Ciele výchovy a vzdelávania

1. Ciele výchovy a vzdelávania

2. Význam a postavenie cieľa vo vyučovaní • Usporiadanie cieľov vyučovania • Charakteristika cieľov vyučovania • Vymedzovanie všeobecných cieľov • Kľúčové kompetencie • Vymedzovanie čiastkových cieľov v odbornom školstve • Vzdelávacie štandardy

3. význam a postavenie cieľa vo výučbe Cieľom činností vo všeobecnosti možno chápať ako zamýšľaný stav, ktorý sa má dosiahnuť činnosťou, vo výučbe ako predstavu o výsledkoch učebných a vyučovacích činností. Cieľom vyučovania a učenia sa je nadobudnutie vedomostí, zručností, postojov, vlastností, hodnotovej orientácie, apod., ktoré sú predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakej činnosti, pre ich efektívnu aplikáciu.

4. Význam a postavenie cieľa vo výučbe • Cieľ ako významná kategória systému didaktiky • Význam cieľa pre učiteľa • Cieľ ako motivácia

5. Cieľ ako významná kategória systému didaktiky • Sústava cieľov je východisková, determinujúca podmienka fungovania obsahu i procesu vzdelávania. • Prostredníctvom cieľa sa určuje, k akým zmenám má výchovnovzdelávací proces dospieť z hľadiska rôznych stránok a úrovní rozvoja osobnosti žiaka. • Cieľ sa premieta do obsahu i metód pedagogickej činnosti, je kritériom pre hodnotenie jej úspešnosti a efektívnosti • Bez stanovenia cieľa nemožno efektívne riadiť vyučovací proces

6. Cieľ v práci učiteľa Povedz im, čo sa naučia, nauč ich, čo si im sľúbil, vyskúšaj z toho, čo si ich naučil! Plánovanie učiteľovej práce prebieha podľa schémy: • Rozhodnutie- stanovenie cieľa • Plán činnosti- ako ho dosiahnuť? • Činnosť- realizácia plánu • Vyhodnotenie- porovnanie výsledku s cieľom

7. Cieľ ovplyvňuje: • Výber učiva, vyžaduje jeho analýzu • Výber relevantných činností žiakov • Výber vyučovacích médií • Výber otázok a úloh na skúšanie a hodnotenie žiakov

8. Cieľ ako motivácia „Ak človek nevie, ku ktorému prístavu pláva, žiadny vietor mu nie je priaznivý“ (Seneca). „Nezačínaj vyučovať toho, kto nie je pripravený k tomu, aby bol vyučovaný... Pozeraj sa teda hneď od začiatku k cieľu. Ukáž ho i žiakovi, aby vidiac sám kam smeruje, získal nádej, že k nemu môže dôjsť a sám dôjsť chcel. Vidieť totiž pred sebou hneď od začiatku cieľ a bez prekážky k nemu postupovať, je našej duši hroziacej sa nečinnosti a prieťahov, radostným poznatkom.“ (Komenský)

9. Znalosť cieľa významne ovplyvňuje učebnú činnosť žiakov. Žiak sa učí tým lepšie, čím: • presnejšie vie, čo sa od neho očakáva • častejšie a presnejšie informácie o kvalite svojho výkonu dostáva • dôslednejšie je vedený k tomu, aby sám hodnotil svoje výkony

10. Zhrnutie Na základe jasne stanoveného cieľa môže učiteľ: • Účinnejšie projektovať, plánovať, organizovať a riadiť učebný proces, vypracovať hodnotiaci systém, zisťovať a hodnotiť výsledky vyučovania • Voliť vzdelávacie stratégie a médiá • Motivovať žiaka k lepším výkonom a výsledkom

11. Usporiadanie cieľov výchovy a vzdelávania: Klasifikácia podľa stupňa všeobecnosti: • Všeobecné ciele • Čiastkové ciele • Špecifické ciele Klasifikácia podľa domén(oblasti zmien osobnosti žiaka) • Kognitívne ciele • Afektívne ciele • Psychomotorické ciele Klasifikácia podľa úrovne osvojenia si učiva Pozri taxonómie cieľov

12. Všeobecný cieĽ • Všeobecný (komplexný, abstraktný, smerný) cieľ možno chápať ako určitý ideál výchovy a vzdelávania, vyjadrenie všeobecných spoločenských požiadaviek na prípravu mladej generácie alebo dospelých, odrážajúcich rôzne prístupy k obsahu vzdelávania, rôzne filozofie a perspektívy vzdelávania. • Politické ciele vzdelávania, napr. výchova občanov, zapojenie mladých ľudí do politického života, výchova budúcich politických predstaviteľov,... • Sociálne ciele vzdelávania, napr. sociálna kontrola, zlepšovanie sociálnych podmienok, odstraňovanie nerovností,... • Ekonomické ciele vzdelávania, napr. zvýšenie výkonnosti národného hospodárstva, technologická inovácia, socializácia do pracovného prostredia,...

13. Všeobecné ciele sú len abstrakciou, ak nie sú konkretizované a rozpracované do čiastkových, etapovitých cieľov jednotlivých typov škôl, študijných a učebných odborov, vyučovacích predmetov, tematických celkov a tém učiva, ktoré sú podmienkou k dosiahnutiu všeobecného cieľa.

14. Čiastkový cieľ • Čiastkový (dielčí, rámcový) cieľ je viac-menej všeobecná formulácia zámerov jednotlivých škôl, vyučovacích predmetov, vzdelávacích programov apod. Aj keď je jeho formulácia konkrétnejšia ako pri všeobecných cieľoch, pripúšťa stále ešte nejednoznačnú interpretáciu a obťažnú kontrolu ich dosiahnutia. Napr. Žiaci zvládnu základy práce s Internetom

15. Špecifický cieľ Ide o zamýšľaný, relatívne stály stav osobnosti žiaka reprezentujúci zmenu, ktorá sa má dosiahnuť výučbou. Pod touto zmenou sa rozumieme zmeny vo vedomostiach, zručnostiach, návykoch, postojoch, vlastnostiach, hodnotovej orientácii, prejavujúcu sa pozorovateľnou zmenou správania. Jednoznačne definuje stav, ktorý sa má dosiahnuť. Je to jasné a jednoznačné definovanie požiadaviek učiteľa na žiaka, vyjadrené popisom druhu očakávaného správania žiaka a obsahu alebo kontextu, v ktorom sa správanie použije.

16. R.B.Tyler (1969), uznávaný tvorca kurikula: žiadny vzdelávací projekt nie je dobrý, ak je vyjadrený len obsahovo cieľ nie kategóriou vhodnou len na vyjadrenie konečného stavu vyučovacieho procesu, ale v každom okamihu jeho priebehu preto treba hovoriť o cieľovej štruktúre, ktorá má tvar pyramídy

17.  Hierarchická štruktúra vzdelávacích cieľov VŠEOBECNÝ CIEĽ ČIASTKOVÝ CIEĽ 1 ČIASTKOVÝ CIEĽ 2 ČIASTKOVÝ CIEĽ 3 špecifický cieľ 11 špecifický cieľ 31 špecifický cieľ 21 špecifický cieľ 32   .......... špecifický cieľ 21 špecifický cieľ 22

18. Ciele podľa domén: • Kognitívne- predstavujú zmeny v oblasti vedomostí, intelektuálnych spôsobilostí a schopností. • Afektívne- týkajú sa emočného správania, sú zamerané na zmeny v oblasti postojov, presvedčenia, hodnotovej orientácie, sociálnych spôsobilostí, a pod • Psychomotorické- sú zamerané na zmeny v oblasti motorických a manipulačných zručností

19. Vymedzovanie všeobecných cieľov Vychádza: • Z pedagogických filozofií a prístupov • Zo spoločenských požiadaviek na výchovu • Z požiadaviek praxe

20. Filozofie výchovy a vzdelávania • Perenializmus • Esencializmus • Progresivizmus • Existencionalizmus • Rekonštrukcionizmus • Humanizmus

21. PErenializmus Perennial - večný, trvalý Predstavitelia: M. J. Adler(1984), korene siahajú až k Platónovi, Aristotelovi Cieľ výchovy: rozumová výchova, rozvoj poznania, intelektu, ľudská dokonalosť Obsah vyučovania: večné, trvalé, univerzálne pravdy, idey obsiahnuté vo veľkých knihách (od Homérovej Iliady až po Einsteinovu Elektrodynamiku pohybujúcich sa telies), štúdium primárnych zdrojov Na stredných a základných školách -jednotné, klasické, všeobecné, humanitne orientované vzdelávanie, filozofia -nie odborné a technické vzdelávanie Formy a metódy: semináre, laboratórne cvičenia, seminárne práce, riešenie problémov, heuristické metódy

22. Esencializmus Predstaviteľ: W.Bagley (1930), korene tiež v starom Grécku (Platón) Cieľ vzdelávania: kultivácia rozumu, múdrosti, krásy a pravdy zachovanie stability spoločnosti a postupný výber jedincov s najlepším vzdelaním- vládnuca elita spoločnosti Obsah :stredovek -sedem slobodných umení alebo základy esenciálnych vied: Trívium- gramatika, rétorika, logika Kvadrívium: aritmetika, geometria, astronómia, logika

23. Neoesencializmus Základné a stredné vzdelávanie má sprostredkovať každému jedincovi kultúrne dedičstvo minulosti poznatky dôležité k tomu, aby mohli fungovať ako plne rozvinuté zrelé osobnosti, tzv. kultúrnu gramotnosť Cieľ: príprava na rolu produktívneho občana civilizovanej spoločnosti s dôrazom na mravné hodnoty, esenciálne vedomosti a zručnosti pre život v modernej spoločnosti, disciplínu v škole opierajúcu sa o autoritu učiteľa, vysoké štandardy výsledkov vzdelávania Obsah: jazyky, literatúra, spoločenskovedné a prírodovedné predmety, matematika, telesná výchova, výtvarná a hudobná výchova, informatika a výpočtová technika

24. Gilbert a Sullivan: „Piráti z Penzance“ Ja som vzorný moderný generál, Určím latinsky každé zviera, rastlinu i minerál, poznám pipetu i kahan i lekárske vážky. Od Maratónu po Waterloo poznám dátum každej zrážky, Spredu i odzadu vymenujem kráľov anglických, poznám riešenie rovníc lineárnych i kvadratických. Poviem vám množstvo noviniek o binomickej vete a rozlohu každého štátu na svete.

25. Progresivizmus Predstaviteľ: J.Dewey Podstata: pragmatizmus, naplnenie myšlienky slobody a individuálneho šťastia, šanca pre všetkých a zároveň zdokonaľovanie demokratickej spoločnosti Príprava žiakov na život v spoločnosti, na prevzatie spoločenských rolí (sociálny progresivizmus) Príprava žiakov má byť „šitá na mieru“ podľa potrieb a záujmov žiakov (osobnostný progresivizmus) Formy: skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, didaktické hry- učenie ako kontakt s realitou nie s učebnicou, vyučovanie v prírode, dielni, v kuchyni Obsah: menej matematiky, fyziky, chémie, zemepisu, dejepisu, málo povinných predmetov (3), veľa voliteľných Dôležité je „ako“ až potom „čo“

26. Existencionalizmus Predstavitelia:J.P. Sartre , A. Camus Podstata: odmieta autoritatívne pravdy, etiku a hodnotový systém. Jedinec ako individualita si môže zvoliť slobodne svoju existenciu, ale aj zodpovednosť za to, čo považuje za dobro, zlo, krásno, činy, pocity. Cieľ výchovy: pomôcť žiakovi nájsť odpovede na otázky o zmysle života (Kto som? Kam smerujem? Čo chcem? Hnacou silou je rozpor medzi realitou a ideálmi, výchova charakteru, mravná výchova Obsah: množstvo voliteľných predmetov(poézia, próza, výtvarná výchova),osobnosti ako modely správania, vzory, bez oficiálneho hodnotenia a známkovania

27. Rekonštrukcionizmus Príprava budúcich dospelých členov spoločnosti na to, aby dokázali iniciovať spoločenské zmeny a spolupracovať na ich realizácii. „Bez určitého poňatia charakteru dobrej spoločnosti nemôžu existovať dobrí jedinci. Dobrá spoločnosť nie je nič prirodzeného- musia ju vytvoriť ľudia svojimi rukami a svojím myslením. Budovanie dobrej spoločnosti sa do značnej miery zhoduje s procesom vzdelávania. (Counts 1932)“

28. Humanizmus Predstavitelia: A. H. Maslow, C.R.Rogers Podstata: Uznávanie a zdôrazňovanie hodnoty človeka ako osobnosti, jeho právo na slobodu, šťastie, rozvoj a uplatnenie jeho síl a schopností, úsilie o ľudskosť a ľudskú dôstojnosť životných podmienok človeka. Spravodlivosť, rovnosť a ľudskosť by mali byť normami medziľudských vzťahov

29. Znaky humanisticky orientovaného vyučovania (Švec, 1995) • Podpora žiakovej sebadôvery • Rešpektovanie jedinečnosti žiakov • Pozitívna motivácia • Stimulácia k tvorivosti, cieľavedomosti, samostatnosti • Tolerovanie odlišných názorov, presvedčení, postojov, kultúrneho štýlu, otvorená komunikácia • Kultivácia sociálnych vzťahov v triede • Spolupráca medzi učiteľom a žiakmi • Emocionalizácia vyučovania

30. Progresivizmus Príprava žiakov na život v spoločnosti, na prevzatie spoločenských rolí (sociálny progresivizmus) Príprava žiakov má byť „šitá na mieru“ podľa potrieb a záujmov žiakov (osobnostný progresivizmus) Esencializmus Škola má odovzdať žiakom poznatky, nazhromaždené ľudstvom, poznatky usporiadané podľa vedných disciplín, aby mohli existovať ako plne rozvinuté, zrelé, ľudské bytosti. Aby pochopili vonkajší svet v jeho konkrétnej a abstraktnej podobe. Škola by mala dať žiakom hlboké a široké vedomosti, mentálne mapy, pojmy a myšlienky.

31. Rekonštrukcionizmus Príprava budúcich dospelých členov spoločnosti na to, aby dokázali iniciovať spoločenské zmeny a spolupracovať na ich realizácii. „Bez určitého poňatia charakteru dobrej spoločnosti nemôžu existovať dobrí jedinci. Dobrá spoločnosť nie je nič prirodzeného- musia ju vytvoriť ľudia svojimi rukami a svojím myslením. Budovanie dobrej spoločnosti sa do značnej miery zhoduje s procesom vzdelávania. (Counts 1932)“

32. Spoločenské zmeny • Prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, učiacej sa spoločnosti • Explózia informácií, zastarávanie informácií • Škola prestáva byť hlavným zdrojom informácií • Nástup nových technológií, zánik starých a vznik nových povolaní • Prechod z primárnej a sekundárnej sféry do sféry služieb • Globalizácia •  Predlžovanie priemerného veku dĺžky života • Rýchle zmeny kvalifikačnej štruktúry • Nebezpečenstvo narastania negatívnych motívov

33. Ideál výchovy Človek pripravený na celoživotné vzdelávanie a sebavzdelávanie, na adaptovanie sa na zmeny, efektívne vykonávanie rôznych životných rolí, formovanie tvorivého životného štýlu, dobrej socializácie a hodnotovej orientácie . Dobrý, múdry, šťastný, zodpovedný

34. Kľúčové kompetencie Kľúčové kompetencie chápeme ako komplex univerzálnych spôsobilostí presahujúcich rámec špecifických profesijných vedomostí a spôsobilostí. Sú výrazom schopnosti človeka správať sa primerane situácii, v súlade sám so sebou, teda jednať kompetentne.

35. Kľúčové kompetencie Odborné vedomosti sú nevyhnutné, ale kľúčové kompetencie ich pomáhajú lepšie využiť. Majú všeobecný, univerzálny, nadprofesijný charakter. Sú využiteľné vo väčšine povolaní, umožňujú jedincovi zastávať celý rad pracovných pozícií a funkcií, vykonávať rôzne povolania, úspešne sa vyrovnávať s rýchlymi zmenami v práci, v osobnom i spoločenskom živote a  sú vhodné na riešenie celého radu väčšinou nepredvídateľných problémov. Kľúčové kompetencie predstavujú významnú a dôležitú integrujúcu kategóriu vzdelávacích a výchovných cieľov, ktoré vyplývajú z kvalifikačných požiadaviek a predpokladov pre uplatnenie absolventov v pracovnom a mimopracovnom živote.

36. Kľúčové kompetencie Vyznačujú sa teda: • nadpredmetovým charakterom • interdisciplinaritou • dlhodobou platnosťou • možnosťou zvýšenia adaptability človeka v meniacom sa prostredí • vplyvom na celkovú vzdelanostnú úroveň žiakov

37. Klasifikácia kľúčových kompetencií Podľa Belza a Siegrista (2001) individuálna kompetencia k jednaniu (konaniu) sa vyvíja za spolupôsobenia • sociálnej kompetencie (interpersonálna) • kompetencie vo vzťahu k vlastnej osobe (intrapersonálna) • kompetencie v oblasti metód (metodologická)

38. Sociálna kompetencia : • schopnosť tímovej práce • kooperatívnosť • schopnosť zvládať konfliktné situácie • komunikatívnosť

39. Kompetencia vo vzťahu k vlastnej osobe: • kompetentné zaobchádzanie so sebou samým, s vlastnou hodnotou • byť svojím vlastným manažérom • Schopnosť posudzovať sám seba a vedomé rozvíjanie vlastných hodnôt

40. Kompetencia v oblasti metód • plánovito a cieľavedome uplatňovať odborné vedomosti • vypracovávať tvorivé, neortodoxné riešenia • štruktúrovať a klasifikovať nové informácie • dávať veci do kontextu, poznávať súvislosti • kriticky preskúmavať v záujme dosiahnutia inovácií • zvažovať šance a riziká

41. Kľúčové kompetencie 2. Kognitívne kompetencie • riešiť problémy • kriticky myslieť • tvorivo myslieť 1. Informačné kompetencie • získavať informácie z rôznych zdrojov, vyberať dôležité informácie, prezentovať ich s informačnými a komunikačnými technológiami

42. Kľúčové kompetecie 4. Intrapersonálne kompetencie • sebapoznanie a sebahodnotenie • sebamotivácia • autoregulácia správania (riadiť svoj život) v súlade s etickými princípmi 3. Komunikačné kompetencie • vyjadrovať sa ústne a písomne primerane situácii (aj v 2 cudzích jazykoch) • spracovávať písomný materiál • vysvetľovať a znázorňovať • čítať s porozumením

43. Kľúčové kompetencie 6. Učebné kompetencie • racionálne sa učiť • ovládať nástroje (metódy), pomocou ktorých môže človek skúmať, bádať, chápať nové a rozvíjať sa po celý život 5. Interpersonálne (sociálne) kompetencie • žiť a pracovať s inými ľuďmi • nenásilne riešiť konflikty • vážiť si, rešpektovať a tolerovať odlišnosti iných ľudí • správať sa k iným ľuďom zodpovedne a mravne

44. Kompetencie požadované praxou v európskej oblasti: 1. Komunikácia a kooperácia 2. Riešenie problémov a tvorivosť 3. Samostatnosť a výkonnosť 4. Zodpovednosť 5. Schopnosť myslieť a učiť sa 6. Argumentácia a hodnotenie ako schopnosť posudzovať a kriticky hodnotiť vlastné, spoločné a cudzie výsledky a spôsoby práce.

45. Technické vzdelávanie sa má, podľa O. Negta, orientovať na rozvoj tzv. technologických kompetencií (Negt, 1990): • Orientačné vedomosti - historický pohľad , vývoj a zrod techniky • Znalosť faktov - nie zhromažďovanie podrobných informácií, ale zameranie sa na to, čo má širšiu platnosť • Znalosť štruktúr - vedomosti o dôležitých otázkach organizácie práce • Umenie úsudku - zameranie na adekvátne používanie pracovných prostriedkov, napr. počítačov • Schopnosť vyhodnocovania a transferu - odhadnúť možnosti a riziká použitia techniky vzhľadom k spoločenským dôsledkom a súvislostiam

46. Vymedzovanie Čiastkových Cieľov Modely výberu čiastkových výučbových cieľov: Tylerov princíp konštrukcie kurikula: • Zvládnutie obsahu predmetu • Analýza spoločenských potrieb • Osobnostné potreby a záujmy žiakov

47. Modely výberu čiastkových výučbových cieľov Tylerov princíp konštrukcie kurikula: • Zvládnutie obsahu predmetu • Analýza spoločenských potrieb • Osobnostné potreby a záujmy žiakov

48. Odborné stredné vzdelávanie Experti EÚ vypracovali Strategickú štúdiu odborného vzdelávania a prípravy, ktorá doporučuje: • Využiť a posilniť prednosti doterajšieho systému odborného vzdelávania a prípravy v SR • Prispôsobiť odborné vzdelávanie požiadavkám jednotného európskeho trhu práce • Poskytovať vyššiu úroveň všeobecného a široko profilového odborného vzdelávania a prípravy • Dosiahnuť kvalitu pracovnej sily ako kľúčového faktora produktivity spoločnosti • Vnímať odborné vzdelávanie ako jeden z prioritných nástrojov zamestnanosti, konkurencieschopnosti • Nepretržite zabezpečovať tripartizmus ako určujúcu formu zapojenia sociálnych partnerov do programov vzdelávania • Trvalé cielenie prípravy aj na malé a stredné podniky • Rozšíriť v pomaturitnom štúdiu škálu študijných odborov • Vytvorením legislatívnych, finančných a personálnych podmienok podnietiť záujem zamestnávateľov o poskytovanie svojich pracovísk pre vykonávanie odbornej praxe žiakov stredných odborných škôl

49. Vzdelávacie štandardy Vzdelávací štandard Predstavuje súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych požiadaviek na žiaka (ale aj na učiteľa), ktoré sú vymedzené požiadavkami na stupeň dosiahnutých vedomostí, zručností a postojov. Špecifikuje to, čo by mal žiak vedieť a vedieť urobiť, aby získal požadovanú kvalifikáciu alebo postúpil na vyšší stupeň vzdelávania.

50. OBSAHOVÝ ŠTANDARD(cieľový štandard) • vymedzuje obsahové okruhy, ktoré má žiak zvládnuť na určitom stupni vzdelávania. Obsahuje rámcové učivo s vymedzením základného učiva, prípadne aj časovú dotáciu • Obsahový štandard by mal obsahovať by mal obsahovať kmeňové učivo a v jeho rámci by malo byť zdôraznené základné učivo. • Vychádza: • zo spoločenských predstáv o všeobecnom vzdelaní absolventov stredných škôl • z kvalifikačných požiadaviek povolaní (z profesijných štandardov)