Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV , Bratislava

1. Projekt APVV 0604/10(2011-2014)„Udržateľná reprodukcia na Slovensku – psychosociálne skúmanie“Gabriel Bianchi, Ivan Lukšík, Miroslav PopperMagda Petrjánošová, Dagmar MarkováJanka Zbonková Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, Bratislava

2. Hlavným zámerom je... • porozumieť globálnym aj lokálnym demografickým vzorcom, ich zmenám a tendenciám. • doterajšie výskumy sa zameriavali na parciálne problémy ako pokles demografickej krivky, fertilita, vzorce reprodukčného správania, vzorce partnerského spolužitia, či na špecifické subpopulácie ako ľudia v neskoršom veku reprodukčného života, ľudia majúci problémy s reprodukciou, Rómovia, sociálne znevýhodnené a marginalizované skupiny a pod. • zistenia z týchto výskumov neboli doteraz takmer vôbec integrované v tom zmysle, aby sa identifikovali širšie trendy transformácie životných štýlov vo vzťahu k reprodukcii. • absentuje kvalifikovaná psycho-sociálna analýza problematiky reprodukcie, smerujúca k integratívnemu poznaniu jej psychosociálnych aspektov, aplikovateľných v cielených demografických politikách.

3. Inštitúcie a výskumy – makrosociálne otázky reprodukcie • Výskumné demografické centrum pri Inštitúte informatiky a štatistiky • Prognostický ústav SAV, • Ekonomický ústav SAV, • Inštitút pre výskum práce a rodiny a v nedávnej minulosti aj • Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny a • Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny. V rámci Slovenskej republiky sú spracované témy ako: • Demografická budúcnosť okresov Slovenska (Bleha, Vaňo, 2008), • Plodnosť žien na Slovensku v období rokov 1950-2007 v generačnom pohľade (Potančoková, 2008), • Reprodukčné správanie sa mestského a vidieckeho obyvateľstva na Slovensku (Šprocha, 2008), • Rôznorodosť demografického vývoja v Európe (Filadelfiová, Cuperová, 2000), • Demografické trendy a rodina v postkomunistických krajinách Európy (Filadelfiová, Guráň, 1997) a ďalšie. Boli tiež uskutočnené niektoré makrosociálne prognózy v oblasti demografie a kvality života (Jurčová, Bodnárová, Kvapilová, 2002).

4. Trendy • Od polovice 60. rokov 20. storočia dochádza predovšetkým v severských štátoch a o niečo neskôr aj v západnej Európe k prudkému poklesu plodnosti. • Rast osobnej slobody, individualizmu, zlepšovanie účinnosti a dostupnosti modernej antikoncepcie, ako aj ekonomické činitele podmienili odkladanie rodenia detí do stále vyššieho veku, pričom manželstvo a rodina postupne začali strácať svoje postavenie. • V 80. rokoch tieto zmeny nastali aj v južnej Európe. • V rámci Európskej únie dosahujú najvyššiu úhrnnú mieru plodnosti Írsko, Francúzsko, Dánsko, Švédsko, Holandsko (VDC, 2008) • Štáty bývalého východného bloku - Česko, Poľsko, Lotyšsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko - zaraďujú do skupiny štátov s tzv. najnižšou pôrodnosťou (úhrnná plodnosť pod hranicou 1,3 dieťaťa na ženu) (Vaňo a kol., 2007). • Nízka miera plodnosti v štátoch východného bloku sa dá čiastočne vysvetliť socio-ekonomickým vývojom v týchto krajinách v období politicko-ekonomickej transformácie.

5. ...a trendy • pretrvávajúci trend poklesu sobášnosti, • zvyšovanie priemerného veku pri uzatvorení sobáša, • rastúci podiel detí narodených mimo manželstva (v súčasnosti takmer 25% detí), • výrazný pokles interrupcií (z 9,14 na 1000 obyvateľov v roku 1990 na 3,02 v roku 2003), • pokračujúci, aj keď mierny, nárast rozvodovosti a • postupné presadzovanie sa subkultúr ľudí inej sexuálnej orientácie do väčšinovej heterosexuálnej spoločnosti (prameň). • „jedným z dôležitých faktorov vplývajúcich na časovanie rodičovstva je expanzia vysokoškolského vzdelávania, ktorá je dôsledkom politických zmien po roku 1990, ale najmä reakciou na nutnosť zvýšených investícií do vlastného ľudského kapitálu v dôsledku meniacich sa nárokov trhu práce“. M. Potančoková (2008, str. 47) • na Slovensku, tak ako v ostatných krajinách EU (Eurobarometer z roku 2002) sú roztvorené nožnice medzi reálnym počtom detí a ideálnou predsta­vou o veľkosti rodiny (Filadelfiová, 2010) – 33 % žien Slovenska s ukončenou fertilitou malo menej detí, než bola ich predstava o ideálnom počte; v rámci najmladších žien bolo takých, čo nechceli mať deti, iba 2 %; jedno dieťa si želalo necelých 14 %. Ako príčiny rozporu medzi ideálom a skutočnosťou ľudia často uvádzajú ekonomické dôvody, prácu a bývanie. Ak sa však pozrieme na rozloženie miery úhrnnej plodnosti v jednotlivých krajoch SR zisťujeme výrazné rozdiely, ktoré nepotvrdzujú tento predpoklad (vysoká miera úhrnnej plodnosti na východnom Slovensku, priemerná na strednom Slovensku, najnižšia na západnom Slovensku okrem Bratislavského a Trnavského kraja) (údaje Výskumného demografického centra, 2006)

6. Majoritná populácia vs. minoritné skupiny populácie • Slovensko - viacero vzorcov reprodukčného správania populácie - od nízkej plodnosti a úmrtnosti a odkladania pôrodov do vyššieho veku (vzorec typický pre vyspelé Západné krajiny) až po vysokú plodnosť a úmrtnosť a začínanie reprodukcie vo veľmi nízkom veku (vzorec typický pre rozvojové krajiny s nízkym životným štandardom. • Súvisia predovšetkým so vzdelaním, zamestnanosťou, ekonomickou situáciou, životnou úrovňou a miestom bydliska (mesto – dedina), ale aj s kultúrnymi tradíciami a hodnotami. Najvýraznejšie to dokumentuje situácia tých Rómov, ktorí žijú izolovane v osadách alebo sú segregovaní. Šprocha (2007) dokumentuje, že na prelome storočí, v rokoch 1996-2004, sa v rómskych komunitách, žijúcich v segregovaných osadách, počet živonarodených detí výrazne zvýšil. • Vaňo a Mézsáros (2004): v rómskych osadách pripadá na jednu ženu v priemere 4.6 detí, čo je zhruba štvornásobok oproti celoslovenskému priemeru. • Bolfíková (výskum z roku 2002): rómski respondenti s neukončeným základným vzdelaním majú najväčší počet detí (6-10), kým rómski respondenti s maturitou nemajú viac ako tri deti.

7. Životné štýly po roku 1989 sa na Slovensku výrazne zmenili. Timoracký (2010) uvádza typológiu životných štýlov: • ambiciózny, • praktická žena, • stratený, • generation next, • hĺbavý, • babka, • mladí a šťastní, • mamina, • „správny chlap“ • workoholik, • miestny frajer • (Lukšík, Hradileková, 2000, Lukšík, Diešková, Uhrová, 2005). Súvislosti životných štýlov a správania sa ľudí súvisiace s reprodukciou sú málo preskúmané. Isté súvislosti naznačila štúdia (Lukšík, 2003), v ktorej sa ukázalo, že spôsoby života mladých ľudí sú naviazané na spôsoby vytvárania partnerských vzťahov a na sexuálne správanie sa.

8. Aký reprodukčný potenciál produkujú? • životné štýly, plány, ašpirácie ľudí a ich prístup k reprodukcii, t.j. postoje, hodnoty, diskurzy reprodukcie a diskurzy rodičovských rolí; • vzorce sexuálneho správania sa a ich vzťah k reprodukcii; • generačné zmeny v životných štýloch,  súčasná medzigeneračná komunikácia a kvalita života; • rozdiely v životných štýloch medzi viac a menej sa reprodukujúcimi skupinami obyvateľstva, ich prístup k reprodukcii; • rozdiely v životných štýloch medzi ľuďmi z rôznych krajín EU, ich prístup k reprodukcii. • využívanie antikoncepcie • komunikácia o partnerstve a reprodukcii na sociálnych sieťach • reprezentácia detí a detstva a pozícia detí v rôznych životných štýloch ich rodičov

9. a) Ciele na celú dobu riešenia a na jednotlivé etapy Cieľom projektu je spoznať: • v akých podmienkach,  kontextoch a životných štýloch sa realizuje reprodukcia, • aké očakávania majú ľudia od reprodukcie a  • ako sú spokojní so svojou reprodukčnou kariérou za účelom: • nájdenia pozitívnych príkladov spokojnosti a • rozpoznania a definovania trvalo udržateľných a perspektívnych vzorcov reprodukčného správania sa.

10. b) Ciele na jednotlivé etapy • (1) Na základe kvalitatívnej explorácie indikátorov a kontextov reprodukcie a reprodukčného správania (fokusové diskusie) získať poznanie o (1) dimenziách rozhodovania sa o reprodukcii, prežívania a reflektovania rodičovstva v rámci rôznych partnerských konštelácií a štýlov a (2) synergii sociálnych, kultúrnych, legislatívnych a ekonomických kontextov reprodukcie. • (2) Pomocou kvantitatívneho reprezentatívneho výskumu identifikovať konštelácie úspešne a neúspešne sa reprodukujúcich jedincov a spokojných a nespokojných partnerských vzťahov, ktoré poskytnú konkrétny, aktuálny demograficko-psychologický obraz o reprodukčnom správaní, partnerských vzťahoch a konceptualizácii rodičovstva na Slovensku. • (3) na základe kvalitatívneho výskumu (hĺbkové interview) identifikovať udržateľné reprodukčné životné štýly, ktoré prinesú poznanie optimálnych a perspektívnych životných štýlov z hľadiska reprodukcie ľudí v rôznych vekových kategóriách a s rôznymi demografickými charakteristikami. Zamerať sa tiež na tie štrukturálne, socio-ekonomicko-kultúrno-etnické a psychologické faktory, ktoré intervenujú v dynamike a úspešnosti reprodukcie; • (4) synergicky využiť a integrovať doterajšie parciálne poznatky v oblasti reprodukcie. • (5) vytvorenie metodológie na komplexné zmapovanie determinánt ľudskej reprodukcie a kvality života vzťahujúcej sa k reprodukcii.

11. Prínosy • využiteľnosť výsledkov na riešenie aktuálnych problémov, výziev a trendov spoločnosti; (2) zabezpečenie zvýšenia reprodukčného zdravia a kvality života občanov SR prostredníctvom výchovno-vzdelávacích a preventívnych programov založených na najnovších vedeckých a odborných poznatkoch; (3) získanie poznatkov, ktoré prispejú k integrovaniu marginalizovaných skupín obyvateľstva (Rómov, migrantov), k lepšiemu porozumeniu vzorcov ich reprodukčného správania a ich plnohodnotnému životu. Výstupom výskumu budú štúdie vysvetľujúce príčiny a procesy úspešnej a neúspešnej reprodukcie a reprodukčného správania u majoritnej aj minoritných častí populácie, prispievajúce k súčasnému demografickému vývoju. Integrácia poznatkov vyústi do zásadných odporúčaní smerujúcich do skvalitnenia reprodukčného zdravia.

12. Psycho-sociálna paradigma • Integratívny most medzi demografickými, sociálnymi a biologickými aspektmi ľudskej reprodukcie tvorí psychologická paradigma tzv. psycho-sociálneho integratívneho chápania (Brown, Stenner,2009) hľadajúceho mnohonásobné vzájomné vzťahy medzi biologickým, psychickým a sociálnym s centrálnym postavením psychológie ako vednej disciplíny. Psycho-sociálny prístup umožnuje dynamické a reflexívne poznanie spoločenských javov a problémov. Zviditeľnia sa najmä tie štrukturálne, socio-ekonomické, kultúrno-etnické, psychologické a ďalšie faktory, ktoré intervenujú v dynamike a úspešnosti reprodukcie. • Vo výskume budú použité overené analytické postupy na spracovanie kvalitatívneho materiálu: obsahová analýza, analýza diskurzov, interpretačná fenomenologická analýza (IPA) a analýza rozhodovacích skriptov, dynamická analýza kontextov.

13. Popis metodologických postupov • dynamická analýza kontextov podľa (Ingham, Aggleton), pomocou ktorej sa zmapuje štrukturálny a kultúrny kontext reprodukcie. Použité budú tiež: analýza dokumentov, analýza diskurzívnych zdrojov, interpretačná fenomenologická analýza a iné vhodné nástroje kvalitatívnej paradigmy. Sledované budú minimálne tieto prediktory reprodukcie: • diskurzy o reprodukcii a mediálny kontext reprodukcie • štrukturálny kontext (legislatíva, sociálne a ekonomické politiky a nástroje) • demografický kontext reprodukcie – štatistiky reálnej reprodukcie • kultúrne a morálne tradície reprodukcie (rôznorodé podľa majority a minorít) • interpersonálne kontexty – formy sociálneho nátlaku v sociálnych skupinách, podmienky pre vyjednávanie...

14. b) kvalitatívna metodológia (interview a fokusové skupiny) Fokusové skupiny budú zamerané najmä na identifikovanie kontextov rodičovstva, životných štýlov, spokojnosť, konceptualizáciu (potenciálneho a/alebo reálneho) rodičovstva a reprodukcie a prístupe k službám reprodukčného zdravia. • Výskumná vzorka: 16 fokusových skupín ( 7 osôb v skupine) zvlášť muži a ženy, zvlášť západné, stredné, východne Slovensko a Bratislava, zvlášť dve úrovne socio-ekonomického statusu (veľmi nízky – u sociálne marginalizovaných a stredná trieda), t.j. 2 (pohlavie)x 4 (lokality)x2 (soc.-ekonom. status); účastníci v každej skupine budú kombinovaní z rôznych vekov (20-25, 26-35. 36-40) a tiež bezdetní a s deťmi; spolu 112 respondentov a respondentiek. Individuálne hĺbkové polo-štrukturované interview s jednotlivcami reprezentujúcimi strategicky definované subpolulácie. Interview bude najmä sledovať subjektívneho významu rodičovstva a reprodukcie, históriu partnerských vzťahov (ako sociálny kapitál pre reprodukciu), vývoja partnerskej (a sexuálnej?) kariéry harmonizáciu „rodinného“ a pracovného/kariérneho angažovania sa, psychologickú kvalitu prostredia pre výchovu detí (vlastných alebo adoptívnych a pod.) • Výskumná vzorka: Výskumnú vzorku budú tvoriť dve strategicky zvolené skupiny populácie: 1. úspešne sa reprodukujúci, 2. zlyhávajúci v reprodukcii v dvoch vekových kohortách (na začiatku a v neskoršom období reprodukčného veku). Výber participantov/tiek bude riadený jednotlivými konšteláciami prediktorov indentifikovaných v reprezentatívnom výskume z predchádzajúcej fázy výskumu. V každej východiskovej konštelácii sa budú zbierať interviá až po úroveň nasýtenia interpretačnej roviny – pokiaľ sa nebudú objavovať nové sifgnifikantné podoby reprodukčných životných štýlov (chápaných aj ako životné stratégie či scenáre). Maximálne však 50 interview.

15. c) kvantitatívny reprezentatívny prieskum na zmapovanie individuálnych prediktorov (potenciálnej) reprodukcie. • Bude obsahovať početné demografické, sociologické, psychologické a medicinske otázky. Popri demografických ukazovateľoch bude skúmať najmä tieto parametre/indikátory reprodukcie: úspešnosť/neúspešnosť reprodukcie, počet detí, spokojnosť (koľko by optimálne chceli mať detí, spokojnosť s počtom, spokojnosť s vekom reprodukcie, spokojnosť s druhým rodičom), vek reprodukcie, používanie antikoncepcie, rodovú emancipáciu, socio-ekonomický status a blahobyt/životný štýl, typ rodinného prostredia, v ktorom jedinec vyrasta/a (napr. viacgeneračnosť), hodnotovú štruktúru a vzťah k tradícii vo veciach reprodukcie, životné ciele, ašpirácie, profesia/kariéra, etické normy, stav reprodukčného zdravia, posudzovanie zdravotného rizika plodu v závislosti od veku rodičov, indikátory sexuálnej kariéry (vek sex. debutu, počet partnerov, ...) Výskumná vzorka: reprezentatívna vzorka populácie (N = cca 1200) vo veku od 16 do 45 rokov, zrovnocenené v znakoch bezdetní/deti, vek (20-25, 26-35. 36-40), pohlavie, 4 skupiny krajov SR, veľkomesto/mesto/vidiek, socio-ekonomický status, vzdelanie (neukončené základné, základné, stredné, VŠ).

16. Poradná rada členmi sú predstavitelia kľúčových rezortov a inštitúcií a domáci a zahraniční experti. tri funkcie: • precizovanie výskumnej metodiky, 2. prehĺbenie interpretácii smerom k možným aplikáciam, 3. naplnenie úlohy diseminátorov pri prenose poznatkov do spoločenskej praxe a politík v oblasti reprodukcie.

17. 1. etapa Charakteristika: exploračný kvalitatívny výskum indikátorov reprodukcie + výskum kontextov reprodukcie Popis aktivít: • vytvorenie scenára fokusovej diskusie, overenie v pilotnom predvýskume, realizácia 16 fokusových skupín, spracovanie a analýza textového materiálu • zhromaždenie a analýza legislatívnych podkladov a vládnych materiálov (vyhlášky a pod. ako aj spoločenských diskurzov v médiách relevantných k problematike reprodukcie • analýza kultúrnej a morálnej tradície reprodukcie

18. 2. etapa Charakteristika: kvantitatívny výskum prediktorov reprodukčného správania a ich vzťahov Popis aktivít: • vytvorenie dotazníka, • overenie zrozumiteľnosti otázok, • realizácia reprezentatívneho výskumu (kontrahovaná agentúra), • matematicko-štatistické spracovanie výsledkov, • interpretácia výsledkov s cieľom identifikovania konštelácii prediktorov reprodukcie (napr. životné ciele, etické normy a pod.) a charakteristík úspešne a neúspešne sa reprodukujúcich jedincov.

19. 3. etapa Charakteristika: kvalitatívny výskum reprodukčných životných štýlov a formulovanie udržateľných stratégií reprodukcie pre jednotlivcov a páry / identifikovanie dobrých príkladov pre perspektívny rozvoj reprodukcie. Popis aktivít: • vytvorenie scenára interview, • overenie v pilotnom predvýskume, • realizácia individuálnych interview s typickými reprezentantmi jednotlivých konštelácií (faktorov) prediktorov reprodukcie, ktoré vyplynú z predchádzajúcej kvantitatívnej analýzy; • max. 50 interview; spracovanie a analýza textového materiálu • Súhrnná syntéza zo všetkých troch fáz projektu. Po ukončení projektu - 4. rok: 2 syntetické štúdie v odborných časopisoch - 5. rok 1 monografia Po ukončení projektu - 4. rok: 2 syntetické štúdie v odborných časopisoch - 5 rok: 1 monografia Zorganizovanie medzinárodnej vedeckej konferencie o reprodukcii (Sexuality VII - 2013)

20. Časový plán realizácie projektu

21. Plán diseminácie a využiteľnosti výsledkov • 2. polrok: konferencia pre učiteľov a poskytnutie  know-how v oblasti reprodukcie a sexuality • Diseminačná dielňa pre rozhodovačov v relevantných rezortoch (zdravotníctvo, školstvo, kultúra, financie, sociálne veci) • Program pre rómskych (neformálnych) lídrov a mimovládne organizácie zamerané na prácu s Rómami v oblasti plánovanej reprodukcie a životných štýlov a zvyšovania kapacity pre plánovanie reprodukcie v špecifických kultúrnych a sociálno-ekonomických kontextoch • Follow-Up stretnutie Poradnej rady

22. Prepojenie výskumu a vzdelávania a popularizácia Výskumná problematika a priebežne získavané výsledky budú inkorporované do sylabu nasledujúcich semestrálnych prednáškových kurzov: • Sexualita a spoločnosť (FFUK Bratislava, Katedra psychológie, ) • Sexualita a rodovosť (FSVZ UKF Nitra) • Základy rodinnej a školskej sexuálnej výchovy (PdF UK, Bratislava) Plán na popularizáciu výsledkov: • Iniciovanie sociálnej siete v téme reprodukcia (a sexualita) s cieľom stimulovania diskurzov o reprodukcii medzi dospievajúcimi • Publicistický seriál (6 dielov) o reprodukcii pre Slovenský rozhlas • Tlačová konferencia

23. Kde sme?

24. Psychologické a sociologické premenné trajektórií rodičovstva a partnerstva • fenomenológia plodnosti • konštrukcie/významy rodičovstva • cieľové orientácie / hodnoty /etika • psychologické koreláty plánovaného a neplánovaného rodičovstva • vplyv rodičovstva na partnerský vzťah v závislosti od ne/plánovania • prechody cez životné fázy • sociokultúrne a biologické významy rodičovstva • výchova a spontánne rozvíjanie rodičovstva/otcovstva

25. Prečo analýza partnerských vzťahov a rodičovstva prizmou sociálnych noriem? predstavujú zdieľané spôsoby myslenia, túženia, rozhodovania a konania, ktoré sú pozorovateľné v pravidelne opakujúcom sa správaní (Critto, 1999). T. j. na vedomej aj podvedomej úrovni ovplyvňujú aj naše rozhodovanie v oblasti partnerských vzťahov, rodičovstva a reprodukcie. Normatívne prístupy – posudzovanie (reprodukčného) správania na dvoch ortogonálnych škálach: straty a zisky z hľadiska konateľa vs. skupiny/spoločnosti (Horneyová, 2001)

26. Zisky a straty V súčasnosti sa Západná civilizácia – zdanlivo proti sebe stojace záujmy jedinca a skupiny v oblasti reprodukcie. Z hľadiska demografického vývoja - spoločenský apel, že naša civilizácia vymiera a preto treba urýchlene niečo robiť – t.j. viac sa roznožovať – na jej záchranu. Mladí ľudia po skončení obdobia adolescencie – túto výzvu čoraz viac nepočúvajú. Ich vnímanie vlastných ziskov a strát – odohrávanie na inej rovine.

27. Nové vývinové štádium? > benefit pre mladých ľudí (20 – 30 ročných) - nezávislosť. Arnett (2000) vek 18–25 – emergujúca dospelosť – charakteristiky: • nezávislosť na sociálnych rolách a normatívnych očakávaniach • experimentovanie s partnerskými vzťahmi, pracovnými príležitosťami a svetonázormi. T.j. predlžovanie predreprodukčného obdobia - netušený priestor slobody: vymanenie z vplyvu svojej vlastnej rodiny (rodičov), ekonomická nezávislosť, odklad zodpovednosti za vlastné deti. Prvé kroky v zamestnaní – menej záväzné ako predošlé generácie, skúšanie viacero príležitostí: sériovo alebo paralelne (čiastočné úväzky, brigády ...)

28. Štyri naratíva • Budúci progresívny – teším sa na dieťa, na to, čo budem cítiť, na psychické zmeny, na rolové zmeny • Retrospektívny progresívny – odkedy sa nám narodilo (vyrástlo) dieťa je to lepšie, ako predtým – zlepšenie kvality života, manželských/partnerských vzťahov, > šťastia, radosti • Budúci regresívny – budúcnosť (po narodení dieťaťa) bude menej príjemná – málo spánku, vysoké finančné náklady, menej sexu (desexualizácia materstva) • Retrospektívny regresívny – nostalgický – nemožnosť robiť úžasné veci, ako pred narodením dieťaťa - cestovanie, túry, vylihúvanie v posteli, masáže ... – chýba čas a energia. Mladí ľudia – vnímavejší na regresívne diskurzy

29. Hodnota dieťaťa – redukcia neistoty Friedmanová et al (1994) – kritika rozsiahleho zoznamu hodnôt, lebo nejasné, kedy má ktorá z nich prevahu. Namiesto neho – primárna ľudská hodnota - snaha redukovať neistotu. K tomu použiteľné základné globálne stratégie v Západných kultúrach: stabilná kariéra, založenie manželstva a rodiny. Kľúčová stratégia (najmä u žien) splodenie detí – tie následne prispievajú k zvýšeniu rodičovskej solidarity. Založenie rodiny neurčované externe normatívnymi očakávaniami spoločnosti, ale skôr vlastnými hodnotami a potrebami.

30. Päť tém spojených s rodičovstvom: • nesebeckosť – obetovanie vlastných potrieb v prospech detí – 2 skupiny odpovedí: detní – život primárne orientovaný na deti bezdetní – opisujú sa ako príliš sebeckých na to, aby mali deti • naplnenie – všetci participanti – dieťa prináša pocit naplnenia • bio pud – ambivalencia: popieranie ako dôvodu, ale preferencia vlastných detí pred adoptovanými + silnejšie puto k vlastným deťom • spoločné rozhodnutia – strach z ohrozenia vzťahu bez dohody • pripravenosť – mentálna aj materiálna podmienkou dieťaťa rodové rozdiely - ženy - dieťa - zdokonalenie, úplnosť rodiny. muži - podozrievaví - snaha opraviť niečo, čo dobre nefunguje

31. Čo nám výsledky výskumov hovoria? Detní aj bezdetní sa vzťahujú k rovnakým normám. Zásadný rozdiel medzi súčasnými a minulými generáciami je viac kvantitatívnej než kvalitatívnej povahy. Majorita mladých ľudí v Západných kultúrach sa nebráni reprodukčným normám, ale skôr ich načasovaniu. Chcú prechodné obdobie relatívne vysokej nezávislosti na iných. Väčšina sa nerozhoduje o bezdetnosti ani o živote mimo partnerských vzťahov a rodiny. V skutočnosti prebieha len posun reprodukčného obdobia do neskorších fáz života a transformácia rolí.

32. Vplyv statusu partnerského vzťahu na motiváciu mladých ľudí mať dieťa

33. Hodnoty preferované v partnerskom vzťahu – s vyššou a nižšou motiváciou mať dieťa –ženy (mesto a vidiek: podobné)

34. Hodnoty preferované v partnerskom vzťahu – s vyššou a nižšou motiváciou mať dieťa-muži (v mestách bez súvislosti s hodnotou plánovania rodičovstva)

35. Hodnoty preferované v partnerskom vzťahu – s vyššou a nižšou motiváciou mať dieťa-muži - vidiek

36. Kvality partnerského vzťahu, ktoré súvisia s ašpiráciou mať deti – ženy + muži • Fyzický kontakt s partnerom/kou mám obzvlášť rád/rada • Život bez neho/nej si neviem predstaviť • Keď čítam romantickú knihu alebo sledujem romantický film, myslím na partnera/ku • Očakávam, že moja láska k partnerovi/ke bude trvať do konca života • Vždy budem mať silný záväzok voči partnerovi/ke • Môj vzťah k partnerovi/ke vnímam ako vážny • Neviem si predstaviť, že by sa náš vzťah skončil • Svojou láskou k partnerovi/ke som si istý/istá • Vzťah s partnerom/kou vnímam ako trvalý • Vzťah s partnerom/kou považujem za správne rozhodnutie

37. Reprodukcia v médiách Aké diskurzy (väčšinové aj menšinové, odborné aj laické) existujú na Slovensku v súvislosti s reprodukciou? Kto sa vzťahuje ku ktorým z týchto diskurzov? Ako a za akým účelom? analýza vybraných slovenských printových médií vývin v čase (2002-2011) – SME porovnanie v súčasnosti (9/2010 – 9/2011) – SME, Katolícke noviny + Nový čas? Kľúčové slová: reprodukcia, populácia, asistovaná reprodukcia, rozmnožovanie, interrupcia, potrat, antikoncepcia, adopcia, sexualita, sexuálna výchova, atď.

38. Prehľad článkov SME (2002-2011)

39. Hlavné témy (2002-2011) 2003 – obvinenia z nedobrovoľných sterilizácií rómskych žien 2004 – pravidelná rubrika Primár, všetko o tehotenstve, ale aj antikoncepcii, sexuálnych chorobách, atď. 2007 – kampaň Fóra života, rozhodnutie ÚS, umelý potrat, právo na interrupciu 2008 – protest pred NR SR proti Národnému programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia 2011 – štátne nemocnice v BA mali prestať robiť interrupcie

40. Prehľad článkov SME a Katolícke noviny (2010-2011)

41. Je umelé oplodnenie neetické?(SME, 7.5. 2011) Evanjelická cirkev umelé oplodnenie neodsudzuje, katolícka a pravoslávna ho považujú za morálne neprípustné. ...Výhrady má aj pravoslávna cirkev. Jakub Jacečko, pravoslávny duchovný v Holíči a zároveň lekár, vidí viac problémov... ... Lekár Peter Harbulák z Centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV to odmieta... ... Odmietavý je tiež Katechizmus katolíckej cirkvi... ... Evanjelická cirkev augsburského vyznania problém v umelom oplodnení nevidí... ... Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko však argumentuje Starým zákonom... ... Evanjelický duchovný Ivan Mucha nesúhlasí... ... Prikyvuje aj lekár Peter Harbulák...

42. Médiá - namiesto záveru Odlišné argumenty Odlišní aktéri – ženy, ideologické skupiny, EÚ, Slovensko Odlišný slovník – interrupcia vs. umelý potrat, reprodukčné práva vs tzv. reprodukčné práva, embryo/dieťa.. Odlišné citované autority Rôzna miera emocionálnosti textov Náboženský, medicínsky, liberálny, etický diskurz

43. Očakávania od Poradnej rady/stretnutia/monitorovanie: • Komentovanie projektového zámeru a metódy • Komentovanie výskumných metodík (3, resp.1x) • -Účasť na interpretovaní -Spolupráca na dizajne multiplikácie a diseminácie Aktívna multiplikácia a diseminácia • Evaluácia projektu

44. Kontakt • www.kvsbk.sav.sk • jana.zbonkova@savba.sk • bianchi@savba.sk

45. Fenomenológia plodnosti Sodeberg, Lundgren, Olsson, Christenson (2011) - fenomenologická štúdia plodnosti (fertility) 10 mladých švédskych žien (23-27) – klientiek antikoncepčnej ambulancie, bez skúsenosti s tehotenstvom a rodičovstvom. Zistenia: Plodnosť je charakterizovaná 3x paradoxne: • ako sila (vplývajúca na ich ženskú identitu, identifikujúc sa s inými ženami-matkami, ako ústredná hodnota života) a súčasne ako potlačená sila (negatívne vnímanie svojej femininity v dôsledku dočasného potlačenia), • ako súčasná dispozícia ale aj budúca klesajúca možnosť, ktorá zahŕňa celý emočný komplex, avšak iba ako anticipáciu; • paradox zodpovednosti (na ktorý nadväzuje výzva plánovať si život) vs. očakávania sociálneho okolia, ktoré sú vnímané ako veľmi obmedzujúce, keďže definujú žiaduci začiatok aj koniec reprodukcie (nie príliš skoro ani neskoro).

46. Socio-kultúrne konštrukcie rodičovstva Purewal a Akkerová (2007) – sociokultúrne významy rodičovstva (13 indických a bielych participantov participantov – IPA): 5 špecifických tém: nezištnosť, uspokojenie z rodičovstva, naplnenie genetickej kontinuity, spoločné rozhodovanie, pripravenosť na rodičovstvo; 4 všeobecné témy: vek, „rovnosť“ partnerov, plodnosť, etnicita a rod.

47. Cieľové orientácie (hodnoty?) Franco-Borges, Vaz-Rebelo, Kourkoutas (Portugalsko-Grécko; 2010): Skúmali vzťah generavity (dotazník), cieľovej orientácie (dotazník - orientácie na generatívne, kreatívne, afektívno-integratívno-sociálno-vzťahové, spirituálne,agency ciele a ciele seba-presadzovania sa) a individuálneho „projektu“ rodičovstva (dotazník s otvorenými otázkami) u 391 VŠ študentov, ktorí ešte nemajú deti. Zistili, že spomedzi cieľových orientácií iba orientácia na cieľ seba-presadzovania sa nekoreluje s mierou generavity.

48. Ale aj ... • Benagiano, Carrara, Filippi (lekári, Taliansko, 2010): sekulárna etika sexuality postavená na slobode, vzájomnosti, konsente, zodpovednosti a pôžitku žien aj mužov – v protiklade k etike judaizmu, kresťanstva a islamu.

49. Rodičovské trajektóriá Umberson, Pudrovska, Roczek (2010): Rodičovstvo ako transformatívna skúsenosť na životnej dráhe, kde môžeme čas merať troma „hodinami“ – individuálnymi, generačnými a historickými. Prehľad sociologických, psychologických a gerontologických časopisov na 4 témy: • „Bezdetnosť“ - bezdetné ženy a muži (zväčša) nemajú nižšiu mieru subjektívnej pohody v porovnaní s „rodičmi“ – aj po 50ke; • Iba muži bezdetní a neženatí boli mierne depresívnejší, osamotenejší a prípadne menej zdraví; • Bezdetné ženy majú väčšiu subjektívnu pohodu ako ženy, ktoré sa veľmi skoro stali matkami; • Rodičovstvo pred 23. rokom je sprevádzané zvýšeným rizikom depresie v neskoršom veku v porovnaní s bezdetnými. avšak • Tí, čo sa stali rodičmi po 23. roku, majú nižšie riziko depresie ako bezdetní; • malé deti (k akým dôsledkom vedie starostlivosť o ne) • veľké deti (k akým dôsledkom vedie starostlivosť o ne).

50. Plánované vs. neplánované Bouchard (2005): psychologická dispozícia partnerov s neplánovaným rodičovstvom: ženy-budúce matky vykazujú vysokú mieru neuroticizmu, depresie, vnímaného stresu, ale aj nízka miera prežívania bezpečnosti vo vzťahu a vysoká miera anxiózno-ambivaletnej a vyhýbavej väzby u mužov aj u žien. Psychosociálne prostredie dvojíc s neplánovaným tehotenstvom je problematické. • ALE! Bouchard, Boudreau, Hébert (2006) Plánované versus neplánované rodičovstvo – a kvalita partnerského vzťahu. 21 dvojíc s nepánovaným a 99 s plánovaným tehotenstvom (Dyadic Adjustment Scale a Potential Problem Checklist). Výsledky: • dvojice s neplánovaným rodičovstvom majú po pôrode vyššiu mieru psychologického fungovania v dvojici, v protiklade k dvojiciam s plánovaným rodičovstvom, kde miera psychologického fungovania sa pôrodom znížila.