PODNIKOVO HOSPODÁRSKA ŠTATISTIKA

1. PODNIKOVO HOSPODÁRSKA ŠTATISTIKA Prednášajúci: doc. Ing. Peter OBTULOVIČ, CSc Pracovisko: Katedra štatistiky a operačného výskumu FEM SPU Nitra S – pavilón 1 poschodie Telefón: 4123 E-mail: Peter.Obtulovic@uniag.sk

2. Adresa: www.fem.uniag.sk/cvicenia

6. Podnikovo hospodárska štatistika sprostredkováva zovšeobecňujúce kvantitatívne charakteristiky a z nich (pomocou rozborov) vyplývajúce poznanie hospodárskych a s nimi úzko spojených sociálnych javov a procesov. Uskutočňuje ich prevažne štátna štatistická služba, ktorá má hlboké do histórie siahajúce korene. Pracuje v súlade s medzinárodným štandardom, ktorý určuje typy štatistických jednotiek, kvantifikovateľné pojmy – ukazovatele (vrátane ich usporiadania) a základné spôsoby triedenia podľa slovných obmien znakov – t.j. klasifikácie. Najdôležitejšia sústava usporiadania ukazovateľov ekonomiky sa označuje národné účtovníctvo a o jeho štandardizáciu sa stará Štatistická komisia OSN. Rovnako sústava ukazovateľov sociálnej štatistiky bola doporučená touto komisiou. Výsledky štátnej štatistickej služby sú prezentované v mnohých edíciách, rozlíšených podľa tematického zamerania a sú dostupné všetkým záujemcom: predmetom ochrany sú len údaje charakterizujúce jednotlivých respondentov. Medzinárodne porovnateľné ukazovatele prezentujú okrem Štatistickej komisie OSN špecializované medzivládne agentúry ako napr. Medzinárodný úrad práce (ILO), Organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO), Svetová organizácia obchodu (WTO, predtým GATT) a i.

7. Predmet a poslanie sociálnohospodárskej štatistiky • Sociálnohospodárska štatistika má základ v kvantitatívnom zobrazení a analýze sociálnohospodárskych javov a procesov, a to vždy za určité obdobie (príp. k určitému okamžiku) a na určitom území (príp. za určitý súbor štatistických jednotiek na danom území). • Jej poslaním je sprostredkovať poznanie skutočnosti pomocou číselných charakteristík, a to nielen bezprostredne (priamo zmeranými hodnotami ukazovateľov), ale i pomocou porovnávania (pomerné čísla intenzity, porovnanie v čase, v priestore) a pomocou grafického znázornenia. • Kvantitatívne zobrazenie sa opiera jednak o vecné vymedzenie meraného javu (procesu), jednak o vymedzenie štatistického súboru jednotiek, ktoré je základným predpokladom uplatnenia štatistickej metodológie. Pri vecnom vymedzení je žiaduce vychádzať z pojmov všeobecnej štatistickej teórie (i ďalších oborov predmetne orientovaných na sociálne - ekonomické javy a procesy), aby bolo možné využiť ich myšlienkové bohatstvo (teórie, hypotézy) pri analýze (rozbore) a interpretácii (vysvetlení) výsledkov štatistického skúmania, pre ktoré je číselné zobrazenie základným predpokladom.

8. Takto je tiež zabezpečená možnosť využitia výsledkov štatistického skúmania pre hospodársku politiku, ktorej racionálna podoba je bez nadväznosti na zistenú a analytickú skutočnosť len ťažko predstaviteľná. Štatistické rady postupne zistených hodnôt sú východiskom pre štatistické a iné odhady budúceho vývoja – extrapolácia, predikcia a prognózy, v ktorých spravidla bývajú využité i ďalšie doplnkové informácie (expertné odhady, navrhované opatrenia regulačnej povahy, dôsledky pripravovaných dohôd a i.).

9. Adekvačný problém Predmetovo orientované vedné odbory používajú pojmy, ktoré odrážajú rôzne časti skutočnosti (hospodárske, sociálne), ktoré sa líšia šírkou či hĺbkou záberu, uhlom pohľadu. Vždy však musíme počítať s tým, že tieto pojmy predstavujú určitý „ideálny typ“, viac či menej ovplyvnený abstrakciou. Mnohé z pojmov „ideálneho typu“ obsahujú nekvantifikovateľné zložky. Napr. vynaložená práca zrejme nezávisí len od dĺžky doby jej vynakladania, ale aj od kvality, intenzity atď. Sociálnohospodárska štatistika musí spresniť, ktorá časťpojmu „ideálneho typu“ je predmetom merania, čiže musí deklarovať svoj „štatisticky druhový pojem“ – napr. v zmienenom prípade pôjde o dĺžku odpracovanej doby (vyjadrenú buď počtom hodín alebo počtom zmien (dní), či počtom zamestnancov (odpracovaných mesiacov alebo rokov)). Pri vymedzení štatistických druhových pojmov ide vlastne o určenie vecného obsahu ukazovateľov, pretože štatistický ukazovateľ ako zovšeobecnené číselné zobrazenie konkrétneho ekonomického (sociálneho) javu (procesu), prípadne jeho určitej stránky, je určené z hľadiska vecného, časového a priestorového. Z časového hľadiska ide o určenie obdobia (v prípade tzv. intervalových, tokových ukazovateľov), alebo tzv. rozhodného okamžiku (u tzv. okamžikových, stavových ukazovateľov), ku ktorému sa ukazovateľ vzťahuje.

10. Priestorové vymedzenie sa uskutočňuje podľa miesta výskytu javov pomocou štátnych alebo iných administratívnych celkov, prípadne nepriamo podľa sídiel štatistických jednotiek, ktorých sa javy týkajú, pričom ostáva stranou oblasť ich pôsobnosti (často presahujúci miesto ich sídla). Výsledkom štatistického merania (zisťovania) je určitá číselná hodnota, zodpovedajúca obsahovému (vecnému, časovému a priestorového) vymedzeniu ukazovateľov. Medzi štatistikmi prevláda názor, že štatistický ukazovateľ možno priradiť k matematickej premennej veličine, ktorá môže nadobúdať rôzne hodnoty. Niektorí naopak zastávajú názor, že štatistický ukazovateľ je daný v prvom rade spojením obsahového vymedzenia s číselnou hodnotou (potom pod pojmom všeobecná premenná možno považovať obsahové vymedzenie štatistického ukazovateľa). Výraz štatistický údaj by sa mal vzťahovať ku štatistickej jednotke ako protipól ku štatistickému ukazovateľu, ktorý sa vzťahuje ku štatistickému súboru. V praxi i v teórií sa však toto pravidlo vždy nedodržuje, pretože ak je štatistický ukazovateľ definovaný ako matematická premenná, jemu prislúchajúca číselná hodnota sa označuje ako údaj (dáta). Zatiaľ čo cieľom štátnej štatistickej služby je prezentovať všeobecné charakteristiky (ukazovatele), údaje o jednotlivých respondentoch sú prostriedkom a nesmú byť zverejňované bez výslovného súhlasu tých, ktorí ich poskytli. Medzi štatistické informácie patria štatistické ukazovatele, ich grafické znázornenie a na ne nadväzujúce komentáre a rozbory (analýzy).

11. Štatistické jednotky • Z metodologického hľadiska môže pri štatistickom zisťovaní ísť buď o meranie premenného znaku určitého súboru štatistických jednotiek, alebo o zistenie početnosti štatistických jednotiek určitého štatistického súboru. Vymedzenie štatistického súboru, zloženého zo štatistických jednotiek, je účelové. Znamená to, že vyplýva z cieľa štatistického skúmania, ktorý určuje úroveň (stupeň podrobnosti) štatistických jednotiek. • Podľa regulatív Európskej únie (č.696/13 z 15.3.1993) má štatistiky členských krajín rozlišovať osem typov štatistických jednotiek. Pri ich vymedzení do úvahy prichádzajú kritériá: • právne, účtovné a organizačné, • zemepisné (lokálne, oblastné, štátne, únie, štáty), • činnostné, rozlišujúce činnosti hlavné, vedľajšie (obe podľa klasifikácie činností a podľa rozsahu danej činnosti) a pomocné (t.j. správy, učtárne, spracovanie údajov, kontroly výroby, nákupu, predaja, marketingu, skladovania, dopravy ap.). • Jedná sa o nasledujúce typy štatistických jednotiek: • podnik – najmenšia (elementárna) kombinácia právnych jednotiek, majúci rozhodovaciu právomoc, vyrábajúca tovar alebo služby v jednej alebo viacerých činnostiach, na jednom alebo viacerých miestach,

12. 2. inštitucionálna jednotka – elementárne centrum s jednotným chovaním a právom rozhodovať, s úplným účtovníctvom a zodpovednosťou. Sem patria súkromné a verejné spoločnosti, verejné korporácie, družstvá a ich spoločenstvá, verejné podniky majúce povahu právnej jednotky, neziskové inštitúcie majúce povahu právnej jednotky, agentúry verejnej správy, kvazi-korporatívne podniky, domácnosti. 3. skupina podnikov – právne alebo finančné spojenie podnikov, 4. činnostná jednotka – vykonáva určitú činnosť rozlíšiteľnú na úrovni tried OKEČ (odvetvová klasifikácia ekonomických činností). Ide o to, aby za činnostnú jednotku bolo možné zistiť celkovú produkciu (output), medzispotrebu, náklady práce, prevádzkový prebytok, zamestnanosť, príp. Hrubé investície do fixného kapitálu. 5. jednotka rovnorodej výroby – realizuje jedinú činnosť so rovnorodými vstupmi, výrobou (technológiou) a výrobky. 6. miestna jednotka – podnik lebo jeho časť nachádzajúci sa v určitej lokalite, 7. miestna činnostná jednotka – časť činnostnej jednotky v miestnej jednotke, 8. miestna jednotka rovnorodej výroby – časť rovnorodej výroby v miestnej jednotke.

13. Vzájomné vzťahy niektorých zmienených typov jednotiek približuje táto schéma:

14. Súčasná slovenská štatistika sa opiera predovšetkým o inštitucionálne jednotky. V prípade podnikov je takto možné nadviazať na uzavretý systém účtovníctva, ktorého vedenie je záväzné. Pritom nejde ani tak o preukaznosť zisťovaných údajov, v rámci ktorých vedľajšia činnosť nie je významná, avšak existujú stredné a najmä veľké podniky, majúce veľmi pestrý výrobný program, realizovaný často veľkým počtom odlišných činností. Ak máme k dispozícii len celkové údaje za takéto podniky, potom nemôžeme s istotou rešpektovať potreby triedenia, ktoré vyžadujú, aby do jednotlivých tried (skupín, odvetví, oddielov, kategórií) klasifikácie boli zaraďované homogénne (rovnorodé) údaje. Potom štatistickej praxi zostáva len triedenie podľa tzv. prevažujúcej povahy, t.j. napr. produkcia veľkého strojárenského podniku s významnou hutnou výrobou sa bude javiť ako strojárenská produkcia. Do roku 1991 mohla naša štatistická prax v nadväznosti na záväzné vnútropodnikové účtovníctvo požadovať odvetvové členenie celopodnikových údajov (vrátane vnútropodnikového obratu, t.j. vzájomných dodávok odvetvových častí podnikov), t.z. mohla sa opierať i o činnostné jednotky. Prvý pokus o ustanovenie miestnych činnostných jednotiek, uskutočnený v roku 1992, sa nepodaril, a to v súvislosti s rozpadom ČSFR, ale najmä pre malé porozumenie spravodajských jednotiek.

15. Zahraničná prax ukazuje, že ustanovenie činnostných, miestnych príp. miestnych činnostných jednotiek pre potreby štatistického zisťovania možno najlepšie uskutočniť v rámci tzv. profilácie spravodajskej jednotky, ktorej sa osobitne zúčastnia pracovníci štátnej štatistickej služby (tento postup uplatňuje i slovenská štátna štatistická služba od r. 1995). Vzhľadom k pracovnej náročnosti profilácie je nutné rátať s tým, že potrvá niekoľko rokov, než bude dosiahnutý optimálny stav. Zo všetkých typov zmienených štatistických jednotiek je treba odlíšiť spravodajskú jednotku, ktorej rozsah vyplýva z iných potrieb. Ide o to, že spravodajskú povinnosť pri štatistickom zisťovaní (príp. požiadaviek pri dobrovoľnom zisťovaní) možno udeliť (smerovať) len právnej jednotke – jej časti po predchádzajúcom súhlase. Preto sa pojem spravodajská jednotka v praxi najčastejšie stotožňuje s jednotkou inštitucionálnou.

16. Záznamy o jednotkách vedie štátna štatistická služba automatizovanej pomoci registrov: RSJ – register spravodajských jednotiek, RES – register ekonomických subjektov, t.j. právnych subjektov a ich vnútorných častí, plniacich úlohu jednotlivých jednotiek. Pokiaľ sociálna štatistika zbiera údaje o domácnosti, potom štatistickou jednotkou býva spravidla domácnosť ako kolektív spoločne hospodáriacich osôb. Tento kolektív môže tvoriť rodina jedno alebo viacgeneračná. Okrem toho možno pracovať s tzv. bytovou domácnosťou (kolektív osôb žijúcich v jednom byte), alebo priamo s jednotlivými fyzickými osobami. V nadväznosti na výsledky sčítania ľudí, bytov a domov v r.1991 vznikajú v rámci krajov SR tzv. územné identifikačné registre (bytov a domácností), ktoré sa pri priebežnej aktualizácii stávajú oporou výberových zisťovaní u obyvateľstva.

17. Číselný paralelizmus – historické a súčasné časti hospodárskej štatistiky • Všeobecne je možné pripomenúť uznávané korene a kategórie hospodárskej štatistiky: • praktická štatistika • univerzitna štatistika • politická aritmetika • počet pravdepodobností • praktická štatistika resp. úradnícka štatistika (v dvojročných intervaloch zisťované polia v Egypte 2650 – 2190 pre Kristom, 2600 sčítanie ľudu, údaje zisťované pre ciele politické a fiškálne v Číne 2300 pred Kristom, v Perzii 600 pred Kristom, na našom území hospodársko-štatistické zoznamy v rokoch: • 1715 - sa pokladá za začiatok organizovaného štatistického zisťovania na Slovensku, keď bol v Uhorsku vykonaný celokrajinský súpis obyvateľstva. Zameraný bol na hlavy rodín tých skupín, ktoré podliehali zdaneniu. 1767- 71 - v týchto rokoch bol vykonaný súpis poddanského obyvateľstva (materiál z urbárskej regulácie). Súpis obsahuje údaje, o počte sedliakov, želiarov a ich majetkovom a právnom rozvrstvení.1787- 85 - prvé sčítanie všetkého obyvateľstva v Uhorsku bolo za vlády Jozefa II. Zaznamenali doň meno, vek, rodinný stav, triedne postavenie a zamestnanie zapísaných osôb i údaje o mechanickom pohybe obyvateľstva. • univerzitná štatistika (vrcholiaca prednáškami H. Conringa o štátnych pozoruhodnostiach (1660 Helmstedt) a prednáškami zo štatistiky G. Achenwala (1749 Gottingen)), • politická aritmetika, používaná v Anglicku, Belgicku, Holandsku a Francúzsku, ktorá zdôrazňuje nielen deskripciu, ale analýzu, smerujúcu k vyhľadávaniu zákonitostí – najskôr u obyvateľstva, neskôr v národnom hospodárstve (vrcholným predstaviteľom sú J. Graunt – skúmanie zákonitostí obyvateľstva, W. Petty, E. Halley).

18. počet pravdepodobností v modernom pojatí, rešpektujúci náhodu, stochastiku ako odvetvie aplikovanej matematiky (F. Galton, F. Y. Edgeworth, K. Pearson, W. S. Gosset). Historické úsilie o číselné zobrazenie (deskripcia, popis) predchádzalo snahám o analýzu, ktorá bola najskôr orientovaná na odhalenie zákonov (zákonitostí), pôvodne považovaných za prírodné alebo „božie“. Tento dualizmus cieľov je vlastný i modernej hospodárskej a sociálnej štatistike, avšak je tu i významný rozdiel, spočívajúci v uznávaní vzájomnej spojitosti štatistických a predmetných vied. Formálne možno hovoriť o tzv. číselnom paralelizme, t.j. vzájomnom prelínaní štatistických postupov a s predmetným rozborom. Ak sa toto prelínanie ignoruje alebo podceňuje, hrozí nebezpečenstvo, že závery vyplývajúce z použitia štatistických postupov nebudú (spravidla pre vynechanie určitého faktora či podmienky) prakticky užitočné. Praktické použitie štatistiky musí rešpektovať tiež finančné a iné možnosti uskutočnenia štatistického skúmania, a to v súlade s prioritami hospodárskeho, príp. politicko-sociálneho života. Podstata číselného paralelizmu spočíva v optimálnom skĺbení číselnej logiky, t.j. matematických (vrátane stochastických) predpokladov a vlastností ukazovateľov s vecnou logikou, t.j. premenou hospodárskych a sociálnych skutočností do spočítateľných a merateľných pojmov príp. tiež transformáciou všeobecných predmetných teórií do roviny verifikovateľných (overiteľných) hypotéz).

19. Pre analýzu príčin a závislosti konkrétnych javov má význam „kritický racionalizmus“: prognózy sú prijateľné len vtedy, ak je možno odvodiť dedukciu z potvrdených teórií. To, čo nie je odvoditeľné, je treba označiť ako očakávanie alebo proroctvo (veštbu). Každé štatistické skúmanie musí vo fáze prípravy zreteľne odpovedať na tri otázky: ČO má byť zistené, analyzované, t.j. aký je objekt pozorovania, aké sú jeho špecifické vlastnosti, PREČO sa skúmanie uskutočňuje, aké sú jeho ciele, AKO bude skúmanie prebiehať, t.j. ktoré postupy budú použité pre dosiahnutie cieľa. Každé štatistické zisťovanie sa má opierať o plán, v ktorom je objasnený cieľ štatistického skúmania, predmet štatistického zisťovania (ukazovatele, súbor štatistických jednotiek), spôsob zberu (druh média, toky údajov a spracovanie) a nakoniec spôsob analytického využitia a forma prezentácie výsledkov. Zhrnutím jednotlivých plánov vzniká plán práce na ročné obdobie. Štátna štatistická služba zverejňuje program štatistických zisťovaní na budúci rok vždy v novembri predchádzajúceho roka, a to v Zbierke zákonov a nariadení, čím sa účasť na nich stáva záväznou pre určených respondentov. Väčšina štatistických zisťovaní sa pravidelne opakuje, takže každoročne dochádza k spresneniu (redukcii, doplneniu, úprave) predošlého plánu, a preto sa ciele štatistického skúmania udávajú explicitne a šíria len u nových, resp. s dlhšou periodicitou uskutočňovaných zisťovaní, namiesto jednotlivých ukazovateľov sa uvádzajú označenia ich zoskupení atď.

20. Okrem štátnej štatistickej služby, ktorej poslaním a kompetenciou sú upravené zákony, existuje štatistika podniková a štatistika miest a obcí, ktoré si obstarávajú zmienené jednotky spravidla sami vo vlastnej réžii. Odlišné je členenie podľa úrovne, ktorou sa hospodárska a sociálna štatistika zaoberá: makro – národohospodárska úroveň mikro – úroveň podnikov, obcí, iných inštitúcií, mezzo – zoskupenie podnikov, inštitúcií (napr. ministerstiev a centrálnych orgánov štátnej správy) či lokalít podľa určitého hľadiska (napr. odvetvie). • Klasifikácie • Klasifikácia je zoznam kategórií, ktoré štrukturujú informácie v určitej oblasti. Klasifikácia má jeden alebo viacero úrovní podrobnosti zodpovedajúcich rozličným požiadavkám na presnosť popisu pokrytého poľa. • Štatistická klasifikácia predstavuje hierarchicky usporiadané triedenie určitých ekonomických, sociálnych alebo demografických javov a procesov. Klasifikačné triedenie sleduje nadväznosť javov a procesov od všeobecnejšieho k podrobnejšiemu, pričom vyšší stupeň štruktúry sa rozkladá detailnejšie na nižšie stupne a existuje hierarchické logické usporiadanie podriadených a nadriadených jednotlivých stupňov klasifikácie.

21. Štatistické klasifikácie sú centrálne evidované a vedené na Štatistickom úrade Slovenskej republiky a sú záväzné pre orgány vykonávajúce štátnu štatistiku a pre spravodajské jednotky pri poskytovaní údajov na štatistické zisťovanie a pri ich spracúvaní. Európske štatistické klasifikácie a medzinárodné klasifikácie sú dostupné na serveri Eurostatu pre metadáta - RAMON. Základné pojmy Klasifikačnú rodinu dovedna vytvárajú klasifikácie, ktoré sú z určitého uhla pohľadu navzájom spojené. Rodina môže byť založená na spoločnej klasifikačnej premennej, spoločnom type objektu/jednotky a pod.Príklad: Rodina ekonomických klasifikácií je založená na spoločnej klasifikačnej premennej – na ekonomickej činnosti a výsledku tejto činnosti, ktorými sú výrobky alebo služby.Pojem Klasifikácia zahŕňa jednu alebo niekoľko po sebe nasledujúcich verzií klasifikácie. Je to meno, ktoré zastrešuje jednu alebo viac verzií klasifikácie.Príklad: Odvetvová klasifikácia ekonomických činností je klasifikácia. Zastrešuje verzie OKEČ Rev 1.1 (2003) a SK NACE Rev. 2.

22. Verzia klasifikácie je zoznam navzájom výlučných kategórií. Ak je verzia hierarchická, skladá sa z úrovní. Každá úroveň v hierarchii je množinou navzájom výlučných (exkluzívnych) kategórií. Verzia klasifikácie má určité normatívne postavenie a je platná na stanovené obdobie. Verzia, ktorá je v súčasnosti platná, je aktuálna verzia. Nová verzia klasifikácie sa od predchádzajúcej verzie podstatne líši. Podstatné zmeny sú zmeny, ktoré upravujú hranice medzi kategóriami, napr. štatistický objekt/jednotka môže patriť k odlišným kategóriám v novej a staršej verzii. Zmeny hraníc môžu byť zapríčinené vytvorením alebo zrušením kategórií, alebo presunom časti kategórie do inej. Avšak korekcie vo vysvetlivkách alebo názvoch položiek nevedú k novej verzii.Príklad: OKEČ Rev 1.1 (2003) a SK NACE Rev. 2 sú po sebe idúce verzie, ktoré zastrešuje Odvetvová klasifikácia ekonomických činností.OKEČ Rev 1.1 (2003) sa označuje za predchodcu SK NACE Rev. 2. A naopak, SK NACE Rev. 2 je nástupcom OKEČ Rev 1.1 (2003). Aktuálnou verziou z 1. 1. 2008 je verzia SK NACE Rev. 2.Variant klasifikácie je založený na verzii klasifikácie. Vo variante sú kategórie verzie klasifikácie rozdelené, agregované alebo preskupené a vytvárajú tak doplnok alebo alternatívy k štandardnej štruktúre základnej verzie.

23. Databázaštatistických klasifikáciíRodiny STAKLAS

26. Číselníky Číselník predstavuje vzostupne alebo zostupne usporiadaný rad číselných znakov, písmen a ich kombinácií. Tieto znaky sú priradené k určitému verbálnemu popisu javu alebo procesu základnou spoločnou charakteristikou. Medzi jednotlivými prvkami číselníka neexistuje (vo väčšine prípadov) ich nadradenosť či podradenosť.

27. Registre Register organizácií Register priestorových jednotiek (REGPJ) Register organizácií vedený Štatistickým úradom SR podľa zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov je v rozsahu stanovenom týmto zákonom verejným zoznamom. Do registra sa zapisujú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia na základe údajov, ktoré Štatistický úrad SR získal podľa zákona o štátnej štatistike a podľa ďalších osobitných zákonov. Register organizácií sa využíva na štatistické účely a údaje v ňom evidované majú informatívny charakter. Register priestorových jednotiek (REGPJ) je v správe odboru súbornej metodiky Štatistického úradu Slovenskej republiky ako samostatný register, pričom zohľadňuje vzájomné väzby územných kódov krajov, okresov, obcí, katastrálnych území a sídelných jednotiek Slovenskej republiky.Priestorovými jednotkami v REGPJ sú: základná územná jednotka, územno-technická jednotka a základná sídelná jednotka.Základná územná jednotka(ZUJ) je prvkom správnej štruktúry územia viazaná na osídlenie. Tvorí ju obec, mestská časť (v prípade Bratislavy a Košíc) alebo vojenský obvod. Územno-technická jednotka (UTJ) je prvkom plošnej štruktúry územia, ktorá nie je viazaná na osídlenie. Tvorí ju katastrálne územie.Základná sídelná jednotka (ZSJ) je prvkom sídelnej štruktúry územia viazaná na osídlenie. Tvorí ju sídelná lokalita alebo urbanistický obvod (vo vybraných mestách)

28. Štátna štatistická služba  Oblasť štátnej štatistiky v Slovenskej republike patrí do kompetencie Štatistického úradu SR, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy SR. ŠÚ SR pôsobí ako samostatná inštitúcia od 1. januára 1993, dňa vzniku samostatnej SR. V období trvania československej federácie metodologickú činnosť vykonával Federálny štatistický úrad v Prahe, ktorý zároveň reprezentoval oblasť štatistiky voči zahraničiu.    Úrad riadi predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády SR. Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov. Pri ŠÚ SR je zriadená Štatistická rada ako stály odborný poradný orgán predsedu úradu pre oblasť štátnej štatistiky. Predsedom rady je predseda úradu, členmi sú menovaní odborníci pôsobiaci v oblasti štatistickej teórie a štatistickej praxe. Štatistický úrad Slovenskej republikyMiletičova 3,824 67 Bratislava

29. Právnu základňu činnosti ŠÚ SR predstavuje Zákon NR SR č. 540/2001 o štátnej štatistike. Zákon upravuje podmienky získavania štatistických informácií potrebných na posudzovanie sociálno-ekonomického vývoja, postavenie a pôsobnosť orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku, úlohy orgánov verejnej moci v oblasti štátnej štatistiky, práva a povinnosti spravodajských jednotiek, ochranu dôverných štatistických údajov pred zneužitím, poskytovanie a zverejňovanie štatistických údajov, zabezpečovanie porovnateľnosti štatistických informácií a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti štátnej štatistiky, ktorými je SR viazaná. Štatistické zisťovanie sa riadi programom zisťovaní, ktorý zostavuje úrad v súčinnosti s ministerstvami a štátnymi organizáciami na trojročné obdobie a vydáva ho formou vyhlášky. Program obsahuje všetky dôležité a potrebné zisťovania vrátane zisťovaní vykonávaných inými ústrednými orgánmi a ministerstvami. Okrem zisťovaní zahrnutých v programe vykonáva úrad i osobitné zisťovania u fyzických osôb (napr.: sčítanie obyvateľov domov a bytov, poľnohospodárske súpisy).Do roku 2001 zabezpečovalo úlohy štátnejštatistiky okrem ústredia v Bratislave osem krajských správ so sídlami v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove, ktoré mali postavenie rozpočtových organizácií s právnou subjektivitou. Tieto sa od 1. 1. 2002 (termínu nadobudnutia účinnosti Zákona NR SR č. 540/2001 o štátnej štatistike) stali priamou súčasťou úradu ako vnútorné organizačné zložky, čo vytvorilo predpoklady pre efektívnejšie celoštátne využitie štatistických kapacít.

30. V súlade so zákonom o štátnej štatistike ŠÚ SR: vypracúva a zverejňuje koncepciu štátnej štatistiky, zostavuje v súčinnosti s ministerstvami a štátnymi organizáciami program zisťovaní, určuje metodiku štatistických zisťovaní, zhromažďuje a spracováva štatistické údaje, určuje metodiku vedenia systému národných účtov a zostavuje národné účty, vytvára, zverejňuje a spravuje v súčinnosti s ministerstvami a štátnymi organizáciami štatistické klasifikácie, číselníky a registre, určuje spôsob tvorby registrov, prideľuje a oznamuje identifikačné čísla, vypracováva analýzy vybraných charakteristík sociálno-ekonomického a ekologického vývoja Slovenskej republiky, spolupracuje s medzinárodnými orgánmi a organizáciami pri zavádzaní štandardov a klasifikácií v oblasti štatistiky, organizuje a vykonáva reprezentatívne výskumy verejnej mienky o sociálno-ekonomických otázkach, zverejňuje výsledky štatistických zisťovaní za SR a za jednotlivé územné a správne celky, pravidelne informuje verejnosť o sociálno-ekonomickom a demografickom vývoji, poskytuje štatistické informácie a vydáva štatistické publikácie a plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom. Okrem úloh štátnej štatistiky plní ŠÚ SR špecifické úlohy v oblasti prípravy volieb a referend a spracovaní ich výsledkov.