Ekonomika rozvojových štátov 10 ÚVOD DO TEÓRIÍ Rozvojovej ekonómie

1. Michal Ščepán Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita v Bratislave Ekonomika rozvojových štátov10 ÚVOD DO TEÓRIÍ Rozvojovej ekonómie

2. Teórie rozvojovej ekonómie • Makroekonomické teórie hospodárskeho rastu • Základy modernej teórie makroekonomického rastu – Klasická ekonómia • Keynesova teória rastu • Neoklasická teória rastu • Empirická makroekonomická analýza • Teória endogénneho rastu • Špecifické teórie rastu • Teória vyrovnaného rastu – veľký „skok“ • Teória nevyrovnaného rastu • Teórie štrukturálnej zmeny • Lineárny model ekonomického rozvoja • Model dvojsektorovej ekonomiky • Teória dvoch „priepastí“ • Teória závislosti (C) Michal Ščepán, 2012

3. Klasická teória rastu • Adam Smith: Opakujúci sa statický stav • Proces expanzie (miera rastu) je determinovaný úrovňou (zmeny) inputov výrobných faktorov • Len nárast v úrovni pracovnej sily (L), kapitálu (K) a dostupnej pôdy (A) vedie k nárastu outputu (Y) • Počiatočný stav: statická ekonomika = konštantné úrovne produkčných faktorov, t.j. žiaden rast • Externé „šoky“ (vedecko-technický pokrok, rast efektivity alebo nové trhy v zahraničí a pod.) môžu viesť ku krátkodobému rastu • Dlhodobo sa však fáza rastu vždy opäť vyrovná, pretože: • Rast obyvateľstva – tlak na zníženie ceny práce • Rast akumulácie kapitálu – tlak na znižovanie zisku (marží) (C) Michal Ščepán, 2012

4. Klasická teória rastu • Adam Smith: Opakujúci sa statický stav • Fáza rastu je tak podľa Smitha len prechodným krátkym obdobím, ktoré sa vždy ustáli v statickej fáze • tento proces (stop & go) možno viackrát zopakovať, ale nepredstavuje trvalý (permanentný) rast príjmu p.c. • Len prostredníctvom špecializácie (deľba práce) a rozširovania trhov možno zvyšovať výnosy z jednotiek K a L • V tomto prípade je expanzia outputu rýchlejšia ako tlaky na mzdy (L) a výnosy (K) • Smith však predpokladá, že takáto expanzia nie možná donekonečna a eventuálne musí dôjsť k dosiahnutiu limitov • Z (dostatočne) dlhodobého hľadiska tak stále možno hovoriť o statickej ekonomike (C) Michal Ščepán, 2012

5. Klasická teória rastu • David Ricardo: Nemožnosť udržania dlhodobého rastu (pasca nulového rastu) • Ricardo tiež predpokladá z dlhodobého hľadiska statickú ekonomiku • Používa argument hraničných premenných – t.j. klesajúca hraničná produktivita a rastúce hraničné náklady • L : Železný mzdový zákon – v dlhodobom horizonte sa reálne mzdy približujú minimálnej mzde na pokrytie životných nákladov pracujúceho • A : expanzia poľnohospodárskej produkcie do menej úrodných (preto ešte nevyužitých) území znižuje hraničnú produktivitu • K : akumulácia kapitálu znižuje jeho výnosy z jednotky • Tlak rastúceho počtu obyvateľstva na konečných (obmedzených) zdrojoch pôdy = klesajúce výnosy – rastúca renta – klesajúca výnosnosť poľnohospodárstva • Následný odklon kapitálu vytláča výnosy v odvetví (C) Michal Ščepán, 2012

6. Klasická teória rastu • Thomas Malthus: Populačná pasca • Statická ekonomika je nevyhnuteľným stavom, ktorý vyplýva z populačnej pasce • Podľa Malthusa obyvateľstvo rastie vtedy, ak to umožňujú zásoby potravín • Mzdy sa preto samoregulujú prostredníctvom rastu obyvateľstva: • Rast miezd = rast kúpyschopnosti potravín = rast obyvateľstva • Rast obyvateľstva = rast ponuky práce • Rast ponuky práce = klesajúce mzdy • Fázy rastu sa môžu vyskytovať len v náhodných priaznivých obdobiach (vysoká úroda) ale ich efekt sa aj tak vyrovná príslušným nárastom obyvateľstva (C) Michal Ščepán, 2012

7. Keynesovská teória rastu • Harrodov-Domarov model ekonomického rastu • Predpokladá jednoduchú produkčnú funkciu a konštantný vzťah medzi investovaným kapitálom a outputom – t.j. K / Y je konštantné (rast) g = ∆Y / Y (zmena v outpute) (pomer kapitálu a outputu) v = K / Y = ∆K / ∆Y ... úpravou rovnice ( / Y) získame: v / Y = ∆K / ∆Y ∙ (1/Y) ... ďalšou úpravou ( ∙ ∆Y) a následne ( / v) dostaneme: ∆Y / Y = ∆K / Y ∙ (1/v) t.j. g = ∆K / Y ∙ (1/v) (C) Michal Ščepán, 2012

8. Keynesovská teória rastu • Harrodov-Domarov model ekonomického rastu • Nárast kapitálu v ekonomike (∆K ) je v rámci Keynesovskej teórie ekvivalentný investíciám (I) , ktoré sa rovnajú úsporám (S) t.j. ∆K / Y = S / Y = s Potom g = ∆K / Y ∙ (1/v) môžeme zapísať ako: g = s / v t.j. rast (g) závisí od pomeru podielu úspor na outpute ku podielu kapitálu na outpute (C) Michal Ščepán, 2012

9. Keynesovská teória rastu • Harrodov-Domarov model ekonomického rastu • Implikácie Harrodovho-Domarovho modelu: • Pokiaľ vieme odhadnúť pomer kapitálu a outputu – dokážeme vypočítať pri danej úrovni úspor hodnotu ekonomického rastu resp. • Je možné vypočítať požadovanú úroveň úspor potrebnú pre cieľ hospodárskeho rastu resp. • Je možné vypočítať „finančnú medzeru“ s cieľom dosiahnuť cieľ rastu, ktorú môže vyplniť štát vládnymi investíciami • Akumulácia kapitálu je tak ťažiskom zvyšovania miery hospodárskeho rastu • Základ pre tzv. kapitálový fundamentalizmus obdobia 50. – 70. rokov 20. storočia v rozvojovej politike (C) Michal Ščepán, 2012

10. Neoklasická teória rastu • RobertSolow: Flexibilita technológie • Odmieta predpoklad rigidnej technológie v modely Harroda a Domara (t.j. konštantný vzťah K a Y pre celú ekonomiku) • V rámci ekonomiky existujú viaceré rôzne pomery kapitálu a outputu (K / Y) pre rôzne technológie • Konkrétna technológia výroby bude vybraná s ohľadom na maximalizáciu ziskov • Zmena S / Y preto nemá permanentný efekt na rast, iba z krátkodobého hľadiska • Vyššie úspory (vyššia ponuka K, resp. I) budú podporovať využívanie kapitálovo-náročnej technológie – output na jednotku pracovnej sily bude rásť • Eventuálne sa však dosiahne opäť stabilná úroveň outputu, keď sa „nová“ technológia stane (nahradí) „aktuálnou“ (C) Michal Ščepán, 2012

11. Teória endogénneho rastu • Paul Romer: Technický pokrok • Neoklasická teória uvažuje o technológiách a technickom pokroku ako o exogénne danej veličine • Podľa Romera je však miera rastu vnútorným fenoménom ekonomiky – závislým od iných premenných, vrátane technického pokroku • Výskum a tvorba ľudského kapitálu zvyšujú produktivitu a generujú efekt prelievania (SpilloverEffect) v ekonomike • Tieto „pozitívne externality“ prispievajú k odďalovaniu efektu klesajúcich výnosov • Podľa Romera jedine tak možno statickú ekonomiku odďaľovať (donekonečna) (C) Michal Ščepán, 2012

12. Teória vyrovnaného rastu • Paul Rodenstein-Rodan & RagnarNurkse: • Rozvoj podľa teórie vyrovnaného rastu vyžaduje široko poňatú, súbežnú expanziu naprieč širokým spektrom rôznych odvetví • Izolované prípadu rastu v jednom alebo v málo odvetviach nedokážu zabezpečiť rozvoj celej ekonomiky • Je potrebný vyšší počet vzájomne sa dopĺňajúcich a podporujúcich odvetví súčasne - Vyrovnaný rast • Argumentujú i.a. výhodami z rozsahu • Rôznorodosť statkov bude potom korešpondovať s rôznorodosťou nového celkového outputu (C) Michal Ščepán, 2012

13. Teória vyrovnaného rastu • Paul Rodenstein-Rodan & RagnarNurkse: • Aplikujú teórie „kruhov“ – cyklického vývoja graduálne umocňujúceho daný stav (viciousvs. virtuouscycle) • Kruhy resp. cykly vychádzajú z nízkoúrovňovej pasce (tzv. low-level trap) – napr. nízkej úrovne príjmov, investícií a pod. • Preto tieto „začarované kruhy“ môže prelomiť len tzv. veľký skok (big push) • Opierajú sa o model Harroda a Domara : Na takýto veľký skok je potrebné vyvinúť minimálne kritické úsilie k prelomeniu kruhu • Praktickým dôsledkom bola vysoká orientácia na kapitál (tzv. kapitálový fundamentalizmus) • Problémy: • Ponuka a dostupnosť surovín pri podpore všetkých odvetví súčasne • Neuvažuje sa s dopadmi na ceny vstupov (viď. Prvý bod) • Neuvažuje sa so zahraničným obchodom (C) Michal Ščepán, 2012

14. Teória vyrovnaného rastu • Paul Rodenstein-Rodan & Ragnar Nurkse: • Konkrétna aplikácia: začarovaný kruh chudoby Nízka spotreba (C) Michal Ščepán, 2012

15. Teória nevyrovnaného rastu • Albert Hirschman: Chýbajúca „podnikavosť“ • Problém nie je v nedostatku kapitálu, ale v nedostatku podnikateľskej kapacity a kapacity rozhodovacieho procesu • S cieľom vykompenzovať tento nedostatoksú potrebné správne podnety a tlaky k identifikácii a prijatiu príslušných (správnych) riešení • Vodítkom k tomu majú byť tzv. nerovnováhy (straty a zisky) • Priame produktívne štátne investície by nemali byť rozptýlené naprieč širokým spektrom odvetví – ale koncentrované do projektov, ktoré majú potenciál naštartovať ďalšie investície v iných firmách • Podporí sa tak individuálna podnikavosť v ekonomike v priestore, ktorý identifikuje štát (C) Michal Ščepán, 2012

16. Teória štrukturálnej zmeny • WaltWhitmanRostow: Fázy ekonomického rastu • Podľa Rostowa prechádzajú všetky ekonomiky sériou (presne definovaných) fázlineárneho rastu • Rozvojové krajiny sú na rovnakej rozvojovej línii ako rozvinuté krajiny, ale v nižšej (resp. skoršej) fáze rastu • Fázy lineárneho rastu: • Tradičná spoločnosť • Prechodná fáza • Fáza odrazu (take-off) • Cestu ku zrelosti • Fáza masovej výroby a masovej spotreby (C) Michal Ščepán, 2012

17. Teória štrukturálnej zmeny • WaltWhitmanRostow: Fázy ekonomického rastu 1. Tradičná spoločnosť (traditional society) • Viac ako 75% obyvateľstva zamestnaných v poľnohosp. • Žiadne očakávanie dlhodobého ekonomického rozvoja 2. Prechodná fáza (transitionalphase) • Dochádza k vytváraniu predpokladov pre „odraz“ • Rastie efektivita v poľnohospodárstve • Dochádza k rozširovaniu trhov • Objavujú sa možnosti dlhodobého ekonomického rozvoja 3. Fáza odrazu (take-off) • Výrazný nárast v úrovni úspor a investícií o 5 – 10 % HNP • Uplatňovanie nových technológií v užšej skupine vedúcich odvetví • Rast sa stáva zabudovaný (built-in) a samoudržiavací (self-sustaining) (C) Michal Ščepán, 2012

18. Teória štrukturálnej zmeny • WaltWhitmanRostow: Fázy ekonomického rastu 4. Cesta ku zrelosti (Drive to maturity) • Rozvoj užšieho počtu vedúcich odvetví (take-off) sa rozširuje aj do ostatných odvetví, prostredníctvom nasadzovania nových technológií 5. Fáza masovej výroby a masovej spotreby • Industrializácia je zavŕšená • Ekonomika je charakterizovaná vysokou produktivitou, efektivitou, masovou výrobou a vysokými príjmami p.c. a masovou spotrebou • Problémy na zamyslenie: • Musia všetky ekonomiky prejsť rovnakým – lineárnym – vývojom? • Je rozvoj stav ktorý sa dosiahne posledným štádiom alebo proces ktorý pokračuje aj v industrializovaných štátoch? (C) Michal Ščepán, 2012

19. Teória štrukturálnej zmeny • Walt Whitman Rostow: Fázy ekonomického rastu Úroveň ekonomického rozvoja 5 4 3 2 1 Čas (C) Michal Ščepán, 2012

20. Teória štrukturálnej zmeny • ArthurLewis: Dvojsektorový model • Nižší stupeň rozvoja niektorých štátov je zapríčinený existenciou tzv. duálnej ekonomiky – dvoch paralelných sektorov s odlišnou úrovňou: • Moderný (kapitalistický) sektor • Tradičný (subsistenčný) sektor • Kvôli rozdielom v mzde medzi sektormi dochádza k odlivu z tradičného sektora do moderného • Tradičný sektor predstavuje „neobmedzenú“ zásobu pracovnej sily – hraničná produktivita sa rovná 0 – t.j. možno odčerpávať pracovnú silu bez poklesu outputu • Tento proces prebieha až pokým expanzia moderného sektora nepohltí tradičný sektor • Postrannými efektmi tejto expanzie je industrializácia a urbanizácia (C) Michal Ščepán, 2012

21. Teória štrukturálnej zmeny Transfer kapitálu (Industrializácia) • Arthur Lewis: Dvojsektorový model Moderný sektor Tradičný sektor Transfer pracovnej sily (Urbanizácia) (C) Michal Ščepán, 2012

22. Teória dvoch „priepastí“ • HollisChenery: Model dvoch priepastí„Two-gap model“ • Prvá priepastná medzera: medzi úsporami a investíciami (savings-investmentgap) • Nedostatok kapitálu pre investície, vyvolaný nedostatkom úspor pod úrovňou potrebnou pre naštartovanie rastu • Dokáže byť „zaplnená“ zahraničným kapitálom (pôžičky, PZI, prebytky bežného účtu PB) • Druhá priepastná medzera: medzi dostupnými a potrebnými rezervami zahraničnej meny(foreignexchangegap) • Pri hospodárskom raste sú totiž dokázateľne potrebné importy k zabezpečeniu vstupov ekonomickej aktivity • Ak aj v ekonomike existuje dostatočná úroveň úspor a investícií, v prípade že nemá dostatok devízových rezerv dochádza k obmedzovaniu rastu (C) Michal Ščepán, 2012

23. Teória závislosti • HansSinger & RaulPrebish: Centrum a periféria • Vychádza z nerovnej výmeny medzi tzv. ekonomickým centrom (rozvinuté štáty) a perifériou (rozvojové štáty) • Reálne výmenné relácie (TT) majú pre primárneprodukty dlhodobú tendenciu zhoršovať sa vo vzťahu k produktom spracovateľského priemyslu • Zhoršovanie TT krajín špecializujúcich sa na primárne produkty (rozvojové štáty) znamená pokles ich príjmov relatívne ku krajinám špecializujúcich sa na spracované produkty (rozvinuté štáty) • Dopyt po primárnych produktoch je tiež viac elastický – produkcia v ekonomike tak bude sledovať aj pri raste produktivity skôr pokles cien primárnych produktov ako rast miezd v týchto odvetviach • Primárne produkty preto nemožno považovať za spôsob naštartovania rozvoja v rozvojových štátoch (C) Michal Ščepán, 2012

24. Aktuálne pohľady na rozvoj • Jeffrey D. Sachs: Problém chudoby • Za dôvod a prekážku rozvoja považuje problém chudoby • Rozvojové štáty sú chytené do cyklickej pasce chudoby, v ktorej je vybavenosť kapitálu obyvateľstva sústavne odčerpávaná na pokrytie potrieb chudoby • Chudoba v jeho poňatí je založená na nedostatočnej vybavenosti kapitálom v šiestich rovinách: • ľudský kapitál (vzdelanie, zdravotný stav, výživa) • podnikateľský kapitál (súkromný sektor) • Infraštruktúrny kapitál (cesty a inžinierske siete) • prírodný kapitál (ekosystémy, biodiverzita) • verejný inštitucionálny kapitál (štátna správa, súdnictvo, polícia) • poznatkový kapitál (veda a výskum) • Pasca sa uzatvára, pretože pomer kapitálu na osobu v skutočnosti klesá z generácie na generáciu, nakoľko počet obyvateľstva rastie rýchlejšie ako akumulácia kapitálu. (C) Michal Ščepán, 2012

25. Aktuálne pohľady na rozvoj • Jeffrey D. Sachs : Problém chudoby • Zabezpečením základných služieb sa prelomí pasca chudoby a umožní sa obyvateľstvu využiť voľný kapitál na sporenie, investície alebo iné využitie • riešenie vidí v externom kapitálovom prísune v podobe rozvojovej pomoci • Problémy: • Podobnosť s koncepciou kapitálového fundamentalizmu politiky rozvojovej spolupráce v 50. – 70. rokoch 20. st. ktoré neboli príliš úspešné • Prílišné zdôrazňovanie kapitálových transferov (C) Michal Ščepán, 2012

26. Aktuálne pohľady na rozvoj • Paul Collier: Pasce rozvoja • Problémy rozvojových štátov zhŕňa do tzv. štyroch pascí: • pasca konfliktov (občianske vojny) • pasca prírodných zdrojov (závislosť na spracovaní alebo exporte) • pasca vnútrozemia so zlými susedmi (prelievanie problémov a nízke vnútorné impulzy rastu) • pasca zlého vládnutia v malej krajine (korupcia a koncentrácia problémov) • Ním navrhované nástroje na vyslobodenie z uvedených pascí sú • medzinárodná bezpečnosť (vojenské intervencie) • rozvojová pomoc (zameraná na problémové regióny) • obchodná politika (liberalizácia, voľný trh a preferenčné dohody s chudobnými štátmi) • medzinárodné dohovory (ako štandard dobrého vládnutia). (C) Michal Ščepán, 2012

27. Aktuálne pohľady na rozvoj • Joseph Stiglitz: Nevyrovnané pôsobenieglobalizácie • Za dôvod zaostávania v rozvoji považuje dopady globalizácie na rozvojové štáty, ktoré sú nevyrovnané vo vzťahu k rozvinutým štátom: • ekonomické pravidlá spravovania globalizácie sú nastavené v prospech rozvinutých štátov • globalizácia uprednostňuje materiálne hodnoty pred inými hodnotami • manažment globalizácie uberá rozvojovým štátom suverenitu a schopnosť rozhodovania v kľúčových oblastiach • ekonomický systém uvalený na rozvojové štáty je nevhodný a v mnohých prípadoch škodlivý • Navrhuje „reformu“ globalizácie v prospech rozvojových štátov (C) Michal Ščepán, 2012

28. Ďakujem za pozornosť (C) Michal Ščepán, 2012