Pre zentácia správy projektu Príklady dobrej praxe Mária Nádaždyová, EPPP

1. Monitoring súčasného stavu v oblasti inštitucionálnej sociálnej starostlivosti z pohľadu príležitostí pre pracovné uplatnenie obyvateľov DSS Prezentácia správy projektu Príklady dobrej praxe Mária Nádaždyová, EPPP Bratislava, 5. marec 2009

2. Motto: Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (2007) Dohovor je podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktorá má prednosť pred zákonmi.

3. Článok 19Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti Zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby ako majú ostatní, a prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné užívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti, a zabezpečia, aby: (a) osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť, na rovnakom základe s ostatnými, a aby neboli nútené žiť v určitom prostredí. (b) osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej pomoci, nevyhnutných pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej, a na zabránenie izolácie alebo segregácie v spoločnosti;

4. Článok 27Práca a zamestnávanie Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce, a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu... prijímaním primeraných opatrení, a to aj legislatívnych, ktorým, okrem iného: (a) zakážu diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia vo všetkých otázkach týkajúcich sa ktorejkoľvek formy zamestnávania, vrátane podmienok náboru, prijímania do práce a zamestnávania, trvania zamestnania, kariérneho postupu, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; (b) budú chrániť, na rovnakom základe s ostatnými, práva osôb so zdravotnými postihnutím na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, vrátane rovnakých príležitostí a rovnakého odmeňovania za prácu rovnakej hodnoty...“

5. Prečo? To, čo je pre väčšinu ľudí bežnou samozrejmosťou, ako napr. chodiť do školy a neskôr do práce, je pre mnohých ľudí so zdravotným postihnutím stále ťažko dosiahnuteľné alebo úplne nemožné. Dizajn a organizácia mnohých služieb, bežných alebo špecializovaných, vyhovujú skôr potrebám poskytovateľov ako individuálnym potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.

6. Pokrok, ale stále nie dostatočný Napriek veľkým zmenám a pokroku v  postojoch, politikách a v praxi, ľudia so ZP stále čelia mnohým znevýhodneniam a diskriminácii. Existujúce bariéry obmedzujú ich príležitosti a bránia im v rozvíjaní a napĺňaní ich potenciálu.

7. Ako dlho ešte? Eliminovať dôsledky dlho uplatňovaného segregačného modelu starostlivosti a rezultujúceho sociálneho vylúčenia však nie je „behom na krátke trate“ a selektívneho prístupu.

8. Dôsledné uplatňovanie ľudsko-právnej koncepcie a sociálneho modelu zdravotného postihnutia, ktoré v  2. polovici 20. storočia dali novú orientáciu moderným politikám, je pre mnohé spoločnosti a komunity stále veľkou výzvou, pretože vyžaduje zmenu postojov každého z nás. Veľká výzva: zmena v nás

9. Význam práce v ľudskom živote Práca nie je len zdrojom našej obživy, ale aj zdrojom nášho poznania a rozvoja, dáva štruktúru nášmu dennému a životnému cyklu, prostredníctvom nej tvoríme nové hodnoty, sociálne sa identifikujeme, je predpokladom i zdrojom vzniku sociálnych vzťahov.

10. Sú ľudia so ZP výnimkou? Ľudia so ZP nie sú v tomto smere nijakou výnimkou: majú také isté rovnaké ľudské túžby, potreby, sny a obavy. V plnej miere to platí aj o tých, ktorí z rôznych dôvodov žijú napr. v domovoch sociálnych služieb, a ktorým bola zmysluplná pracovná činnosť, dnes už z historických a úplne prežitých dôvodov, upieraná.

11. Náš zámer Zistiť či je súbor existujúcich nástrojov národnej politiky dostačujúci a používaný na dosiahnutie pracovnej integrácie ľudí so ZP žijúcich v DSS a preskúmať či pretrvávajúce organizačné formy a podmienky inštitucionálnej starostlivosti nepredstavujú vážnu, zásadnú a neprekonateľnú bariéru pre naplnenie tohto práva.

12. Deinštitucionalizácia?! Nová politika, nové ciele  nové organizačné formy Medicínsky model (nerovnosť, ochrana, segregácia, závislosť) vs. Sociálny model (rovnosť, inklúzia, podpora, ľudské práva) • Preto v súvislosti s prácou a zamestnaním musíme súčasne hovoriť aj o deinštitucionalizácii a budovaní systému alternatívnych a podporných služieb.

13. Diskusia o modeli služieb Diskusia o funkčnom modeli komunitných sociálnych služieb a o formách podpory pre ĽZP, ktoré sú programovo zamerané na realizáciu cieľov politiky sociálnej inklúzie je potrebná. Podporiť pripojenie sa k celosvetovému trendu zmeny tradičného modelu služieb a jeho prechodu od sociálnych služieb inštitucionálneho charakteru smerom k systému služieb umožňujúcim ĽZP viesť úplne obyčajný život.

14. Európska stratégia v oblasti ZP (2004 – 2010) • Cieľ: dosiahnuť do roku 2010 zlepšenie vyhliadok ĽZP na zamestnanie, zlepšenie dostupnosti zamestnania a nezávislého života. • SR ako členská krajina EÚ podporila uvedenú európsku stratégiu v oblasti ZPa je viazaná plniť jej ciele.

15. Ekonomická aktivita ĽZP • Iba 50 % Európanov so ZP, v porovnaní s viac ako 68 % bez ZP, má zamestnanie • Takmer dvojnásobná pravdepodobnosť, že budú pracovne neaktívni, v porovnaní s osobami bez ZP • Hlavné faktory odrádzajúce od zamestnania: - výhodnejšie poberanie príspevkov - riziko ich straty po nastúpení do zamestnania - neochota zamestnávateľov prijať do zamestnania ZP pre obavy z nákladných úprav pracoviska. • 44% by s primeranou pomocou mohlo pracovať • Len 16% ĽZP dostáva pomoc potrebnú na výkon ich práce

16. Politika rovnakých príležitostí a sociálneho začlenenia • Vylúčenie osôb so zdravotným postihnutím z trhu práce je z hľadiska politiky rovnakých príležitostí vážnym problémom. • Ekonomický rozmer problému: vzhľadom na zmenšujúci sa počet pracovných síl, ktorý je dôsledkom demografických zmien, EÚ stratégia kladie dôraz na potrebu čo najlepšieho využitia nevyužitého potenciálu mnohých ľudí vylúčených z trhu práce, pričom jednou z kľúčových prioritných skupín sú práve osoby so zdravotným postihnutím. • Tlak v prospech dostupnosti trhu práce pre všetkých. • Bezbariérovosť spolurozhoduje o tom, či osoba so ZP bude aktívna na trhu práce, alebo či bude odkázaná na sociálnu pomoc.

17. EÚ trend a politika v sociálnych službách • EÚ: nepriama, ale jasná politická a finančná podpora širokej deinštitucionalizácie, podpora modernejších a humánnejších riešení, než je starostlivosť v ústavoch • o.i. financovanie štúdií a projektov zameraných na poskytovanie služieb v rámci komunity, ktoré ĽZP zaisťujú náležitú úroveň bezpečnosti, slobody a samostatnosti potrebnú pre normálny život v spoločnosti • Napr. štúdia Deinstitutionalisation and Community Living/Deinštitucionalizácia a život v spoločenstve z r. 2007: súbor kvalitných a objektívnych informácií a argumentov v prospech budovania siete komunitných služieb, priamo využiteľné ako manuál pre strategické plánovanie a riadenie procesu uzatvárania klasických ústavov sociálnej starostlivosti

18. Akčný plán pre ĽZP r. 2003-2010 • Charakteristický prvok: „mainstreaming“ čiže integrácia problematiky týkajúcej sa ľudí so zdravotným postihnutím do všetkých relevantných politík a oblastí činnosti. • Dvojročných cykloch – aktuálnosť problémov • Priorita cyklu pre roky 2008-2009: dostupnosť • Operačný cieľ: posilnenie dostupnosti trhu práce (napr. prostredníctvom podporovaného zamestnávania a spolupráce so službami zamestnanosti) • Zameranie prvej fázy: prístup ĽZP na trh práce a k opatreniam vzťahujúcim sa na zamestnateľnosť (napr. celoživotné vzdelávanie, informačné technológie, prístup k zastavanému prostrediu)

19. Antidiskriminačná legislatíva EÚ • Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní zakazuje priamu a nepriamu diskrimináciu, obťažovanie a pokyny na diskrimináciu i na základe zdravotného postihnutia. • Zamestnávatelia v súkromnej a verejnej sfére musia prijať primerané opatrenia s cieľom umožniť ĽZP prístup k zamestnaniu, napredovať v zamestnaní, či absolvovať školenia.

20. Komplexný prístup • Prístup EÚ je postavený na myšlienke, že práca a zamestnanie sú tou najlepšou cestou k sociálnej inklúzii a naopak, zámery sociálnej inklúzie nie je možné naplniť bez zmysluplnej pracovnej činnosti najlepšie v integrovanom prostredí trhu práce. • Všetky politicko-programové, legislatívne, štrukturálne, riadiace a finančné nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, sú nasmerované na podporu tohto cieľa. • Napriek tomu, podporované zamestnávanie, ako jedna z moderných a účinných foriem podpory pracovnej integrácie skupín znevýhodnených na trhu práce ešte stále nevyužilo svoj plný potenciál.

21. Štátna politika SR na podporu integrácie ĽZP do pracovného procesu Programové východiská: • Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť, • Národný program reforiem na roky 2008-2010, • Programové vyhlásenie vlády SR, • Závery Európskej rady z r. 2007 v oblasti zvyšovania zamestnanosti

22. Legislatívny rámec národnej politiky SR na podporu integrácie ĽZP do pracovného procesu • Ústava Slovenskej republiky • Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov • Zákonník práce • Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov • Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov • Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov • Zákon č. 448 /2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov • Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

23. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v SR • vo svetle aktuálnych oficiálnych dokumentov a štatistík - podiel ĽZP na celkovej evidovanej nezamestnanosti : 3,7% (r. 2007) • vo svetle domácich výskumov a analýz – kritika súčasnej metodiky stanovovania miery nezamestnanosti, preferencia špecifickej miery nezamestnanosti ĽZP: 32% v porovnaní s 19% (r. 2002), zriedkavosť vedenia v evidencii nezamestnaných – stereotypy, predsudky, nízke očakávania • z pohľadu zamestnávateľov • z pohľadu DSS

24. Pohľad zamestnávateľov (IVPR-2007) • takmer dve tretiny zamestnávateľov (61,2%) uprednostňuje zamestnávanie občanov so ZP v integrovanom prostredí pred segregovaným pracovným prostredím • k „otvorenému“ zamestnávaniu sa hlásili výraznejšie predstavitelia malých a stredných podnikov a zamestnávateľské subjekty, ktoré v rámci plnenia povinnosti zamestnávať občanov so ZP uprednostňujú priame zamestnávanie • najústretovejšie k priamemu zamestnávaniu občanov so ZP sú zamestnávateľské subjekty v odvetví služieb - takmer štyria z desiatich zamestnávateľov zamestnáva občanov so zdravotným postihnutím

25. Pohľad DSS • V žiadnom z analyzovaných materiálov sme nenašli ani jednu zmienku či informáciu venovanú tejto téme, ktorá by sa aspoň z nejakého pohľadu dotkla problému pracovnej integrácie a utvárania pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím žijúcich v DSS. • Zber informácií a hodnotenie situácie v tejto oblasti zostáva bokom a takmer úplne mimo záujmu všetkých aktérov. Vypovedá to o našom postoji: tento problém nepovažujeme za dôležitý a ľudia so zdravotným postihnutím žijúci v podmienkach inštitucionálnej starostlivosti sa nestali prirodzenou našich úvah a rozvojových snažení. • Vďaka projektu APZ máme aspoň prvú východiskovú informáciu

26. Progresívne politiky a trendy v zamestnávaní ĽZP • ČŠ EÚ v rámci svojej politiky snažia zabezpečiť, aby ľudia so zdravotným postihnutím boli zamestnaní na otvorenom trhu práce, chránené zamestnanie len 8-11% zo súboru zamestnaných ĽZP • Správa EK o politikách zamestnanosti pre ĽZP (r. 2000): kritika prílišného preferovania chránených dielní – riziko segregovanej zamestnanosti. • Chránené zamestnanie - len za prechodná stanica, kde sa ĽZP v princípe pripravujú na prácu v podporovanom alebo bežnom – otvorenom type zamestnania.

27. Chránené vs podporované zamestnanie – dilema? • Dilemu vyvoláva nadraďovanie, absolutizovanie a využívanie jedného prístupu v neprospech druhého. • Problémom je nepresná a nejednotne používaná terminológia (napr. do kategórie PZ sa takto zaradia i prípady, ktoré nespĺňajú všetky jeho kľúčové definičné znaky akými sú napr. platené zamestnanie, zamestnanie na otvorenom trhu práce, rovnaká sociálna ochrana ako u ostatných pracovníkov a pod.) • Problém platí aj opačne: do kategórie chráneného zamestnania sú zaradené aj prípady spĺňajúce všetky kľúčové definičné znaky PZ • Toto je aj prípad SR: naša legislatíva používa len pojem „chránená dielňa – chránené pracovisko“, pričom je ním i samostatné pracovné miesto vytvorené v integrovanom prostredí, ale štatistika to nezohľadní. • Cieľ: snaha o dosiahnutie vyváženého systému umožňujúceho kombináciu prvkov služieb ochrany a podpory a prechod z jedného podsystému do druhého vždy v závislosti od konkrétnych potrieb daného jednotlivca.

28. Kritika situácie v tejto oblasti v SR • RE: kritika jednostrannosti nášho prístupu orientovaného výlučne na model chráneného zamestnania, absencia opatrení podporujúcich tvorbu pracovných miest na otvorenom trhu práce ako aj opatrení zameraných na integráciu ĽZP na bežnom trhu práce. • Výbor pre sociálne práva RE pri hodnotení plnenia záväzkov vyplývajúcich z ESCH v novembri 2008 konštatoval, že situácia na Slovensku nie je v súlade s čl. 15§2 Charty, keďže rovnosť v prístupe k zamestnaniu pre ľudí so zdravotným postihnutím nie je účinne garantovaná. (RE, 2008)

29. OECD: kritika zlyhania vládnych politík ZP Štúdia Transforming Disability into Ability (2003): „nízka miera zamestnanosti ĽZP je prejavom zlyhania vládnych sociálnych politík“, pretože neboli schopné efektívne prepojiť politiky sociálnej inklúzie a sociálnej ochrany, nastoliť v ich vzájomnom pôsobení rovnováhu a uspokojili sa s polovičným a teda jednostranným riešením, akým je napr. poskytovanie dávok alebo špeciálne pracovné programy pre ľudí so zdravotným postihnutím.

30. 5 kľúčových princípov modernej politiky podľa OECD • status zdravotného postihnutia posudzovať a priznávať nezávisle od pracovnej a príjmovej situácie jednotlivca(aj keď jednotlivec so ZP pracuje a má príjem z práce, zostáva naďalej osobou so ZP a preto má mať zachované práva a nároky z toho stavu plynúce) • položiť dôraz na aktiváciu a včasnú intervenciu • modifikovať a spružniť štruktúru dávkových systémov(v žiadnom prípade by ZP nemala byť „penalizovaná“ odňatím či znížením dávky za to, že začne pracovať) • zaviesť kultúru vzájomných povinností • zdôrazniť a pozdvihnúť úlohu zamestnávateľov

31. UK: Ambiciózna vízia s cieľom zlepšiť životné šance ĽZP • Cieľ stratégie UK do r. 2025: dosiahnuť plnosť šancí a príležitostí pre ĽZP na zlepšenie ich kvality života, plné sociálne začlenenie a rovnoprávne postavenie v spoločnosti • 4 piliere stratégie = 4 kľúčové faktory najpodstatnejšou mierou určujúce životné príležitosti ľudí so zdravotným postihnutím: • nezávislý život - aktívne občianstvo dávajúce ľuďom možnosť voľby a rozhodovania, akým spôsobom majú byť plnené ich ďalšie potreby • podpora pre rodiny s deťmi so ZP • hladký prechod do všetkých oblastí dospelosti • zlepšená zamestnateľnosť

32. Pracovné uplatnenie ĽZP vo svetle zákona o sociálnej pomoci a sociálnych službách v SR • Zákon o sociálnej pomoci: napriek cieľu v predmete úpravy „zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti“ - premeškaná historická príležitosť • DSS, ani celoročné, nemali stanovenú úlohu pripravovať svojich klientov na život mimo hraníc zariadenia. • Keďže väčšina klientov zostávala v DSS dlhodobo, perspektíva a zmysluplnosť pracovného uplatnenia sa strácali a cielený rozvoj schopností nepatril medzi ich hlavné priority. • DSS neboli z tohto aspektu činnosti hodnotené, nemali povinnosť spracovávať individuálny plán rozvoja klientov a tam, kde takéto plány spracovávali, väčšinou neboli predmetom oficiálneho pravidelného (aspoň ročne) prehodnotenia. • Najmä v DSS pre dospelých s celoročnou starostlivosťou tolerovaným, ale napokon aj očakávaným cieľom bol status quo, ak nie rovno regres.

33. Sociálna pomoc: Utváranie podmienok pre pracovné uplatnenie • Zákon vyžadoval poskytovanie pracovnej terapie a utváranie podmienok pre pracovné uplatnenie. • Absencia pravidelných informácií, štatistík či kvalitatívnych analýz o tejto činnosti, umožňujúce porovnania, identifikovanie trendov či hodnotenia • Snaha mnohých manažérov a odborných pracovníkov DSS   poskytnúť svojim klientom chýbajúcu perspektívu a zmysel prostredníctvom rôznych integračných projektov a budovaním napr. chránených dielní a chráneného bývania priamo v rámci DSS, alebo ako ich satelity.

34. Výstupy z dotazníka (r. 2008) • Aké možnosti pracovného uplatnenia majú klienti vášho DSS: 1/ Najčastejšia odpoveď: „Žiadne“ (52 - 56,8% / rôzne kritériá) 2/ Len 18 % klientov (105 zariadení) sa pripravuje na prácu 3/ polovica klientov má isté pracovné skúsenosti prevažne s rôznymi pomocnými prácami (57%) 4/ alebo s tvorivými činnosťami v dielňach rôzneho zamerania (52%). • Čo považujete za hlavú bariéru primeraného pracovného uplatnenia ĽZP 1/ vysoká miera všeobecnej nezamestnanosti (42%) 2/ tradičné postoje spoločnosti a predsudky voči ĽZP (35%) 3/ nedostatočná sieť alternatívnych terénnych, ambulantných a podporných služieb (35%) 4/ zotrvačnosť segregovaného modelu starostlivosti o túto skupinu ľudí (24%).

35. Otázky do budúcnosti • Ako ďalej chceme pokračovať? • Ako chceme v týchto podmienkach zabezpečiť plnenie práv napr. z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z r.2007 • Pôjdeme cestou pretvárky, keď sa bude situácia opísaná v oficiálnych dokumenty líšiť od každodennej reality väčšiny klientov žijúcich v DSS? • Budeme ojedinelé, ťažko dosiahnuté úspechy vydávať za trend? • Alebo využijeme príležitosť vytvorenú zákonom o sociálnych službách, ktorý explicitne stanovuje ako konečný cieľ a účel služieb sociálnu inklúziu svojich klientov? • Sme pripravení chopiť sa tejto jedinečnej príležitosti?

36. Deinštitucionalizáciou k nezávislému životu • Jadrom problému ani kľúčom k riešeniu v oblasti služieb pre ĽZP nie je špecifický typ budovy či programu • Cieľom a riešením je flexibilná škála pomoci a zdrojov, ktoré môžeme zoskupiť a prispôsobiť podľa potrieb tak, aby sme umožnili všetkým ĽZP žiť ich život spôsobom, aký si želajú, ale s podporou a ochranou, ktorú potrebujú.

37. Prvky flexibilnej škály pomoci • Separácia budov a podpory: organizácia podpory a pomoci ĽZP nie je podmienená budovou, v ktorej žijú, ale potrebami jednotlivca a tým, čo potrebuje pre život na danom mieste a pre spôsob života, pre ktorý sa rozhodol. Vysoký stupeň podpory možno napr. poskytovať aj v bežnom dome. • Prístup k takým istým možnostiam ako majú ostatní: miesto toho, aby sme, napr. určovali, že ĽZP musia žiť v skupinových domoch, opatrenia politiky by im mali umožniť prístup k takému istému spektru možností, ako majú ostatní a súčasne im pri tom poskytnúť podporu, ktorú potrebujú bez ohľadu na miesto, pre ktoré sa rozhodnú. • Možnosť výberu a rozhodovania pre ĽZP a ich zástupcov: pomoc vychádza z princípu, že osoba so ZP má mať čo najväčšie právo a možnosť rozhodovať o type služieb, ktoré bude dostávať, o ich organizácii a poskytovaní tak, aby vyhovovali jeho predstavám a ašpiráciám. Toto znamená, podporovať ich rozhodovací proces s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi prianiami osôb so zdravotným postihnutím a zodpovednosťou spoločnosti za ich starostlivosť .

38. Nezávislý život Služby, ktoré umožňujú ľuďom, aby žili ako plnoprávni občania, namiesto toho, aby sme očakávali, že sa ľudia prispôsobia a „vtesnajú“ do štandardizovaných modelov a štruktúr.

39. Posolstvo Umožniť, aby ĽZP žili v komunite ako rovnoprávni občania je záležitosťou ľudských práv. Ich segregácia v ústavoch je vo svojej podstate porušením ľudských práv. Skúsenosti a informácie z výskumu podporujú trend prechodu ku komunitným službám. Tam, kde boli ústavy nahradené službami poskytovanými v komunite, výsledky väčšinou boli priaznivé. Ale skúsenosť nás učí, že samotný prechod k službám v komunite automaticky negarantuje lepšie výsledky, keďže praktiky uplatňované vo veľkých zariadeniach možno neúmyselne preniesť aj do nových služieb. Preto rozvíjanie služieb v komunite je nevyhnutnou, ale nie dostatočnou a jedinou podmienkou lepších výsledkov. (J.Mansell, Deinstitutionalisation and Community Living, 2007)

40. Výzva na záver Pridáme sa k tomuto svetovému trendu? Vykročíme spolu na cestu zmeny smerom k službám umožňujúcim ľuďom so ZP žiť život plnoprávnych občanov?

41. Ďakujem za pozornosť Mária Nádaždyová EPPP-European Public Policy Partnership/ Európske partnerstvo pre verejné stratégie Zámocká 36 814 99 Bratislava e-mail: nadazdyova@eppp.sk