Nekonečné konflikty Blízkeho a Stredného východu

1. Paneurópska vysoká škola Fakulta ekonómie a podnikania Nekonečné konflikty Blízkeho a Stredného východu IŠ II. ročník 2013/2014 seminárna práca z predmetu „Rozvojová ekonomika“

2. Konflikt po latinsky „conflictus“ znamená zrážka alebo zrazenie. - Je to udalosť, či spoločenský proces, v ktorom sa jednotlivec alebo skupina snaží o dosiahnutie vlastných cieľov eliminovaním, zničením alebo podriadením si iného jednotlivca či skupiny. V súčasnosti však prevláda tzv. „postmoderný konfliktA“, ktorý je možné definovať ako „vnútroštátny ozbrojený konflikt, v ktorom sa stretávajú a navzájom bojujú regulárne i neregulárne ozbrojené sily a skupiny, paramilitárne a gerilové skupiny, trénovaní a vycvičení vojaci, naverbovaní žoldnieri i netrénovaní a nepripravovaní ozbrojenci z radov civilistov, vrátane detí a neplnoletých, a zároveň ako konflikt s veľkým množstvom civilných obetí, ktoré zvyčajne prevyšujú padlých z radov vojakov“, - jeho následkom dochádza k prudkému nárastu počtu utečencov do okolitých krajín.

3. Konflikty, občianske nepokoje a vojnové útoky sú väčšinou súčasťou denného života v rozvojových krajinách. Rozvojová krajinaB - krajina s nízkou životnou úrovňou, - nerozvinutou industriálnou základňou a - s miernym až nízkym indexom ľudského rozvoja. Index ľudského rozvoja (HDI) hovorí o: • dĺžke života obyvateľstva, • dosiahnutej vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, • životnej úrovni (HDP pripadajúci na 1 obyvateľa k parite kúpnej sily v USD). Africké krajiny, väčšina latinskoamerických krajín, krajiny juhozápadnej, južnej a juhovýchodnej Ázie a krajiny Oceánie s výnimkou Austrálie a Nového Zélandu.

4. Blízky a Stredný východ • nebezpečný svetový región určujúci stabilitu svetového mieru, • vďaka svojej geografickej polohe hrá významnú úlohu v medzinárodnej politike a v ekonomike, • bohatý na ložiská strategických energetických surovín, • má bohatú históriu a kultúru, • hoci majú v regióne nízku životnú úroveň, prevažne negramotné obyvateľstvo, sú hlboko etnicky založený a oddaný svojej viere, • konflikty z tejto oblasti patria medzi najdiskutovanejšie a najdlhšie.

5. Blízky východ Región veľký asi 9,5 mil. km² zahŕňa: Levantu (Izrael, Palestína, Jordánsko, Sýria, Libanon) Mezopotámiu (Irak a východná Sýria) Anatóliu (Malá Ázia) Perziu (Irán) Arabský polostrov (Kuvajt, Saudská Arábia, štáty pri Perzskom zálive, Omán, Jemen) Stredný východ V literárnych prameňoch je buď synonymum Blízkeho východu alebo podľa Summitu G8 z roku 2004, ide o región zahŕňajúci: - pobrežné štáty od Mauritánie po Egypt, - Sudán, Džibutsko, - Somálsko, Komory, - Arabský polostrov, - Irak, Izrael, Turecko, - Irán, Afganistan a Pakistan.

6. Najdiskutovanejšie konflikty v oblasti 2012 2001 2003 2006

7. Afganistan (Afganská islamská republika) V politickom živote rozhodovali Paštuni (moslimovia,sunniti) Politické zoskupenia: • fundamentalistická Islamská strana „Hizbeislamí“, • proiránska Strana jednoty „Hizbevahdat“ šiitskýchHazarov, • umiernené Islamské spoločenstvo „Džamíateislamí“ perzsky hovoriaceho obyvateľstva – Tadžikov • formácia turecko-mongolského etnika Uzbekov. V roku 1992 ovládla Kábul koalícia Tadžikov a Uzbekov a vytvorili Afganskú islamskú republiku. Základné údaje o krajine: rozloha 647 500 km2 počet obyvateľov: 27 755 775 hlavné mesto: Kábul úradné jazyky: paštčina a darijčina Štátne zriadenie: islamská republika Prezident: HámidKarzaí Vznik 8. augusta 1919 Nízky index ľudského rozvoja HDI (0.350–0.399)

8. „Operácia Trvalá sloboda“ Dátum začiatku: 7.10.2001   Dĺžka trvania: január 2002 (pretrváva) Príčina vzniku konfliktu: reakcia na teroristické útoky z 11. septembra 2001. Afganské vládnuce hnutie Taliban USA obvinili z poskytovania útočiska teroristom vrátane šéfa siete al-Kájda Usámu bin Ládina. Toho Taliban odmietol vydať bez predloženia dôkazov o jeho podiele na útokoch na New York a Pentagone. Bush však odmietol vyjednávať a rozbehol spolu s angličanmi útok. Cieľom bolo nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov Al-Ká’idy a postaviť ich pred súd. Iniciátori: USA a Veľká Británia.

9. Priebeh vojny: USA získalo vládu Pakistanu a tým priestor pre otvorenie vojnového frontu a 7. 10. 2001 americké letectvo bombardovalo strategické ciele v Afganistane. Front sa začal posúvať od severu, americkým jednotkám sa podarilo dohodnúť s protitalibanskými frakciami na severe krajiny. USA bombardovali jaskynné útvary po celej krajine. 12.11. dobyté mesto Herat a druhý deň obsadzovanie mesta Kábul. Vládne hnutie presídlené do mesta Kandahár. 25.11. masívny vzdušný vpád „mariňákov“ neďaleko Kandaháru. 27.11. mierová konferencia v Bonne pod záštitou OSN za účelom dohody na novej post-talibanskej vláde. Dohodli sa na zvolení do čela vlády HámidaKarzaí-a. 11.12. informácie o úkryte Bin Ládina - mohutný a rázny útok USA. 16.12. vyhlásenie USA o ukončení al-Káidi v Afganistane a otvorenie ich ambasády v Kábule. V januári 2002 Taliban definitívne kapituluje a moci sa v krajine ujíma dočasná vláda na čele s Karzáim.

10. Dôsledky: Ako po vojne... zničené mestá, nefunkčná ekonomika, v mnohých miestach sa využíva stále tovarová výmena, nemajú cesty, elektrinu, telefóny, školy, zdravotníctvo a iné. Vo vojne už zahynulo: 2300 amerických vojakov, 52 vojakov NATO, ako aj afganských policajtov a vojakov, okolo 12 000 civilistov (údaje za rok 2012) Závery: Podľa Peffera bola vojna nespravodlivá, lebo sa nenaplnili dve kritériá spravodlivej vojny: kritérium vojny ako poslednej možnosti a kritérium celkovej primeranosti (širokospektrálne bombardovanie Afganistanu a nie len teroristické tréningové tábory al-Káidy). Doživotná trauma pre obyvateľstvo, ale aj pre vojakov, ktorý prežili vojnu s Talibanom a teraz sa snažia o zapojenie sa do bežného života (samovraždy). Od roku 2002 sa v Afganistane uskutočňuje na základe rezolúcie OSN č. 1386 z operácia ISAF (Internationalsecurityassistanceforce) a na základe rezolúcie OSN č. 1401 aj ďalšia misia OSN – UNAMA (UnitedNationsAssistanceMission in Afghanistan) zamerané na ochranu civilného obyvateľstva v ozbrojenom konflikte. Vojna trvala 3 mesiace, no misie trvajú dodnes a podľa nás nestála za tie obete a náklady, ktoré boli na to vynaložené, čo je aj podľa mienky 70 % Američanov.

11. Irak (Iracká republika) Významný predstaviteľ Saddám Husajn - prezident od r. 1979. V krajine odvtedy vládol vojenský režim s vládou jednej strany (BAAS). Od jeho vzniku stále prebiehajú nepokoje pre spory o hranice a rivalita susediacich moslimských krajín , napríklad vojna proti Iránu, Kuvajtu a s Kurdmi zapríčinila viac ako milión obetí. Základné údaje o krajine: rozloha 438 317 km2 počet obyvateľov: 30 747 000 hlavné mesto: Bagdad úradné jazyky: arabčina, kurdčina, turkménčina obyvateľstvo: väčšina moslimovia, na severe krajiny aj Kurdi Štátne zriadenie: republika Prezident: JalálTalabání Vznik 1. októbra 1919 Stredný index ľudského rozvoja HDI (0.500–0.549)

12. „Tretia vojna v Perzskom zálive “ alebo „Operácia Iracká sloboda“ Dátum začiatku: 20. marec 2003   Dĺžka trvania: 1. máj 2003 (pretrváva) Príčina vzniku konfliktu: reakcia na informácie, že diktátorský režim prezidenta Saddáma Husajna má k dispozícií zbrane hromadného ničenia Iniciátori: USA, Veľká Británia spolu s „koalíciou ochotných“ – aj SR (nesúhlasili OSN, Liga arabských štátov a NATO).

13. Priebeh vojny: 20. marec 2003 približne 90 minút po vypršaní 48-hodinového ultimáta boli zaznamenané explózie v Bagdade súbežne s inváziou austrálskych špeciálnych jednotiek do južného Iraku. Koalícii sa dobre darilo pri porážaní konvenčných jednotiek irackej armády a rýchlo porazili oficiálnu armádu ( to aj vďaka tomu, že Saddámova armáda nemala k dispozícii poriadne zbrane a trpela slabou morálkou a nekompetentným vedením). 1. máj 2003 G. Bush ohlásil koniec hlavných vojenských operácií. Situácia v krajine po vojne: 1. máj 2003 - hlavné vojenské operácie ukončené. Spravovaním územia dočasne poverený generál JayGarner. 13. júl 2003 - prvé zasadnutie novej proamerickej Irackej vládnej rady. 22. júl 2003 - americké jednotky zabili synov Husajna (Udaj a Kusaj), a jeho vnuka Mustafu. Boje a násilnosti v krajine pokračovali.

14. 24. december 2003 - americké vojská zajali Husajna. Predvedený pred súd kde sa zodpovedal z genocídy, vrážd a týrania civilistov spáchaných počas Iracko-iránskeho konfliktu. Všetky obvinenia kategoricky popieral a prehlasoval súd za zmanipulovaný zo strany USA. Obhajoval sa sám. 5. novembra 2006 - uznaný vinný z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a odsúdený k trestu smrti obesením. Odvolal sa voči rozsudku. 26. december 2006 - odvolací súd trest smrti potvrdil. 30. december 2006 - Husajn popravený pri východe Slnka o 6:05 miestneho času. 31. december 2006 - pochovaný v meste Tikrít. Situácia v krajine sa však stále neupokojila. V Iraku po invázii vypukol konflikt označovaný aj ako občianska vojna a trvá do dnes. december 2007 - bol najtragickejší v pre americkú armádu, v Iraku zahynulo 852 vojakov. 31. august 2010 - Po siedmich rokoch USA stiahli z Iraku svoje bojové jednotky. 15. december 2011 - USA oficiálne ukončili svoju bojovú misiu v Iraku. Vojna sa skončila. rok 2012 - náboženské nepokoje, teroristické útoky, pri ktorých zahynulo 3200 ľudí (teroristi, civilisti a aj vojaci). do októbra 2013 – podľa OSN pri nepokojoch zahynulo takmer 5000 obetí.

15. Dôsledky: Diktátor zosadený a neskôr aj popravený (v r. 2006 za masaker 148 šíitov z r. 1982), žiadne zbrane hromadného ničenia sa v krajine nenašli. Znehodnotené historické pamiatky, civilisti rabovali objekty (zdravotnícke zariadenia, múzeá), kradli sa zbrane (neskôr použité proti amer. vojakom a civilistom). Násilie, samovražedné útoky, únosy civilistov vrátane cudzincov naďalej pretrvávajú. Do Sýrie a Jordánska utieklo viac ako dva milióny ľudí. Vo vojne už zahynulo: 52 876 vojakov, 115 000 irackých civilistov a 57 480 zajatcov. Američania prišli o 80 tankov, 109 vrtuľníkov, 18 lietadiel, 55 bojových vozidiel M2 Bradley a pod. V operácii boli zapojení aj naši vojaci , ktorí odstraňovali míny. Závery: Je evidentné, že dôvody k útoku boli pochybné a vojna bola hroznou chybou. (Husajn má zbrane hromadného ničenia - Nikdy sa nenašli; Husajn udržuje kontakty s Al-Kajda-ou - ani Komisia ani Pentagon to nepotvrdili; Zvrhnutie Husajna prinesie demokraciu Iraku - Je síce demokracia, ale s nekončiacimi sa nepokojmi; V dominovom efekte sa bude demokracia šíriť ďalej v regióne – Žiaľ sa tak nestalo. ) USA si tým poškodila dobrú povesť a stála ich mnohonásobne viac (800 miliárd dolárov) ako získali. ZvrhnutieHusajna. To bolo jedine pozitívne, ináč v krajine stále pokračujú útoky povstaleckých skupín a teroristov . Existujú dokonca názory, že v Iraku sa žilo lepšie počas Saddámovho vládnutia ako v súčasnosti. Pre mnohých obyvateľov bol Husajn idol.

16. Palestína známa ako „Svätá zem“ Základné údaje o krajine: rozloha 378 km2 (Gaza) a 5 879 km2 (Záp.breh Jordánu) hlavné mesto: Jeruzalem úradné jazyky: arabčina, hebrejčina Štátne zriadenie: nečlenský pozorovateľský štát Prezident: MahmúdAbbás Politické strany: Organizácia pre oslobodenie Palestíny Hnutie Fatah- MahmúdAbbás Hnutie Hamas- IzmailHaníja Vznikla po páde Osmanskej ríše. Britská správa územia. Vznik štátu Izrael – prílev Židov. Arabsko-izraelská vojna vyústila do straty územia Palestíny. Organizácia pre oslobodenie Palestíny. 1988 Jordánsko sa vzdáva územia na Západnom brehu Jordánu – územie vyhlásené organizáciou OOP za samostatné palestínske územie, uznanie existencie Izraela. 29. novembra 2012 rozhodnutím valného zhromaždenia OSN štatút Palestíny v rámci OSN zmenený na "nečlenský pozorovateľský štát".

17. „Vojna v Palestíne“ Dátum začiatku: 11. december 2006   Dĺžka trvania: 18. december 2006 Príčina vzniku konfliktu: potom ako parlamentné voľby vyhralo hnutie Hamas, nebolo možné zostaviť vládu. Opakovane odmietali vytvoriť s hnutím Fatah koaličnú vládu, ktorá by splnila požiadavky medzinárodného spoločenstva, aby formálne uznala štát Izrael, zriekla sa násilia a uznala mierové dohody, ktoré uzavrel Izrael s predchádzajúcimi vládami Palestínskej samosprávy. Z tohto dôvodu bol prezident Mahmúd Abbás 9. decembra 2006 vyzvaný OOP, aby rozpustil vládu a vypísal predčasné parlamentné voľby. od začiatku je to boj o územie, hlavne komu prislúcha Arabom, či Židom Iniciátori: hnutie Hamas a hnutie Fatah

18. Priebeh vojny: 10. december - Fatah neúspešný atentát na ministra vnútra Palestínskej samosprávy z hnutia Hamas. 11. december - Hamas spustil paľbu na osobný automobil, v ktorom sa viezli do školy deti šéfa spravodajskej služby Palestínskej samosprávy, ktorý je verný prezidentovi Abbásovi. 14. december - prestrelka na hraničnom prechode Rafah (medzi Pásmom Gazy a Egyptom) medzi Hamasom a pohraničnou políciou vernou hnutiu Fatah . Teroristi z Hamasu si chceli vynútiť, aby ich vodca mohol doniesť do Gazy 35 miliónov amerických dolárov, ktoré dostal od iránskeho prezidenta. Potom, ako túto finančnú hotovosť zložil na egyptskom území v pobočke tamojšej banky, bol premiér Haníja do pásma Gazy vpustený. 15. december - Fatah napadol konvoj palestínskeho premiéra Haníju, ktorý sa vracal zo svojej prvej zahraničnej cesty z Iránu. Zabitý Haníjov osobný strážca a zranený jeho syn Abíd. 16. decembra - vyhlásil palestínsky prezident, že v blízkej dobe vypíše predčasné prezidentské a parlamentné voľby: „Je to moje ústavné právo a môžem tak urobiť kedykoľvek budem chcieť.“ Opakovane tiež vyzval hnutie Hamas, aby prepustilo desiatnika izraelskej armády. 17. december - Hamas zaútočil na dom palestínskeho prezidenta Abbása v Gaze, iba niekoľko hodín po tom, čo Fatah strieľal na konvoj ministra zahraničia Palestínskej samosprávy za hnutie Hamas. 18. december - palestínsky premiér a vodca Hamasu I. Haníja a palestínsky prezident a vodca Fatahu, M. Abbás, dohodli na vyhlásení prímeria. 19. december - napriek „prímeriu“ ozbrojené zrážky medzi bojujúcimi stranami pokračujú.

19. Dôsledky a závery: Takéto spory by sa mali riešiť skôr mierovými prostriedkami ako atentátmi. Krajina sa kvázi rozdelila na pásmo Gazy ovládané hnutím Hamas a na Západný breh Jordánu ovládaný hnutím Fatah. Obidve hnutia majú rozdielny názor na vládnutie v Palestíne. (Hamas je podporovaný Iránom, Saudskou Arábiou, Jordánskom a Fatah zase podporuje Izrael, USA, EÚ a Rusko). Na krajinu boli uvrhnuté ekonomické sankcie (Izrael, USA, EÚ a Rusko). Od vtedy sa stále zväčšujú nepokoje medzi Palestínskymi Arabmi a Izraelom o to komu patrí územie, teda kto má väčšie právo na územie.

20. Sýria (Sýrská arabská republika) Po osamostatnení sa spod nadvlády Francúzska, došlo k mnohým politickým zmenám a pokusom o prevrat. Sýria sa zapojila do občianskej vojny v susednom Libanone a obsadila severnú časť Libanonu. Vo vojne medzi Irakom a Iránom podporovala Irán, čím si znepriatelila svojho južného suseda Jordánsko. V púštnej búrke bola členom proti irackej koalície. Po vlne protestov (tzv. „Revolúcia cédrov“ -reakcia na možnú účasť Sýrie na zavraždení dvojnásobného libanonského premiéra Rafíka Harírího) sa Sýria sťahuje z územia Libanonu. Základné údaje o krajine: rozloha 185 180 km2 počet obyvateľov 22 530 746 hlavné mesto: Damask úradné jazyky: arabčina Štátne zriadenie: republika Prezident: Baššáral-Asad Vznik 17. máj 1946 Stredný index ľudského rozvoja HDI (0.550–0.599)

21. „Občianska vojna v Sýrii “ Dátum začiatku: 15. marca 2011   Dĺžka trvania: pretrváva Príčina vzniku konfliktu: vládnutie prezidenta Bašara al-Asad. Údajne porušoval ľudské práva, neuskutočnil reformy a zrušil výnimočný stav platný od roku 1963. Ďalej nariadil použitie chemických zbraní sýrskou armádou. Oficiálny dôvod demokratizácia na Blízkom východe a v severnej Afrike a odstránenie tamojších diktatúr. Iniciátori: Sýrska opozícia podporená USA, Saudskou Arábiou, Katarom,Jordánskom,Tureckom,Izraelom.

22. Vývoj situácie pred vojnou a jej priebeh: júl 2009 - osobitný veľvyslanec USA G. Mitchell rokuje s prezidentom Sýrie Asadom o mieri na Blízkom východe. máj 2010 - USA obnovujú sankcie proti Sýrii za údajné podporovanie teroristických skupín. marec 2011 - v Damašku protesty za prepustenie politických väzňov. Zrážky končia smrťou viacerých demonštrantov. máj 2011 - v uliciach sú proti demonštrantom nasadené tanky. Asad oznamuje prepustenie politických väzňov. K sankciám sa pridáva aj EÚ. jún 2011 - vláda oznamuje, že rebeli zabili 120 príslušníkov ozbrojených síl.   február 2012 - bombardovanie miest vládnymi jednotkami. Bezpečnostná rada OSN uvažuje o vyslaní pozorovateľov. apríl 2012 - OSN prijíma rezolúciu o Sýrii, ktorá má priniesť mier, ale počas správ o jej prijatí dochádza k násilnostiam. august 2012 - rezolúcia Valného zhromaždenia OSN žiada, aby odstúpil prezident Asad. Krajina je už niekoľko mesiacov v občianskej vojne.

23. október 2012 - narastá napätie medzi Sýriou a Tureckom. Navzájom sa ostreľujú mínometnými granátmi. december 2012 - USA, Francúzsko, Veľká Británia, Turecko a štáty Golfského zálivu uznávajú sýrsku opozičnú Národnú koalíciu za “legitímneho zástupcu” sýrskeho ľudu. január 2013 - prehlbuje sa napätie medzi Izraelom a Sýriou. marec 2013 - vládne letectvo bombarduje mesto Raqqa, ktoré je v rukách rebelov. apríl 2013 - Veľká británia a USA žiadajú vyšetrovanie, či nedošlo k použitiu chemických zbraní. Obvinenie padá na vládne jednotky, ale aj na opozíciu. júl 2013 - agentúry prinášajú správy o údajnom ďalšom chemickom útoku. OSN posiela vyšetrovateľov. Pokiaľ sa potvrdí, že to urobili vládne jednotky, USA, Francúzsko, Veľká Británia, Turecko, Izrael, Nemecko sú pripravení na vojenský útok proti Sýrii. november 2013 - Izraelské vojenské lietadlá zaútočili na sklad ruských rakiet v sýrskej základni nachádzajúcej sa v prístavnom meste Lázikíja.

24. Dôsledky: Zatiaľ zahynulo viac ako 82 000 ľudí z tohto 47 389 civilistov, vrátane 12 916 povstaleckých bojovníkov proti vládnemu režimu, 16 729 vojakov sýrskej armády, 1 924 dezertérov sýrskej armády a viac než 12 000 príslušníkov polovojenských jednotiek, ktoré bojujú na strane vládnych síl. 4 215 obetí konfliktu zostáva neidentifikovaných. Sýria zničila svoje deklarované prevádzkarne na výrobu chemických zbraní a do polovice budúceho roka má zlikvidovať aj samotné chemikálie . Závery: Prijatím novej ústavy, schválenej v referende 90% voličov pri 57% účasti, sa ukončila vláda jedinej strany, plánované hospodárstvo, upravili sa požiadavky na kandidátov do úradu prezidenta, zakázala sa diskriminácia na základe pohlavia, náboženstva, pôvodu, či jazyka a garantovala sa náboženskú slobodu s tým, že islamské právo je inšpiráciou pre sýrske právo. Napriek tomu, protesty pokračujú aj naďalej. Zničením prevádzkarni na výrobu chemických zbraní sa vyhli ďalšiemu vojenskému útoku od USA.

25. Dôsledky konfliktov

26. Počas vojenských konfliktov dochádzalo k zvyšovaniu cien ropy tzv. ropná zbraň, čo donútilo USA a Európu prehodnotiť zásobovanie ropou a znížiť svoju závislosť na dodávkach od tohto regiónu. Nestabilita tohto regiónu je značnou hrozbou pre bezprostredne susediacu Európu, čo nesmie byť podceňované. Je prehnaný záujem médií o konflikty na Blízkom východe. Napríklad počet obetí pri konfliktoch v iných svetových regiónoch je oveľa vyšší (pri izraelsko-palestínskom konflikte, ktorý trval pol storočia prišlo o život vyše 100 000 životov, čo je počet každoročných obetí v Dajfúre). Vďaka neustálym nepokojom ide o stagnujúci zaostalý región – nevyrába skoro žiadne výrobky. Zistilo sa, že voči terorizmu sa nedá bojovať tradičnými vojenskými prostriedkami, pretože buď sú neúčinné alebo majú slabý účinok, čo sa ukázalo v Afganistane a v Iraku. Pre okolité krajiny ale aj pre Európu vzniká novodobá hrozba migrácie nielen utečencov z vojnových oblastí ale aj z chudobných oblastí, v ktorých sú konflikty so surovinami ako je voda . Keby Briti tušili, že Blízky východ je zásobárňou ropy a tým aj kľúčom k ovládaniu celosvetovej ekonomiky, tak by pri rozdeľovaní Osmanskej ríše po prvej svetovej vojne neupreli svoj záujem len o Suezský prieplav.

27. Opatrenia Odstraňovať príčiny, ktoré vedú k vznikom konfliktov, Odzbrojovať krajiny od zbraní hromadného ničenia, Krvavé násilie medzi šiitmi a sunnitmi by mohla zastaviť napríklad dobrá vláda, kvalitné služby, spravodlivé súdy, dostatok práce, rovnomerne rozdelené prírodné zdroje. Nakoniec kľúčovou otázkou je, že „nakoľko je nacionalizmus obyvateľov Blízkeho východu silný oproti iným pohnútkam“.

28. Zoznam použitej literatúry A Ivančík, R. 2012. Medzinárodná bezpečnosť z pohľadu postmoderných konfliktov v Afrike. In: ActualIssues in WorldEconomics and Politics. Vol. 7, Issue 1, p. 72-96. http://ideas.repec.org/a/brv/almnch/v7y2012i1p72-96.html. B Wikipédia.2013. Rozvojová krajina. Dostupné na internete:http://sk.wikipedia.org/wiki/Rozvojov%C3%A1_krajina. • Lupták, Ľ. – Ondrejcsák, R. – Valášek, T. a kolektív. 2008. Panoráma mappingsecuritydiscourse 2007-2008. Bratislava: Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy. 2008. 624 s. ISBN 978-80-970041-0-1. • Lupták, Ľ. a kolektív. 2007. Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2006-2007. Bratislava: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Odbor bezpečnostnej a obrannej politiky. 2007. 874 s. ISBN 978-80-89-89261-11-6. • SITA. 2013. Vojna v Afganistane nestála za to, tvrdia Američania. Dostupné na internete: http://www.webnoviny.sk/svet/vojna-v-afganistane-nestala-za-to-tvrd/708562-clanok.html. • Wikipédia. 2013. Afganistan. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Afganistan. • Wikipédia. 2013. Politika v Afganistane. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Politika_v_Afganistane. • Krivošík, L. 2013. Peklo menom Afganistan. Dostupné na internete: http://www.aktuality.sk/clanok/232793/komentar-peklo-ma-meno-afganistan/. • Blaha, L. 2013. Vojna v Afganistane bola zbytočná a nespravodlivá. Dostupné na internete: http://www.noveslovo.sk/c/Vojna_v_Afganistane_bola_zbytocna_a_nespravodliva. • Škvrnda, P. 2013. Vojna v Afganistane. Dostupné na internete: http://www.noveslovo.sk/c/Vojna_v_Afganistane. • Wikipédia. 2013. Irak. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Irak. • Válka v Iráku: marnéhledánídůkazů. 2003. Dostupné na internete: http://special.novinky.cz/2003/zahranici6.html. • Téma: Konflikt v Iráku. 2008. Dostupné na internete. http://www.novinky.cz/specialy/135730-tema-konflikt-v-iraku.html. • Wikipédia. 2013. Tretia vojna v Perzskom zálive. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tretia_vojna_v_Perzskom_z%C3%A1live • Špióni oklamali svet a začal útok na Irak a SaddámaHusajna. 2013. Dostupné na internete: http://www.aktuality.sk/clanok/225170/spioni-oklamali-svet-a-zacal-utok-na-irak-a-saddama-husajna/. • http://www.e-polis.cz/mezinarodni-vztahy/821-palestina-clenstvom-v-osn-na-ceste-k-statnosti.html. • Hulínek, D. 2012. Chronológia dejín Palestíny. Historická revue, 2012, roč. XXIII, čís. 4, s. 72 – 77. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Palest%C3%ADna_%28%C3%BAzemie%29 • Lendman, S. 2012. Israel’sGenocidalWar on Palestine. Dostupné na internete: http://www.globalresearch.ca/israels-genocidal-war-on-palestine/5313587. • Wikipédia. 2013. Sýria. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BDria. • Reuters. Sýria konflikt. 2013. Dostupné na internete: http://tema.aktuality.sk/syria-konflikt/, http://www.aktuality.sk/clanok/239308/izrael-zautocil-na-syrsku-zakladnu/. • Logos. 2013. Občianska vojna v Sýrii. Dostupné na internete: http://milost.sk/logos/clanok/obcianska-vojna-v-syrii. • ČTK. 2013. Sýria podľa inšpektorov zničila prevádzky chemických zbraní. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/297881-syrie-vraj-znicila-prevadzky-chemickych-zbrani/.

29. Ďakujeme za pozornosť ....