Janko Král

1. Janko Král Janko Kráľ, najbúrlivejší predstaviteľ štúrovskej generácie sa narodil 24. 4. 1822 v Liptovskom Mikuláši. Jeho prvým učiteľom bol Štefan Búbela, ktorý ho učil čítať, písať, počítať, spievať, biblickú históriu a iné predmety. Vo vyšších triedach ho učil Jozef Plech. V mladosti sa Janko dostával do blízkeho vzťahu s tým, čo sa neskôr stalo hlavným inšpiračným zdrojom jeho poézie. Spoznával ľudovú slovesnosť, piesne, povesti i povery. Mohol byť očitým svedkom poľského a východoslovenského povstania i verbovačiek, ktoré sa v tom čase konali. Živá bola aj spomienka na Jánošíka, ktorého obesili v roku 1713 práve v Mikuláši. V čase Jankovho detstva obesili aj zbojníka Martina Tatarku.

2. Vzdelanie Od roku 1837 študoval na lýceu v Levoči, neskôr v Kežmarku a od roku 1842 v Bratislave, kde sa zapojil do štúrovských aktivít. Po tom ako Štúra zosadili z funkcie námestníka profesora, na protest bratislavské lýceum opustil. Kam odtiaľ odišiel nejestvujú jednoznačné údaje. Podľa jednej verzie sa pobral domov, podľa druhej podozrivo zmizol. Silná básnická osobnosť už v prvotinách preukáže náznaky geniality, najmä v jasnosti a plastickosti obrazov, ako je to i v jeho 1. básni „Smrti Svätopluka, krále Veľkomoravského“. Je svedectvom jeho obdivu k Holému, ktorý ho navádzal i k použitiu časomiery. Svätopluka predstavuje ako otca, ktorého všetci milujú a zároveň ako vzor panovníka. V tejto básni sa prejavuje aj jeho sociálny cit. Ten sa náhle spojí s prudkým výbuchom romantického žiaľu a nespokojnosti v básni Génius Slovanstva, ktorú napísal najskôr v češtine až neskôr prebásnil do slovenčiny. V básni riešil otázku poslania básnika v národe, ku ktorej sa vracia i v básniach ako Hlásnik národa a Posvätenec. Ako nový námet si predstavil ľudí svojho rodného Liptova v boji proti uchvatiteľom. Tak vzniká jeho prvý romantický epos – Bohdan. Krátko nato napísal báseň Zverbovaný. Ako 21 ročný sa stáva spolubudovateľom novej epochy slovenskej literatúry. V 2. Ročníku almanachu Nitra má spomedzi 10 autorov najviac príspevkov. Jeho talent uznal Štúr, Hodža i mnohý čitatelia. Právom sa mohol v týchto rokoch pokladať za najlepšieho básnika novej slovenčiny. Štúr dával otvorene najavo, že od neho očakáva veľké dielo. On sa snažil toto očakávanie nesklamať. Sám sa cítil básnikom, ktorému dejová chvíľa zveruje veľkú úlohu. Vedel, že má básnicky vysloviť všetko, čo od neho očakávajú priatelia i celý národ. A naozaj v tomto období tvoril priam horúčkovite. Patril však k tvorcom, ktorý sa nedajú trvale viesť druhými. Už básňami v Nitra II sa prejavil ako výrazná individualita, ktorá prekvapila aj najbližších. Síce uznal Štúrovo ideové vodcovstvo, ale chcel a musel všetko od základov premyslieť a prežiť, prebojovať. Vedel, že Štúr odmietal v poézii číry subjektivizmus, osobné výlevy citov a vedel aj to, že jeho vzbúrená myseľ a cit prestupujú tieto hranice. S vedomím, že nemôže výjsť na verejnosť zo všetkým čo cíti, sa uzatvára do seba. V čase, keď vyšetrovali na lýceu Štúra pre „vlastizradu“ musel veľmi bojovať sám zo sebou, aby potlačil oheň rozhorčenia i búrlivý kvas myšlienok. V tomto čase vzniká jeho Duma bratislavská. Vo chvíľach najväčšieho počinu štúrovcov, ktorým bolo stvorenie spisovnej slovenčiny, si musel Janko riešiť svoj vlastný pomer k životu, k spoločnosti, tvoriť svoju vlastnú filozofiu. Vo svojich názoroch sa cítil osamotený, čo vidieť i v básni Orol.

3. Zaujímavosti 1 Stredoslovenské nárečie, povýšené na spisovnú reč, mu naraz otvára bohatý prameň básnivosti. Píše balady, básne ponášajúce sa na ľudové piesne, príležitostné básne, vlastnú lyriku, púšťa sa i do väčších skladieb, ktoré ale nedokonči. Aj v ňom sa ako vo všetkých štúrovcoch budí cítenie osobitnej slovenskej národnosti odhodlania bojovať za slobodu. Totlo odhodlanie sa zrkadlí i v diele Piesne: „Svet je cudzí – nech je cudzí,nemám ženskú mdlobu,trebars mi už dozvonili,neľahnem do hrobu. Trebar už hrob vykopalimojej duši jarej,kto si kopal, nech si ležía ja pôjdem ďalej. Áno, jeho odhodlanie bojovať za práva Slovákov boli naozaj veľké. Chcel vystupovať veľmi otvorene, bez akýchkoľvek okolkov. Vďaka tomu vzniká aj roztržka medzi nim a Štúrom. Kritizoval jeho Slovenské národné noviny práve kvôli tomu, že ich nepovažoval za dosť otvorené.

4. Zaujímavosti 2 Jeho revolučné myšlienky ho v roku 1848 priviedli k tomu, aby sa postavil spolu s priateľom Jánom Rotoridesom na čelo nespokojných roľníkov v Honte. Vyzýva ich, aby so zbraňou v ruke bojovali za svoje práva proti pánom. Pre nich boli určené aj niektoré jeho básne. Z nich je azda najvýznamnejšia Krajinská pieseň, v ktorej ich vyzýva: „nad našou krajinou započalo svitať,bračekovci poďme slobodu si pýtať!“ alebo „Krajania, Slováci, dovedna sa berme,kto nás bude tlačiť, dobre ho naperme,nebojme sa v svete žiadnu dušu živu,Pán Boh nám pomoc dá za vec spravodlivú.“ Za tieto myšlienky bol uväznený na 10 mesiacov Šahách a Pešti, dokonca mu hrozil aj trest smrti. V roku 1849 odišiel do svojho rodného mesta, kde vzniká i jeho najznámejšie dielo, Jarná pieseň, ktorú písal v nádeji, že sa Slovákom podarí raz a navždy vybojovať vytúženú slobodu. To, že revolúcia nebola úspešná ho veľmi zronilo. Zdá sa, že úplne stráca nádej, čo cítiť i z jeho básne Šahy. V nej už nepíše ako v Jarnej piesni o mocnom hlase slobody, už nepočuje novú rezkú nôtu, ale naopak, horko a trpko žaluje na svet.

5. Zaujímavosti 3 Zastával revolučné stanovisko v protifeudálnom hnutí. Vyzýval sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce vyvolal ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 3. 3. 1848. O mieste, kde sa nachádza jeho hrob, sa dodnes vedú odborné polemiky. V Liptovskom Mikuláši, v tzv. Seligovskom dome, sa nachádza Múzeum J. Kráľa a v Zlatých Moravciach jeho pamätník.

6. Poézia: 1844 Zverbovaný; Moja pieseň; Pieseň bez mena; Zabitý; Pesnička na kare a i.) 1845 - 1847 Orol; Potecha; Kvet; Pán v tŕní; Duma bratislavská; Kríž a čiapka; Choč 1848 Krajinská pieseň 1848 Tri vŕšky 1849 Šahy 1849 Jarná pieseň 1849 Duma dvoch bratov 1861 Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861 Balady: 1844 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko 1843 Pán v tŕní 1843 Povesť 1844 Zverbovaný 1847 Kríž a čiapka 1865 Skamenelý Epos: 1843 Výlomky z Jánošíka Romantická poviedka: 1846 Syn pustiny Ostatné: 1844 Dráma sveta 1861 Duma slovenská Súborné dielo: 1952 Súborné dielo Janka Kráľa – Dráma sveta (M. Pišút) Výbery: 1952 Moja pieseň 1957 Balady 1961 Balady a piesne 1969 Zažíhaj svetlá 1972 Poézia 1976 Jarná pieseň 1976 Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa Tvorba

7. Pôsobenie 1844 na protest proti zosadeniu Štúra odišiel do Liptovského Mikuláša, kde sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia Tatrína 1845 - 1848 pisár, praktikant v advokátskej kancelárii Alexandra B. Vrchovského, Budapešť 1848 väznený, Šahy 1849 vládny komisár, neskôr stoličný pisár, Balážske Ďarmoty 1850 námestník hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni a Lučenci 1854 stoličný pisár, adjunkt pri slúžnovskom úrade, Balážske Ďarmoty 1854 pomocný úradník v Čadci 1858 súdny adjunkt na okresnom úrade, Martin 1860 súdny adjunkt, pomocný slúžny, Kláštor pod Znievom 1862 prísediaci súdu Tekovskej župy, Zlaté Moravce 1867 prepustený zo štátnych služieb