Pracovný priestor a pracovné polohy

1. Rozmery stroja výrazne ovplyvňuje pracovná poloha. Najčastejšie pracovné polohy sú sed a stoj, ale nemôžeme vylúčiť ani ostatné polohy, ako kľak, predklon, ľah, drep. Za základnú polohu človeka sa považuje chôdza, kedy sa do aktivity striedavo zapájajú všetky svalové skupiny. Ideálny stoj, ktorý je podmienený konkávnym (vydutým) zakrivením chrbtice v oblasti krčnej a bedernej, je vlastne dynamické vyvažovanie tela vo zvislej polohe. Ideálny sed je vlastne z anatomického hľadiska ten, keď je dodržané rovnaké zakrivenie chrbtice ako v ideálnom stoji a keď stehná nezvierajú s trupom uhol väčší než 1350. V poslednej dobe sa preto objavujú pokusy riešiť sedačky s negatívnym sklonom, to znamená, že predná strana sedáku je nižšia ako zadná. Pracovný priestor a pracovné polohy

2. Z fyziologického hľadiska je sed výhodnejší predovšetkým preto, že je energeticky menej náročný a dolné končatiny nie sú trvale zaťažené, pohyby sú presnejšie a jemnejšie, nohy sú odľahčené a je možné ich využívať na doplnkovú činnosť, sústredenie sa na prácu je vyššie a pri mikropauzách je možný odpočinok. Napriek tomu má však aj stoj svoje výhody. Je to predovšetkým možnosť striedania polôh, väčší dosah končatín, väčšia sila, vyššia bdelosť, možnosť rýchleho úniku a možnosť striedania pracovísk. Hlavnou nevýhodou státia pri práci sú zdravotné problémy, lebo ľudské nohy nie sú na trvalé zaťaženie dimenzované. Nastáva prelomenie nožnej klenby (ploché nohy) spojené s nebezpečím ďalšieho ochorenia nôh.

4. Pohybový priestor Riešeniu pohybového pracovného priestoru je nutné venovať veľkú starostlivosť, lebo tým je do značnej miery ovplyvnený výkon a zaťaženie zamestnanca. Pohybovým priestorom rozumieme priestor, v ktorom môžeme vykonávať pracovnú činnosť. Rozoznávame priestor manipulačný-ručný a pedipulačný-nožný. Základnou hodnotou je manipulačná rovina, čo je rovina preložená miestom, ku ktorému sa vzťahujú najčastejšie vykonávané ručné pohyby, kde sa robí väčšina úkonov. Jej poloha je daná zvislou vzdialenosťou od podlahy. Obecne teda platí, že pre väčšinu činností je manipulačnú rovinu možné definovať. Ďalej platí, že pre každú prácu (úkon, operáciu) je možné nájsť optimálnu výšku. Pre všobecné prípady je výška manipulačnej roviny v sede pre mužov 70 cm, pre ženy 65 cm a v stoji pre mužov 103 cm a pre ženy 95 cm. Výška pracovného stola je totožná s výškou manipulačnej roviny len vtedy, ak predmety, s ktorými zamestnanec manipuluje, nie sú vyššie ako 5 cm.

5. Z ergonomického hľadiska rozoznávame tieto pohybové priestory pre ruky: optimálne, normálne, funkčné a maximálne. Rozmery optimálneho (O) a normálneho (N) pohybového priestoru sa uvádzajú od referenčného bodu. Ten je daný priesečníkom troch na seba navzájom kolmých rovín. Vodorovnou manipulačnou rovinou, zvislou, saginálnou rovinou, preloženou osou tela a zvislou, frontálnou rovinou, preloženou prednou hranou manipulačnej roviny. Funkčný manipulačný priestor je vymedzený špičkami prstov natiahnutej paže pri pevnej polohe trupu. Maximálny manipulačný priestor je vymedzený dosahom prstov natiahnutej paže pri vysunutom ramene a náklone tela v medziach stability (do 150). Je teda asi o 20 cm väčší než funkčný. Pedipulačný priestor je u mnohých strojov a pracovísk riešený veľmi nedokonale, takže núti zamestnancov zaujímať v sede nevhodné pracovné polohy, čo vedie ku statickému zaťaženiu tela a deformáciám chrbtice, alebo ku práci v stoji.

6. Zorné podmienky Pod zornými podmienkami rozumieme podmienky pre dobré zrakové vnímanie. Sú veľmi dôležité pre rozmerové riešenie, lebo viac než 80% informácií dostávame pomocou zraku. Základné zorné podmienky (okrem osvetlenia) sú zorná vzdialenosť, os pohľadu a zorné pole. Zorná vzdialenosť Zorná vzdialenosť je vzdialenosť medzi pozorovaným detailom a okom. Vyjadrujeme ju v cm. Optimálna zorná vzdialenosť závisí na veľkosti kritického detailu, ktorý musíme rozoznať a na kvalite zraku. Kritický detail je rozmer, ktorý musíme presne identifikovať, aby sme mohli prijať informáciu. Je to napr. vzdialenosť rysiek na stupnici, veľkosť otvoru pri montáži a pod. Kvalita zraku vekom klesá, ale je závislá aj na chorobe, psychickej pohode a únave a na osvetlení.

7. Os pohľadu Je to polpriamka vychádzajúca z oka pri prirodzenej polohe hlavy a očnej buľvy. Zviera s horizontálou vedenou okom uhol, ktorý označujeme . Uhol  os pohľadu závisí na polohe krčnej chrbtice a je preto rôzny v stoji a v sede. Pre konštrukciu môžeme používať približne hodnoty 400 pre sed a 300 pre stoj. Rešpektovanie osi pohľadu vyžaduje, aby oznamovače, súčasti, obrazovky boli kolmé na jej smer. Len tak je zaručená správna poloha hlavy a presné čítanie informácií. Ak teda sledujeme televíziu, kde je obrazovka kolmá, je potrebné zaujať takú polohu, aby bol rešpektovaný uhol osi pohľadu, tzn. že je treba sedieť v kresle, kde uhol chrbtice a hlavy zodpovedá uvedenej hodnote 400.

8. Zorné pole Fyziologicky je zorné pole oblasť, ktorú môžeme vidieť bez pohnutia oka. V ergonomickej praxi definujeme zorné pole ako oblasť, v ktorej môžeme vykonávať zrakovo náročné práce. Pri projektovaní používame zorné pole optimálne=200, normálne=600, funkčné=1200 a maximálne (s otočením hlavy)=2200. Je potrebné si uvedomiť, že ostro vidíme len to, na čo sa priamo dívame (čo je v osi pohľadu). S uhlovou vzdialenosťou od osi sa zraková ostrosť rýchle znižuje.