Ekonomika pre sociálnych pracovníkov

1. Ekonomika pre sociálnych pracovníkov Ing. KatarínaDanková, PhD. Zimný semester r.2011/2012

2. Ekonómia • Ekonómia = oikos-dom, nomos- zákon, • Skúma ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony • Definícia: Ekonómia je skúmanie ako ľudia a spoločnosť rozhodujú o využití vzácnych zdrojov, ktoré môžu mať alternatívne použitie, na výrobu rôznych komodít a na ich distribúciu pre súčasnú alebo budúcu spotrebu, medzi rôzne osoby a skupiny v spoločnosti.

3. Delenie ekonómie • Pozitívna ekonómia: zaoberá sa javmi, ktoré sú vedeckými metódami dokázateľné, teda tým čo je. • Normatívna ekonómia: vysvetľuje aká by mala byť ekonomická realita. • Mikroekonómia: opisuje správanie jednotlivca, podniku, podniku firiem. • Makroekonómia: vysvetľuje vzťahy medzi základnými makroekonomickými veličinami napr.: nezamestnanosť, HDP, inflácia atď.

4. Základné funkcie ekonómie ako vedy • poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť • praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov • metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva

5. Tri základné otázky ekonómie • čo vyrábať • koľko vyrábať • pre koho vyrábať

6. Ekonomika je teda : • ekonomická činnosť ľudí • národné hospodárstvo istej krajiny a/alebo štruktúra, organizácia a stav národného hospodárstva istej krajiny • vedná disciplína skúmajúca hospodársku činnosť konkrétneho odvetvia či úseku ekonomiky (napr. ekonomika priemyslu, dopravy)

7. Ciel ekonómie • Cieľom a podstatou ekonómie je proces výroby. • Človek si v tomto procese vyberá zo statkov • Statky sú prírodou dané podmienky – rastlinstvo, živočíšstvo atď. ktoré potom spracúva, ale aj každá užitočná vec ktorá uspokojuje naše potreby • Statky poznáme voľné, ekonomické (viazané) • Potreba je prvotným podnetom ekonomickej činnosti

8. Výrobné faktory • Práca: je cieľavedomá a účelná činnosť, jej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami. • Pôda: výrobný faktor používaný na výrobu tovarov a služieb. Nie je voľným statkom lebo je dostupná v obmedzenom množstve. • Kapitál: statky ktoré sú výsledkom výroby nazývame kapitál. Slúžia na výrobu ďalších statkov, nie na bezprostrednú spotrebu.

9. Ekonomické teórie • Klasická teória: Zástancovia tzv. Keynesovského prúdu predpokladajú, že bez aktívneho zásahu štátneho aparátu nemôže ekonomika efektívne fungovať. • Neoklasická teória: Monetaristická teória zdôrazňuje úlohu peňazí v ekonomike zdôrazňuje, že okrem zásoby peňazí by štát nemal zasahovať do ekonomiky. • Neoklasická syntéza: prelínanie Keynesovskej a Monetaristickej teórie.

10. Aplikácie teorií v praxi – Keynes vs. Friedman • V historickom kontexte môžeme vidieť, že v najvyspelejších krajinách pri aplikovaní ekonomických teórií v štátnej hospodárskej praxi dochádzalo k dvom protichodným tendenciám: 1, Keynesovský prúd: išlo o príklon k štátnemu zasahovaniu do hospodárskeho mechanizmu pričom význam peňazí bol pomerne malý 2, Friedmanov prúd: opierajú sa o kvantitatívnu teóriu peňazí, ktorej autorom je nositeľ Nobelovej ceny MiltonFriedman(1912), ktorá hovorí, že nadmerné zvyšovanie zásob peňazí vedie k inflácii.

11. Trh a trhový mechanizmus • miesto, kde sa uskutočňujú jednotlivé transakcie, t. j. dochádza k výmene tovarov a služieb medzi jednotlivými ekonomickými subjektami • Na trhu vystupujú 3 hlavné skupiny ekonomických subjektov: • Výrobcovia. • Spotrebitelia. • Štát – špecifický subjekt, ktorý stanovuje podmienky, reguluje a zabezpečuje stabilitu trhu

12. Peniaze klasifikácia: tovarové peniaze papierové peniaze drobné mince depozitné (bankové) peniaze Monetárna politika, menová politika

13. Funkcia penazí • Slúžia ako výmenní prostriedok – Bez peňazí by sme ťažko hľadali niekoho na výmenní obchod. Bol by to neefektívny systém. • Jednotka zúčtovania – Pomocou nich sa určujú ceny všetkých ostatných tovarov a služieb. Spoločná jednotka zúčtovania zjednodušuje ekonomický život. • Uchovávateľ hodnoty – Ide o bezhotovostné peniaze. Sú to napr. vklady bankách, ktoré môžeme kedykoľvek použiť na platby prevodom z účtu na účet.

14. Trh • sféra ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov, vyvolané a podnecované rozvojom deľby práce • súhrn rozličných ekonomických a neekonomických nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno ekonomických vzťahov

15. Formovanie trhu a trhový mechanizmus • vznik trhu spoločne so vznikom tovarovej výroby • charakteristická je rozvinutá deľba práce • čím je rozvinutejšia, tým väčšia je závislosť trhových subjektov • predstavuje mechanizmus realizácie vyrobených statkov a služieb • trhová ekonomika- je peňažná ekonomika • tovar – výrobky a služby určené na výmenu

16. Funkcie trhu • zabezpečuje a odovzdáva informácie o cene, o situácii na strane dopytu a ponuky • trh podnecuje a motivuje správanie sa a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov • fungovanie trhu priespieva k rozdeľovaniu dôchodkov

17. Subjekty trhu • Naturálnu výmenu tovaru za iný tovar nazývame Barter. • Domácnosti: vystupujú na trhu ako kupujúci zároveň na trhu výrobných faktorov ako predávajúci. • Firmy: vyrábajú tovary s cieľom predaja a dosiahnutia zisku. • Štát: špecifický subjekt trhu zasahuje iba v prípade odstraňovania negatívnych javov alebo stimulácie pozitívnych prvkov.

18. Formy a typy trhov: Z územného hľadiska: - trh miestny - trh regionálny - trh národný - trh medzinárodný - trh svetový Podľa stupňa organizovanosti: - organizovaný - neorganizovaný V súlade s existujúcim zákonodarstvom: - legálny - nelegálny Podľa počtu sledovaných tovarov: - čiastkový trh - agregátny trh Z hľadiska predmetu kúpy: - trh výrobkov a služieb - trh výrobných faktorov (práce, pôdy, kapitálu) - trh finančný

19. Základné úlohy trhu: • prenos informácií • poskytovanie podnetov pre správanie sa spotrebiteľa a výrobcu • rozdeľovanie dôchodkov

20. Trhový mechanizmus • mechanizmus pre koordináciu činnosti trhových subjektov prostredníctvom systému cien a trhov. Jeho hlavnými prvkami sú: • dopyt, ponuka • trhové subjekty • rovnovážna cena • trhová konkurencia

21. Krivka a zákon dopytu • Dopyt je závislosť medzi množstvom tovarov alebo služieb, ktoré sú ľudia ochotný a schopný kúpiť, a cenou týchto tovarov a služieb. • Zákon dopytu: Cena rastie, požadované množstvo klesá a naopak, t. j. množstvo sa mení v opačnom smere ako cena..

22. Krivka a zákon ponuky • Ponuka je závislosť medzi množstvom ponúkaného tovaru a ich cenou • Zákon ponuky: množstvo ponúkaného tovaru stúpa ak stúpa jeho cena a naopak.

23. Cena trhovej rovnováhy • Rovnováha nastáva pri takej cene a množstve, keď je množstvo, ktoré sú kupujúci ochotný kúpiť, zhodné s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotný predať. • Bod, ktorý vytvára na priesečníku kriviek ponuky a dopytu, je rovnovážny bod – cena trhovej rovnováhy E – equilibrium. cena prebytok E ponuka dopyt nedostatok množstvo

24. Vplyv administratívnych zásahov štátu na trhovú rovnováhu • A) NEPRIAMA regulácia, ktorá spočíva v pôsobení na D, P prostredníctvom nástrojov HP • B) PRIAMA regulácia ovplyvňuje cenovú úroveň priamymi zásahmi do cenového vývoja.

25. Konkurencia • Trhový mechanizmus môže efektívne fungovať len v podmienkach konkurencie. Konkurencia predstavuje proces v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom pričom sa usilujú dosiahnuť nejakú hmotnú výhodu. • Existuje konkurencia medzi ponukou a dopytom ale aj konkurencia na strane ponuky (výrobcovia, jednotlivci) a na strane dopytu.

26. Delenie konkurencie • Dokonalá konkurencia – predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny model fungovania trhovej ekonomiky, ktorý v reálnom trhovom prostredí nikdy nenastane. • Dokonalá konkurencia predstavuje splnenie nasledujúcich podmienok: - existencia veľkého počtu predávajúcich a kupujúcich - zabezpečená úplná voľnosť vstupu každého subjektu do výrobného procesu, a neobmedzený prístup k výrobným faktorom, zároveň môže každý subjekt kedykoľvek od výroby odstúpiť. - predpokladá sa, že všetky subjekty trhu sú dokonale informované o situácii o všetkých trhoch.

27. Delenie konkurencie • Nedokonalá konkurencia – vzniká vtedy, keď tovary vyrába iba určitý počet výrobcov, ktorí istým spôsobom majú možnosť ovplyvňovať niektoré trhové podmienky napr. cenu predávaného tovaru. • Formy nedokonalej konkurencie sú: 1, monopol 2, oligopol 3, monopolistická konkurencia

28. Monopol • Absolútny monopol predstavuje situáciu, keď existuje iba jeden výrobca určitého výrobku proti ktorému stojí veľký počet predávajúcich. • V praxi sa môžeme stretnúť aj s pojmom prirodzený monopol. • Ak je monopol chránený zákonom hovoríme o administratívnom monopole.

29. Oligopol, Monopolistická konkurencia • Oligopol - vzniká vtedy keď výrobok vyrába obmedzený počet firiem, ktoré disponujú veľkou ekonomickou silou • Monopolistická konkurencia – predstavuje takú trhovú štruktúru, keď veľký počet podnikov vyrába výrobok, ktorý je diferencovaný a nie rovnorodý. To znamená, že ide o ten istý výrobok od rôznych výrobcov, ktorý sa odlišuje čiastočne tak aj v úžitkových vlastnostiach, ale aj obalom, farbou, dizajnom.

30. Nepriama regulácia štátu- DANE • spotrebná daň – je nepriama daň, kt. odvádza výrobca. Je to daň z množstva a platí sa ako určitá suma z každej predanej jednotky tovaru. Vláda túto daň určuje tovary : uhľovodíkových palív a mazív, tabaku a tabakových výrobkov, liehu, piva a vína. • daň z pridanej hodnoty – je v súčasnosti vo svete základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Na Slovensku v súčasnosti je výška dane stanovená na 20 % (jednotná sadzba), avšak na lieky, medicínske potreby a knihy sa vzťahuje znížená sadzba 10 %. V iných krajinách existujú často aj tri a viac sadzieb DPH.

31. Subvencie a Clá • subvencie – týmito platbami v rámci rozpočtových výdavkov vláda sleduje rôzne ciele: napr. zmierniť záporné externality, snaha ovplyvniť stranu ponuky alebo dopytu, udržanie cien určitých výrobkov na stabilnej (nízkej) úrovni. • colné tarify – sú to nástroje ZO politiky. Dôvodom na uplatňovanie colných taríf je predovšetkým ochrana domácej výroby a zamestnanosti.

32. Nepriama regulácia štátu, regulácia cien a množstva • stanovenie MAXIMÁLNEJ ceny Vláda sa snaží zabrániť tomu, aby ceny stúpali na úroveň trhovej rovnováhy. Sleduje cieľ, aby spotrebitelia s nízkymi príjmami netrpeli nedostatkom určitých statkov. Avšak z toho = nadmerný dopyt a nedostatok. • stanovenie MINIMÁLNEJ ceny Vládna politika vedie k tomu, aby ceny klesali na úroveň rovnováhy.Cena tovaru nesmie klesnúť pod úroveň minimálnej ceny, =) čo spôsobí nadmernú ponuku a teda PREBYTOK tovaru na trhu. • určovanie MNOŽSTVA tovaru na trhu Príkladom kontroly množstva je určovanie dovozových kvót.

33. MIKROEKONÓMIA

34. Podnik trhový subjekt, ktorý transformuje prenajímané výrobné faktory homogénna jednotka, ktorá sleduje záujem maximalizáciu zisku

35. Aspekty Podnikania rentabilita pomer zisku k vynaloženému kapitálu hospodárnosť snaha dosiahnuť maximálny efekt s minimálnymi zdrojmi podnikateľské riziko nebezpečenstvo spojené s výrobou a predajom tovarov, ktoré môže ohroziť predpokladané hospodárske výsledky podniku

36. Druhy podnikov obchodné spoločnosti • osobné obchodné spoločnosti - verejná obchodná spoločnosť - komanditná spoločnosť • kapitálové spoločnosti - spoločnosť s ručením obmedzeným - akciová spoločnosť • družstvá

37. Verejná obchodná spoločnosť • Verejná obchodná spoločnosť - (skr. v.o.s.) je druh obchodnej spoločnosti. Vzniká združením minimálne dvoch spoločníkov, ktorí ručia za jej záväzky celým svojím majetkom. Riadiť a zastupovať spoločnosť môže každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením spoločnosti. Podnikajú pod spoločným menom. Môžu ju založiť fyzické aj právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky povinnosti spoločníkov. Ďalej musí obsahovať: • obchodné meno a sídlo spoločnosti • mená a bydliská spoločníkov • predmet podnikania • Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. K zápisu sa pripája aj spoločenská zmluva. Obchodný zákonník neurčuje minimálnu výšku ZI. Kapitál spoločnosti tvoria vklady jednotlivých spoločníkov, podľa ich veľkosti sa potom delí dosiahnutý zisk, ak sa v spoločenskej zmluve nedohodli inak. Na úhrade straty sa podieľajú tiež rovnakým pomerom. Za záväzky zodpovedajú celým svojím majetkom.

38. Komanditná spoločnosť • Komanditná spoločnosť - je druh obchodnej spoločnosti. Združuje dva druhy spoločníkov – komplementárov a komanditistov. • Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene – celým svojím majetkom, komanditisti ručia obmedzene, len do výšky svojho kapitálového vkladu. Riadiť a zastupovať spoločnosť môžu iba komplementári, ktorí majú vyšší podiel na zisku spoločnosti.

39. Spoločnosť s ručením obmedzeným • Spoločnosť s ručením obmedzeným - (skr. s.r.o.) je druh obchodnej spoločnosti. Jej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. • Založenie - Môže ju založiť jeden alebo niekoľko (max. 50) spoločníkov. Všetci spoločníci ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, t.j. iba do výšky svojho . Tento vklad musia zložiť vopred a musí byť spolu minimálne 5 000 eur (staršie 200 000 Sk), pričom vklad každého zo spoločníkov musí byť aspoň 750 eur. • Orgány - Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, ktoré tvoria spoločníci. Môže sa tiež ustanoviť dozorná rada - pre kontrolnú činnosť. • Štatutárnym zástupcom (osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti) je konateľ. Konateľ môže byť jeden, alebo viacerí. Ak je konateľov viac, spoločenská zmluva ustanovuje spôsob konania (samostatne alebo spoločne) v mene spoločnosti. Konateľ môže ale nemusí byť spoločník spoločnosti.

40. Akciová spoločnosť • Akciová spoločnosť - je druh obchodnej spoločnosti. • Je to spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 25 000 eur) je rozdelené na určitý počet podielov – akcií), a tie vlastnia jednotliví akcionári. • Zakladatelia akciovej spoločnosti predávajú akcie, čím získavajú kapitál od veľkého počtu ľudí – akcionárov. • Orgány - O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov (najvyšší orgán). Hlas akcionára na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré vlastní. Dozor nad činnosťou akciovej spoločnosti vykonáva dozorná rada. • Spoločnosť ručí za záväzky celým svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "akciová spoločnosť" alebo skratku "akc. spol." alebo "a. s.".

41. Družstvo • Družstvo - je jedna z právnych foriem definovaných v Obchodnom zákonníku (Obchodný zákonník). Vzniká tým spôsobom, že súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Takto sa majetok stáva spoločným – družstevným vlastníctvom družstevníkov. • Založenie - V našich podmienkach môže družstvo založiť minimálne 5 fyzických osôb (občanov) alebo dve právnické osoby. • Pri zakladaní družstva potrebujú kapitál minimálne 1250,-EUR. Družstvo je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. • Za svoje záväzky družstvo zodpovedá celým svojím majetkom. Jednotliví členovia však za záväzky družstva neručia. • Družstvo navonok zastupujú minimálne dvaja štatutári.

42. Charakteristika podniku obchodný majetok podniku- súhrn majetkových hodnôt hmotný obežný majetok –zásoby kapitál podniku náklady podniku výnosy podniku hospodársky výsledok

43. Firma a podnikanie združovanie podnikov Právne spojenie právne a ekonomicky samostatných podnikov, bez narušenia samostatnosti a autonómie konzorcium kartel koncern trust

44. Združovanie podnikov • Konzorcium – ide o združenie bez právnej subjektivity, je to forma združovania podnikateľov ktorá má často len dočasný cieľ, napríklad uskutočniť rozsiahlejšiu investičnú akciu alebo významnú obchodnú operáciu. • Kartel – predstavuje zmluvné spojenie podnikov ktoré si však zachovávajú ekonomickú aj právnu samostatnosť, keďže sa považuje za dohodu ktorá obmedzuje konkurenciu na trhu býva prísne sledovaný protimonopolnými orgánmi v krajine.

45. Združovanie podnikov • Koncern – forma zoskupenia podnikateľských jednotiek, ktoré sa usilujú o získanie a udržanie monopolne výsadného postavenia, existencia a činnosť koncernu sa opiera o diverzifikáciu pričom na čele koncernu býva veľká banka alebo veľký podnik. Najväčšie súčasné ekonomické korporácie majú formu medzinárodných koncernov. • Trust – združuje podniky rozvíjaním vzájomných horizontálnych alebo vertikálnych väzieb do takej miery, že podniky združené v truste úplne strácajú svoju dovtedajšiu výrobnú a obchodnú samostatnosť. Cieľom je odstraňovať konkurenciu a získať na trhu dominantné postavenie.

46. Podnikateľské prostredie okolieobklopujúce podnikateľský subjekt zahŕňa: iné podnikateľské subjekty riadiace inštitúcie vydávajúce právne normy infraštruktruktúru iné

47. Podnikateľský proces • Je dynamický proces vytvárania bohatstva spoločnosti a jednotlivca. Poznáme štyri fázy takéhoto procesu: 1, Objavenie a ohodnotenie príležitosti 2, Vytvorenie podnikateľského plánu 3, Tvorba a využívanie finančných zdrojov 4, Riadenie firmy

48. Obchodovanie a distribučné kanály • Hospodárska činnosť obehu a výmeny statkov medzi hospodárskymi subjektmi sa nazýva obchod. • Z inštitucionálneho hľadiska možno pod pojmom obchod aj organizačnú jednotku – firmu, ktorá obchodnú činnosť zabezpečuje.

49. Obchodovanie a distribučné kanály • Väčšina výrobkov sa dostáva na trh cez distribučnú sieť. • Súčasťou distribučnej siete sú činnosti, ktoré výrobku pridávajú na hodnote a pomáhajú premene surovín a tovary končiace u spotrebiteľa. • Producenti vyrábajú spravidla veľké množstvo výrobkov v malom sortimente • Spotrebitelia požadujú malé množstvá výrobkov so širokého sortimentu.

50. Úlohy a ciele distribučných kanálov • Získavať informácie o trhu • Uskladniť tovar • Veľké množstvá tovaru rozdeliť na menšie časti, prípadne ich aj zabaliť. • Zariadiť odbyt v malom množstve tak, aby bol blízko spotrebiteľovi • Zabezpečiť možnosti úveru a servisu