Vývoj emisií znečisťujúcich látok v Bratislave

1. Vývoj emisií znečisťujúcich látok vBratislave

2. Bratislava patrí k stredne znečisteným až silne znečisteným oblastiam Slovenska, • tento stav je spôsobený silnou industrializáciou a vysokou koncentráciou zdrojov znečistenia, • znečisťujúci účinok čiastočne zmierňuje vhodná poloha mesta vzhľadom na najväčšie zdroje znečistenia a prevládajúce severozápadné prúdenie ovzdušia, • na ventiláciu mesta priaznivo pôsobí tiež vysoká rýchlosť vetra, ktorá na území mesta v celoročnom priemere dosahuje hodnotu viac ako 5 m/s.

3. Hlavné zdroje znečistenia: • Slovnaft • Istrochem • Technické sklo • Volkswagen Slovakia • Matadorex • Matadorroll • Terming Bratislava • Automobilová doprava

4. Súčasný stav Bratislavy nespĺňa požiadavky na zodpovedajúcu kvalitu, • najväčším problémom pre mesto predstavuje smog a prašnosť ovzdušia, • koncentrácie kysličníka uhličitého, kysličníkov síry a dusíka sú častejšie nad limitom ohrozovania zdravia človeka.

5. I. Stupeň záťaže – najvyššia záťaž prostredia, patria sem najväčšie priemyselné prevádzky ( Slovnaft, Istrochem) • II. Stupeň záťaže – ostatné priemyselné prevádzky, skladovacie a ťažobné areály, dopravné plochy, skládky priemyselného odpadu, • III. Stupeň záťaže – živočíšne farmy, poľnohospodárske objekty ako biologické zdroje zaťaženia prostredia, zdroje pachu a prašnosti, • IV. Stupeň znečistenia – obytné areály panelových sídlisk, ktoré pôsobia ako priestorové bariéry, • V. stupeň znečistenia – obytné areály rodinných domov, areály občianskej vybavenosti. Najnižšia záťaž prostredia.

6. Imisne poškodená vegetácia: • Stresový faktorom je znečistené ovzdušie z priemyslu, dopravy a z lokálnych vykurovacích objektov, • dochádza k depigmentácii, nekrotizácii a defoliácii listovej zelene, • najviac poškodené rastliny boli lokalizované pri podniku Slovnaft, Istrochem, Technického skla v Dúbravke

7. Kontaminovaná pôda: • Oblasť mestskej spaľovne ( Slovnaft) – zvýšené koncentrácie Cd, As, Zn, Ni, Pb. Územie sa označuje ako „časovaná bomba“ z toho dôvodu, že pri všeobecnom okysľovaní môže nastať pokles hodnoty pH pôdneho prostredia, čo by následne spôsobilo výraznejšiu migráciu toxických prvkov a ich nežiaduci prechod do podzemných vôd, • Oblasť Istrochemu

8. Znečistené ovzdušie: • Najvyššia produkcia znečisťujúcich látok zo zdrojov znečistenia v okrese Bratislava II., najnižšia v okrese Bratislava V., • úroveň znečistenia oxidmi dusíka je najvyššia v oblasti Trnavského mýta, • ročná produkcia exhalátov z dopravy 16 525 t oxidu uhoľnatého, 2 500 t oxidu dusíka a 2 615 t uhľovodíkov, • dopravné koridory s maximálnym znečisteným ovzduším z dopravy patria lokality – Prístavný most, Einsteinova, Mlynské Nivy, atď.

9. V roku 2010 boli prekročené limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí pre oxidy dusíka a prachových častíc na dopravnej stanici Bratislava - Trnavské mýto. Priemerná ročná koncentrácia NO2 bola na tejto stanici 48,9 µg.m/3, čo predstavuje nárast o približne 20 % oproti roku 2009. Denná limitná hodnota pre PM10 bola prekročená aj na stanici Bratislava – Mamateyova. • Výsledky meraní v roku 2010 poukazujú na zvýšenú úroveň znečistenia časticami PM10, ktoré prekročili 24-hodinovú limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí 66 krát, čo je približne o 10 % viac, ako v roku 2009.

10. Výbuch v Slovnafte - V noci 12. januára 2009 o 21.30 hodine v areáli Slovnaftu došlo na polyetylénovej jednotke č. 7 k vzdušnej dekompenzácii, ktorú sprevádzal silný zvukový efekt podobný výbuchu. • Bratislavou v stredu 10. marca 2010 po 22.00 hodine otriasla silná detonácia - explózia otriasla Slovnaftom. Niektorí ľudia dokonca spozorovali obrovskú žiaru. Nešlo však o haváriu.

11. V máji 2008 nastal požiar v Petržalke v priemyselnom komplexe – MATADOR, únik nebezpečných látok nepresiahol normy pre zdravotné riziká obyvateľov.

12. Opatrenia na znižovanie znečistenia emisiami :

13. Znižovanie znečistenia emisiami dopravných prostriedkov: Starostlivosť o životné prostredie prostredníctvom legislatívnych krokov núti výrobcov dopravných prostriedkov znižovať hladinu plynných i hlukových emisií. K ich znižovaniu možno v podstate pristupovať dvoma spôsobmi, a to: aktívne – znižovanie a odstraňovanie emisií priamo v zdroji, pasívne – dodatočne znižovanie a odstraňovanie. Aktívny spôsob znamená z hľadiska plynných emisií dosiahnuť taký spôsob prípravy zmesi a spaľovania, aby sa minimalizoval obsah škodlivín. (Kukuča,1992)

14. Projekt „Udržateľná doprava v Bratislave“, je spolufinancovaný z Globálneho environmentálneho fondu (GEF) v rámci programu Zmeny klímy, ktorý zahŕňa 4. strategický podprogram: „Podpora udržateľných inovatívnych systémov pre mestskú dopravu“. • Konkrétne emisie z motorových vozidiel v Bratislave rastú ročne o 5%. Je to spôsobené zvyšujúcim sa počtom motorových vozidiel denne prítomných v hlavnom meste, zvýšený počet prejazdených kilometrov a času stráveného vo vozidlách, neustále sa znižuje počet osôb prepravených verejnou hromadnou dopravou.

15. Jazda autobusom. Každý autobus môže znížiť počet 35tich automobilov na cestách. Mestská hromadná doprava produkuje na každé dva kilometre o 95% menej oxidu uhličitého ako jazda automobilom. • Spolujazda. Vyššia obsadenosť automobilov môže znížiť ich počet na cestách. • Tankovanie vo večerných hodinách, môže zabrániť plynovým výparom zo zahrievania a odparovaniu do ovzdušia.

16. „Smart District“ • Spoluúčasť mesta Bratislava na EÚ projekte z programu GUGLE- Smart Cities and Communities. • Strategický plán pre energetické technológie na zvýšenie kvality zatepľovania a zníženie emisií z obytných budov.

17. Cieľom strategického plánu pre energetické technológie je zvýšiť kvalitu zatepľovania budov a na základe spolupráce s vedou a výskumom priniesť do Bratislavy nové udržateľné technológie, ktoré trvalo znížia emisie spôsobené tradičným súčasným vykurovaním obytných budov.

18. EÚ sa zaviazala prijatím Kjótskeho protokolu znížiť emisie o 20 % do r. 2020 oproti r. 1990. Pre realizáciu emisných cieľov bola vydaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES. • Spoločnosti, ktoré majú ťažkosti udržať svoje emisie na úrovni svojich kvót, môžu buď prijať opatrenia na zníženie svojich emisií – napr. pomocou investícií do účinnejších technológií a/alebo využívania zdrojov energie s nižšou uhlíkovou stopou (carbon Footprint) alebo kúpiť potrebné kvóty na trhu. Tieto možnosti možno aj kombinovať.

19. mesto by následne malo iniciovať a podporovať ďalšie projekty, ktoré Bratislavu nasmerujú k trvalo udržateľnému mestu a priblížia ju k vytýčeným cieľom EÚ 2020 – zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % oproti roku 1990, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 20 % a zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %.

20. Zdroje: • HRNČIAROVÁ, T. et al. 2006. Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2006. • http://www.shmu.sk/File/oko/hodnotenie/2010_Hodnotenie_KO_v_SR.pdf • http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2008_2009/ef/zivot_v_bratislave_odborny_clanok.html • http://www.gometro.org/clean-air • www.sizp.sk • www.sazp.sk

21. za pozornosť Martina Stranianková Alan Vašíček