili letecké predpisy rady JAR-FCL (Flight Crew Licencing) s cieľom minimalizovať problémy pri vydávaní a udržiavaní pilotných preukazov spôsobilosti. K poskytnutiu základnej štruktúry bol použitý ICAO ANNEX 1 s ďalším delením pri udeľovaní preukazov spôsobilosti kde to bolo vhodné. Obsah Annexu 1 bol použitý a rozšírený v súlade s existujúcimi európskymi predpismi. Pri spracovávaní predpisu JAR-FCL sa predpokladalo, že bude predpis postupne menený podľa poznatkov získaných v praxi. Od 1. decembra 2007 vykonala Európska agentúra pre bezpečnosť letectva na základe dohody ďalšie zmeny a úpravy zodpovedajúce platným normám a prijatým uzneseniam v rámci EU.

34. Predpis JAR-FCL je rozdelený do 4 častí: • JAR-FCL 1 obsahuje požiadavky na pilotov lietadiel, • JAR-FCL 2 obsahuje požiadavky na pilotov vrtuľníkov, • JAR-FCL 3 obsahuje zdravotné požiadavky, • JAR-FCL 4 obsahuje požiadavky na palubných inžinierov. • K dosiahnutiu stanovených cieľov sa musia požiadavky stanovené v JAR-FCL 1 uplatňovať na všetky opatrenia pre výcvik, skúseností a žiadosti o vydaní preukazu spôsobilosti, kvalifikácií, oprávnení, schválení alebo osvedčení prijaté po 1.júli 1999. Podľa JAR-FCL nesmie nikto zastávať funkciu člena letovej posádky civilného lietadla zapísaného do registra v členskom štáte EU, pokiaľ nie je držiteľom platného preukazu spôsobilosti a kvalifikácie vyhovujúci požiadavkám JAR-FCL a primerane vykonávaným povinnostiam alebo oprávneniam stanoveným JAR-FCL 1. Požiadavky sú stanovené pre kategórie:

35. pilot žiak – požiadavky sú podrobne stanovené Úradom štátu, v ktorom sa chce podrobiť výcviku (musia byť stanovené tak, aby nedovoľovali pilotom žiakom vytvárať v letovom priestore nebezpečné situácie). Napríklad pilot žiak nesmie lietať sólo, pokiaľ k tomu nie je poverený inštruktorom. Pred prvým sólom musí pilot žiak dovŕšiť vek 16 rokov. Musí mať platné osvedčenie zdravotnej spôsobilosti 1. alebo 2. triedy. • Súkromný pilot lietadla – preukaz spôsobilosti PPL(A). Žiadateľovi musí byť aspoň 17 rokov, musí mať platné osvedčenie zdravotnej spôsobilosti 1. alebo 2. triedy. Musí mať nalietané aspoň 45 letových hodín ako pilot lietadla (z toho 5 hodín môže byť na základnom prístrojovom výcvikovom zariadení, trenažéry letových a navigačných postupov, alebo na leteckom simulátore). Žiadateľ tiež musí Úradu preukázať úroveň teoretických znalostí, primeranú k právam udeleným držiteľovi preukazu spôsobilosti PPL(A). Právom držiteľa preukazu PPL(A) je potom vykonať , nie za peniaze , funkciu veliaceho pilota alebo druhého pilota akéhokoľvek lietadla nasadeného na neobchodné lety.

36. Obchodný pilot lietadla – preukaz spôsobilosti (CPL(A). Žiadateľovi musí byť aspoň 18 rokov a musí mať platné osvedčenie zdravotnej spôsobilosti 1. triedy. Pri splnení uvedených podmienok musí mať tiež splnené požiadavky triednej/typovej kvalifikácie pre lietadlo použité na skúšku zručnosti prípadne prístrojovú kvalifikáciu (viď JAR-FCL 41 Hlava D) a skúšku podľa požiadaviek JAR-FCL 1 Hlava E. Držiteľ preukazu spôsobilosti CPL(A) môže vykonávať všetky práva držiteľa PPL(A), vykonávať funkciu veliaceho alebo druhého pilota lietadla na iné lety ako v obchodnej leteckej doprave, vykonávať funkciu veliaceho pilota jednopilotného lietadla v neobchodnej leteckej doprave a druhého pilota v obchodnej leteckej doprave. Nesmie sa však v žiadnej funkcii podieľať na riadení ako pilot lietadla za podmienok letu podľa prístrojov (IFR) pokiaľ nemá prístrojovú kvalifikáciu IR(A), primeranú pre zodpovedajúcu kategóriu lietadla.

37. Dopravný pilot lietadla – preukaz spôsobilosti ATPL(A). Žiadateľovi musí byť aspoň 21 rokov a musí mať platné osvedčenie zdravotnej spôsobilosti 1. triedy. Musí mať absolvované ako pilot lietadla aspoň 1500 letových hodín (z toho môže byť až 100 letových hodín absolvované na leteckom simulátore alebo trenažéry letových navigačných postupov, vrátane odlietaných 500 hodín vo viacpilotnej prevádzke alebo 500 hodín ako veliaci pilot pod dozorom atď. – viď JAR-FCL 1 Hlava G). Žiadateľ musí mať absolvovanú výučbu teoretických znalostí v schválenom kurze usporiadaným schválenou organizáciou výcviku v lietaní ukončeným predpísanou skúškou. Má všetky práva držiteľa PPL(A), CPL(A) a IR(A) a môže vykonávať funkciu veliaceho pilota alebo druhého pilota lietadiel nasadených v obchodnej leteckej doprave.

38. Pilot vo viacčlennej posádke lietadla – preukaz spôsobilosti MPL(A). Žiadateľ musí mať aspoň 18 rokov a tiež platné osvedčenie zdravotnej spôsobilosti 1. triedy. Musí mať nalietané v schválenom výcvikovom kurze najmenej 240 hodín ako pilot riadiaci a pilot neriadiaci skutočný a simulovaný let. Musí absolvovať výučbu teoretických znalostí v schválenom kurze v schválenej organizácii pre výcvik a musí preukázať úroveň znalostí zodpovedajúce právam držiteľa preukazu spôsobilosti ATPL(A). Má práva držiteľa PPL(A) alebo CPL(A), pokiaľ sú splnené požiadavky stanovené pre vydanie preukazu spôsobilosti v súlade s JAR-FCL 1. • Inštruktor letového výcviku pre lietadlá – musí mať buď preukaz spôsobilosti pilota obsahujúci kvalifikáciu inštruktora alebo v špecifických prípadoch (viď JAR-FCL Hlava H) zvláštne oprávnenie udelené členským štátom EU. Ďalej inštruktor musí mať najmenej 15 hodín praxe ako pilot na type alebo triede lietadla, pre ktorý poskytuje výcvik a byť oprávnený v priebehu takéhoto výcviku zastávať funkciu veliaceho pilota.

39. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1899(2009 Hlava O obsahuje upravené požiadavky pre prípravu palubných sprievodcov. Ide najmä o ustanovenie týkajúce sa začiatočného bezpečného výcviku, kedy sa jedná hlavne o výraznú zmenu formalít pre palubných sprievodcov. Hlava Q obsahuje požiadavky na obmedzenie doby letovej služby a požiadavky na dobu odpočinku členov posádky. • Obecne môžeme definovať, že základom výcviku posádok lietadiel je zvládnutie všetkých možných situácií za letu. Aj keď je lietanie aj naďalej jedným z najbezpečnejších spôsobov dopravy, môže aj tu počas letu dôjsť (a občas aj dochádza) k najrôznejším mimoriadnym udalostiam. V tom prípade záleží najmú na posádke, či dokáže krízovú situáciu vyriešiť a zabrániť tak vážnejším následkom. I keď každá takíto mimoriadna udalosť je svojím spôsobom výnimočná a špecifická, je možné na ňu posádku lietadla do určitej miery pripraviť. Nácviky núdzových postupov neodmysliteľne patria do výcviku každého člena lietajúceho personálu.

40. Výcvik palubných sprievodcov sa delí na niekoľko kategórií. Ide o počiatočný výcvik, preškoľovací a rozdielový výcvik, opakovací výcvik, udržiavací výcvik. Všetky výcviky sú vykonávané metodikou vhodnou pre daný postup prípravy vo výcvikových zariadeniach napodobujúcich pomocou simulátorov skutočnosť, alebo pri použití skutočného lietadla. • Ako bezúhonný sa považuje žiadateľ o funkciu člena leteckého personálu, ktorý nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého podstata súvisí s činnosťou člena leteckého personálu, alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne. Zdravotnú spôsobilosť zisťuje a posudok vydáva na základe lekárskej prehliadky a ďalších vykonávacích predpisom stanovených vyšetrení posudzujúci lekár poverený Úradom.

41. Pre zaistenie bezpečnosti civilnej leteckej prevádzky stanovilo pre lietajúci personál Ministerstvo dopravy svojim sprievodným predpisom pravidla (bezpečnostnú letovú normu), ktoré umožnili vymedzenia: • maximálnej doby v službe (celková doba služby nemá presiahnuť 1800 hodín v priebehu 12 kalendárnych mesiacov, 190 hodín v priebehu 28 kalendárnych dní, 60 hodín v priebehu 7 kalendárnych , po sebe idúcich dní), • doby letovej služby a doby letu (doba letovej služby predstavuje časový úsek, ktorý začína prihlásením sa do služby v čase stanovenom prevádzkovateľom, alebo zahájením služby, ktorá zahrňuje let alebo sériu letov a končí uplynutím doby poletovej činnosti po poslednom lete), • minimálnej požiadavky na odpočinok vrátane odpočinku pri prekračovaní viacerých časových pásiem (pred zahájením služby musí byť členom posádky poskytnutý základný odpočinok rovnako dlhý ako predchádzajúca služba alebo 11 hodín), • princípu delenej služby (letová služby pozostávajúca z dvoch častí, ktoré sú od seba oddelené čiastočným odpočinkom), • princípu pre použitie zosilnenej a zdvojenej posádky, • letovej zálohy členov posádok lietadiel.

42. V súlade s bezpečnostnou letovou normou potom leteckí dopravcovia určia spôsob realizácie v podniku tzv. „Bezpečnostnú letovú normu prevádzkovateľa“. Túto normu schvaľuje a jej plnenie kontroluje Úrad na žiadosť leteckého dopravcu. Táto norma prevádzkovateľa nemusí využiť maximálne limitné parametre národnej bezpečnostnej normy. • Letecký dopravca je potom vo vzťahu k uvedenej norme povinný: • zaistiť dodržiavanie limitov stanovených v súlade s bezpečnostnou letovou normou, • po dobu najmenej 15 mesiacov uchovávať záznamy o skutočnom časovom priebehu služby, • pri predlžení maximálnej doby letovej služby o viac ako 1 hodinu, alebo skrátenie doby odpočinku o viac ako 1 hodinu predložiť do 28 dní Úradu kópiu záznamu a zdôvodnenie. • Povinnosti člena posádky sú: • dodržiavanie bezpečnostnej letovej normy prevádzkovateľa, • vedenie záznamov o ním vykonanej službe, • predkladanie leteckému dopravcovi záznamy podľa predchádzajúceho bodu.

43. Každý člen posádky musí mať pre výkon funkcie platné osvedčenie zdravotnej spôsobilosti v súlade s požiadavkami JAR-FCL. Toto osvedčenie je prílohou preukazu spôsobilosti. Zdravotná spôsobilosť člena posádky znižuje nemoc, únavu, duševnú traumu, alebo použitie liekov bez súhlasu lekára. Člen posádky nesmie vykonávať činnosť na palube lietadla, pokiaľ si je vedomý nemoci alebo takej zmeny zdravotného stavu, ktorá môže obmedziť alebo vylúčiť výkon tejto činnosti. O spôsobilosti člena posádky nastúpiť letovú službu musí rozhodnúť lekár po trojdňovej aj dlhšej pracovnej neschopnosti, hospitalizácii alebo prijatí ku klinickému pozorovaniu, úrazu obmedzujúcemu výkon požadovaných činností, chirurgickému zákroku alebo intenzívnemu vyšetreniu, nutnosti nasadiť medikamentóznu liečbu. Pokiaľ má člen posádky lekárske potvrdenie, že je schopný výkonu funkcie s použitím okuliarov, musí mať pri výkone služby k dispozícii náhradné okuliare.

44. 6 Spôsobilosť leteckého pozemného personálu • Všeobecné ustanovenia týkajúce sa realizácie požiadaviek pre zaistenie spôsobilosti leteckého pozemného personálu sú stanovené predpisom L 1 Hlava 4. Konkrétne požiadavky uplatňované v ČR na preukaz spôsobilosti alebo kvalifikácii leteckého pozemného personálu vychádzajú súhrnne z ustanovení Rady (ES). Do kategórie leteckého pozemného personálu sa podľa L 1 zaraďujú:

45. a)technik údržby lietadiel – preukaz spôsobilosti AML. Uchádzač o vydanie preukazu spôsobilosti nesmie byť mladší ako 18 rokov a musí preukázať úroveň znalostí príslušnú k oprávneniu, ktoré ma byť udelené. Žiadateľ by preto mal úspešne prejsť výcvikovým kurzom, kde v oblasti teoretickej prípravy zvládne problematiku leteckých predpisov a požiadaviek letovej spôsobilosti, základov prírodných vied aplikovateľných v údržbe lietadiel, charakteristiky materiálov a zásady konštrukcie lietadiel a princípy funkcie ich jednotlivých systémov a prvkov, práce požadovaná k zaisteniu letovej spôsobilosti lietadla (vrátane spôsobov a postupov pri opravách) a konečne aj problematiku ľudskej výkonnosti vo vzťahu k údržbe lietadiel. Pre vydanie preukazu spôsobilosti s oprávnením pre lietadlo ako celok sú požadované skúseností v kontrole, údržbe a obsluhe lietadiel alebo ich častí po dobu 4 rokov, v prípade úspešne absolvovaného výcvikového kurzu dva roky. Žiadateľ musí preukázať schopnosť vykonávať také činnosti, ktoré zodpovedajú oprávneniam, ktoré majú byť udelené (lietadlo vo svojej úplnosti, draky a pohonné jednotky, lietadlové elektronické systémy a ich časti),

46. b)preukaz spôsobilosti riadiaceho leteckej prevádzky. Žiadateľ o vydanie preukazu spôsobilosti nesmie byť mladší ako 21 rokov a musí mať minimálne úplné stredoškolské vzdelanie. Musí byť tiež držiteľom lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti 3. triedy. Žiadateľ musí mať ukončený schválený výcvikový kurz a úspešne absolvovať najmenej tri mesiace skutočné riadenie letovej prevádzky pod dozorom kvalifikovaného riadiaceho letového prevádzky. V tej dobe sa žiadateľ zaradí do kategórie „riadiaci letovej prevádzky- žiak“ a pre jeho pôsobenie v rámci prevádzky musia zmluvné štáty prijať opatrenia, ktoré nebudú znamenať nebezpečenstvo pre letovú prevádzku. Žiadateľom môže byť aj splnenie požiadaviek skúseností pri kvalifikácii riadiaceho letovej prevádzky určitej kategórie (vizuálne alebo prístrojové letiskové riadenie, priblížovacie riadenie procedurálne alebo prístrojové, oblastné procedurálne alebo prístrojové riadenie). Žiadateľ musí preukázať požadovanú úroveň znalostí v predmetoch: Letecké predpisy, Vybavenie pre riadenie letovej prevádzky, Všeobecné znalosti z oblasti princípov letu, prevádzky a konštrukcie lietadla a jeho systémov, Výkonnosti človeka vo vzťahu k riadeniu letovej prevádzky, Leteckú meteorológiu, Princípy leteckej navigácie a prevádzkové postupy pri riadení letovej prevádzky. Podmienky, ktoré musia byť dodržané pri získaní určitého typu kvalifikácie sú popísané v predpise L 1 Hlava 4.

47. c)preukaz spôsobilosti dispečera leteckej dopravy. Žiadateľ o vydanie preukazu spôsobilosti nesmie byť mladší ako 21 rokov a musí mať minimálne úplné stredoškolské vzdelanie. Minimálne teoretické znalostí sú stanovené skúšobnými osnovami pre dispečerov leteckej dopravy, ktoré stanovil a vydal ÚCL v súlade s požiadavkami ICAO. Osnovami sú stanovené predmety : Letecké predpisy, Všeobecné znalosti lietadiel, Výpočty letových výkonov a plánovacie postupy, Výkonnosť človeka, Meteorológia, Navigácia, Prevádzkové postupy, Základy letu a rádiokomunikácie. Žiadateľ musí získať skúsenosti v rámci dvojročnej služby ako člen posádky lietadla v leteckej doprave alebo ako meteorológ slúžiaci v dispečerskej organizácii pre leteckú dopravu, resp. ako riadiaci letovej prevádzky, technický dozor nad dispečermi leteckej dopravy. Variantom je tiež minimálne ročná prax ako asistent v dispečingu leteckej dopravy alebo úspešne ukončený schválený výcvikový kurz. Pripúšťa sa aj kombinácia niekoľkých z uvedených činností.

48. d)preukaz spôsobilosti operátora leteckej stanice. Žiadateľ o vydanie preukazu spôsobilosti nesmie byť mladší ako 18 rokov, musí mať úplné stredoškolské vzdelanie a musí preukázať úroveň znalostí zodpovedajúce držiteľovi preukazu spôsobilosti operátora leteckej stanice. Minimálne teoretické znalostí sú dané skúšobnými osnovami pre operátorov leteckých staníc, zostavenými ÚCL v súlade s požiadavkami ICAO. • e) spôsobilosť personálu leteckej meteorologickej služby. Požiadavky na výcvik a kvalifikáciu personálu leteckej meteorologickej služby definuje Svetová meteorologická organizácia WMO (World Meteorological Organization) v súlade s dohodou s ICAO.

49. Spôsobilosť organizácií pre výcvik • V doplnku 2 predpisu L 1 sú definované podmienky pre vydanie schválenia organizácií pre výcvik a podmienky pre následné zachovanie platnosti oprávnení. Organizácia pre výcvik FTO (Flying Training Organization) musí poskytnúť k užívaniu a pre pokyny personálu príručku pre výcvik a postupy, ktorá musí obsahovať vedľa obecného popisu rámec výcviku a zoznam ponúkaných výcvikových programov, materiálov a vybavení, popis systému zabezpečenia akosti a ďalšie údaje týkajúce sa zariadenia organizácie a ich inštruktorov, spôsob záznamov o plnení cieľov programu, dozorný program a spôsoby preskúšania. Požiadavky na teoretické znalostí a postupy pre vykonávanie skúšok teoretických znalostí pre preukazy spôsobilosti sú popísané v JAR – FCL 1 Hlava J. Otázky príslušné k osnovám sú uložené v Centrálnej banke otázok CQB (Central Question Bank) a sú upravené tak, aby umožňovali výber z viacerých odpovedí. Vzory otázok a mnohonásobného výberu môžu byť občas zverejnené. Skúška pre preukaz spôsobilosti zahrňuje skúšky zo všetkých predpísaných predmetov v jazyku stanovenom Úradom krajiny v ktorej skúška prebieha. Skúška je vykonávaná písomnou formou alebo s využitím počítača. Examinátori musia byť držiteľmi preukazu spôsobilosti a kvalifikácie aspoň rovnocenní s preukazom spôsobilosti alebo kvalifikácie, pre ktorú sú poverení vykonávať skúšky zručnosti alebo odbornej spôsobilosti (viď JAR-FCL 1 Hlava I).