Download
1 / 28
290 likes | 573 Views
Sen z orick é funkcie nervového systému Prednáška č.3. Priestorová sumácia na neurónoch. Časová sumácia na neurónoch. Všeobecná schéma vedenia nervových vzruchov : receptor. dostredivá (aferentná) dráha. odstredivá (eferentná) dráha. nervové ústredie (CNS).
E N D
Senzorické funkcie nervového systému Prednáška č.3
Všeobecná schéma vedenia nervových vzruchov : receptor dostredivá (aferentná) dráha odstredivá (eferentná) dráha nervové ústredie (CNS) efektor (sval alebo žľaza) Receptory : najperiférnejšia časť senzorických systémov, funkcia: premena energie podnetu na vzruchovú aktivitu, kó- dovanie vlastností podnetu. Modalita podnetu: napr. zvukový, svetelný, chuťový, dotykový Aferentným vedením do CNS vzniajú pocity a vnemy.
Dimenzie pocitu : kvalita, intenzita, časovosť, priestorovosť Špecializácia receptora : receptor má najnižší prah citlivosti pre určitú modalitu (adekvátny podnet) Prahy citlivosti: a) intenzitný prah : je závislý od charakteru podnetu a od stavu receptora b) absolútny prah : najmenšie množstvo energie najúčinnejšie- ho adekvátneho podnetu pri optimálnych podmienkach vnímania u človeka : najcitlivejší zmysel – sluch (5.10-18 J) zrak (1,3 – 2,6 . 10-17 J) hmat (3.10-9 J)
c) relatívny pocitový prah : schopnosť rozlíšiť zmenu podnetu 1. súčasný : I / I = k (k – Weberov koeficient) 2. následný d) rozlišovací pocitový prah : ak na receptor pôsobia súčasne dva podnety rovnakej modality, ktoré sa od seba líšia Receptorový potenciál : vzniká v zmyslovej bunke pri pôsobení podnetu. Má charakter depolarizácie alebo hyperpolarizácie. Je to miestna odpoveď – šíri sa s dekrementom - je možná sumácia - gradácia podľa intenzity podnetu
Weberov –Fechnerov zákon: • • = k . log –––– • • - intenzita pocitu • - intenzita podnetu k – Weberov koeficient Zložky recepetorového potenciálu : a) dynamická zložka b) statická zložka c) off - efekt
Adaptácia receptora na podnet : 1. rýchlo sa adaptujúce receptory (napr. čuch, hmat) 2. pomaly sa adaptujúce recpetory (bolesti, tlaku krvi, pľúcne mechanoreceptory) Eferentná kontrola receptorov : zväčšenie alebo zmenšenie citlivosti -laterálny útlm : útlm okolia receptora pri jeho podráždení Klasifikácia receptorov : 1. podľa druhu adekvátneho podnetu a) mechanoreceptory : receptory dotyku, polohy a pohybu tela ) b) fotoreceptory
c) termoreceptory : receptory tepla a chladu d) chemoreceptory : chuťové a čuchové receptory, osmore- ceptory, glukoreceptory d) nociceptory (algoreceptory) 2. podľa miesta pôvodu podnetov : a) exteroreceptory : kontaktné receptory telelereceptory (disštančné čidlá) b) interoreceptory : proprioreceptory vlastné interoreceptory receptory vestibulárneho aparátu
Mechanoreceptory. Najjednoduchšie MR : voľné nervové zakončenia v spojivo- vom tkanive pokožky, tiež senzily exoskeletu článkonožcov Bezprostredný podnet : rozopnutie alebo deformácia povrchovej membrány zvýšenie premeability pre Na+
Vlásenkové bunky : v Cortiho orgáne vnútorného ucha bočná čiara rýb
Kožné mechanoreceptory : a) voľné nervové zakončenia b) Meissnerove telieska: tesne pod epidermou, opuzdrené najmä na prstoch, rýchle sa adaptujú (RA-receptory), nemajú smerovú citlivosť c) Merkelove zakončenia: majú prstovité výbežky, spájajú sa do hmatových diskov d) Pacciniho telieska: cibulkovité, v podkoží v bezvlasovej koži e) Ruffiniho telieska: uložené hlbšie v koži, v kĺboch, pomaly sa adaptujú, majú smerovú citlivosť f) vlasové doštičky v epiderme : v uhle medzi vlasom a pokožkou
Termoreceptory • chladové receptory: blízko povrchu, maximum aktivity: • pri 10 – 35 st.C (teploty pokožky) • receptory tepla: uložené hlbšie, maximum aktivity: 20 – • 45 st.C • Pri teplotách pod 10 a nad 45 st.C vzniká pocit bolesti. • Nešpecifické termoreceptory : receptory bolesti, Merkelove • a Pacciniho telieska. • Chemické podnety vyvolávajúce pocit chladu: mentol, acetyl- • cholín, CO2. • Najcitlivejší termorecepčný orgán: jamkový orgán štrkáča • (+/- 0,002 st.C)
Vnímanie bolesti (nocicepcia) BOLESŤ somatická viscerálna (útrobná) hĺbková povrchová rýchla pomalá
Nociceptory – špecifické receptory, reagujúce len na veľmi silné impulzy (mechanické, tepelné, chemické) senzitizácia – zvýšenie citlivosti nociceptorov (prostaglandíny, leukotriény) pri poškodení tkaniva Rýchla bolesť – ostrá, dobre lokalizovatelná (A-vlákna) Pomalá bolesť – tupá, ťažko lokalizovateľná bolesť (C-vlákna) Hĺbková bolesť – cez nociceptory v šľachách, svaloch a kĺboch, nepresne lokalizovaná, vegetatívne reakcie Viscerálna bolesť – z vnútorných orgánov, nepresne lokalizovaná, nevoľnosť, vystrelovanie bolesti do oblastí inervovaných rovnakým miechovým segmen- tom (Head-ove zóny) Mediátory bolesti: bradykinín, histamín, serotonín, substancia P Orgány bez receptorov bolesti: mozog, pľúca, pečeň, slezina
Senzorické (aferentné) dráhy Slúžia na vedenie nervových vzruchov z receptorov do CNS. I. Priama spinotalamická dráha (tr. spinothalamicus) Rozdelenie: 1. vedúce do mozgovej kôry a) anterolaterálny systém : vzruchy z termore- ceptorov, nociceptorov (laterálny systém ve- denia bolesti) b) zadnopovrazcový systém : dotyk, tlak, pro- rioceptory 2. vedúce do kôry mozočka systém spinocerebellárnych dráh II. Nepriama spinotalamická dráha (tr. spinoreticulothalamicus, tr. spinobulbothalamicus) :fylogeneticke strašie, vedú difúznu, ťažko znášateľnú bolesť (viscerálna, hĺbková). Aferentácie do jadier hypotalamu a limbického systému.
Motorické funkcie CNS Zabezpečujú riadenie činnosti priečnepruhovaného a hladkého svalstva (autonómny systém). Sú organizované do reflexných oblúkov.
Najjednoduchší reflex – monosynaptický (napr. rozpínací,myo tatický reflex štruktúra svalového vretienka
Regulácia gama-slučkou Slúži na nastavovanie napätia svalu. svalové vretienka + gama-motorneuróny (v predných rohoch miechy) = fusimotorický systém Význam gama slučky: nedochádza ku ochabnutiu svalu počas kontrakcie, dôležitá najmä pri pomalých pohyboch, pri udržia- vaní polohy tela. Riadenie vôľového pohybu: súčasne alfa- a gama-systémom
Význam Golgiho reflexu : - bráni poškodeniu svalu - udržuje aktivitu alfa-motoneurónu pri dlhodobom dráždení recipročná inervácia – zabraňuje vyvolaniu myotatického reflexu u antagonistu svalu (flexor vs extenzor) skrížený rozpínací reflex – kontrakcia ohýbačov jednej končatiny vyvolá kontrakciu napínačov párovej končatiny (význam pri udrža- ní rovnováhy) Polysynaptické reflexy: a) extenzorové : napr. antigravitačné reflexy b) flexorové : napr. obranné reflexy c) zložité reflexy: sací reflex, prehltávací reflex, obranné dýcha- cie reflexy (kašel, kýchanie)
