240 likes | 655 Views
Tematický celok : ORGÁNY, SÚSTAVY ORGÁNOV A ICH FUNKCIE . Téma hodiny : Dýchacia sústava. .
E N D
Tematický celok: ORGÁNY, SÚSTAVY ORGÁNOV A ICH FUNKCIE Téma hodiny: Dýchacia sústava.
Dýchanie (respirácia) je súhrn zložitých fyziologických dejov spojených s energetickým a látkovým metabolizmom a výmenou plynov. Príjem O2 z prostredia a vylučovanie CO2 a vodnej pary do prostredia. Kyslík živočíchy prijímajú: - zo vzduchu – 21% kyslík, 78% dusík, 0,03% oxid uhličitý, 1% vzácnych plynov. - z vody – iba 0,75% kyslík.
Fylogenéza dýchacej sústavy. • Dýchacie orgány zásobujú živočíchy kyslíkom: • priamo – privádzajú kyslík do buniek bez obehovej sústavy • 2. nepriamo - privádzajú kyslík do buniek pomocou obehovej sústavy, v ktorej sa nachádzajú dýchacie farbivá, ktoré dokážu viazať dýchacie plyny.
Spôsoby dýchania 1. Dýchanie celým povrchom tela: - uskutočňuje sa pomocou difúzie. - povrch pokožky – dýchací epitel, ktorý je popretkávaný sústavou vlásočníc. - mnohé bezstavovce aj stavovce – obojživelníky a niektoré ryby v prvých dňoch života.
2. Dýchanie vzdušnicami: - uskutočňuje sa pomocou difúzie. - kyslík je privádzaný vzdušnicami (trachey) priamo k jednotlivým tkanivám. - trachey vznikajú preliačením ektodermu dovnútra tela, čím sa vytvorí systém tenkých kanálikov, ktoré ústia na povrch tela uzatvárateľnými otvormi, ktoré sa nazývajú stigmy. - u lariev vodného hmyzu sa stretávame s modifikáciou tohto ústrojenstva na rozvetvené tracheálne žiabre. - vzdušnice sú dýchacie orgány pavúkovcov a hmyzu.
3. Dýchanie žiabrami: • Žiabrami dýchajú mnohé vodné bezstavovce, väčšina rýb a • žubrienky obojživelníkov. • Žiabre sú ektodermálneho pôvodu a vznikajú vyliačením • pokožky. • - Majú rôzny tvar a podobu. • - Typické žiabre uložené v žiabrovej dutine majú ryby. • Žiabrami preteká voda vždy rovnakým smerom, proti prúdu • krvi vo vlásočniciach žiaber. Do nich prúdi odkysličená krv • priamo zo srdca. • - Kyslík prenáša hemoglobín červených krviniek. • - Oxid uhličitý sa dostáva difúziou z krvi cez žiabre do vody.
Niektorým živočíchom žiabre vyčnievajú do okolitej vody (mnohoštetinavce, žubrienky obojživelníkov), nazývajú sa preto vonkajšie žiabre.
4. Pľúcne vačky - Pľúcne vačky využívajú na dýchanie niektoré skupiny pavúkovcov. - Vznikli zo žiaber brušných končatín a prispôsobili sa na dýchanie vzdušného kyslíka. - Zložené sú z lamiel usporiadaných rovnobežne ako listy v knihe. - Prúdi v nich hemolymfa, ktorá pomocou dýchacieho farbiva prenáša kyslík.
5. Dýchanie pľúcami: - Pľúca (pulmo) sú dýchacie orgány suchozemských. Dýchajú nimi aj najvyššie vyvinuté vodné stavovce (delfíny, veľryby). - Kyslík prenáša hemoglobín červených krviniek. - Pľúca sú párový, vakovitý orgán. Vyvinuli sa z vnútornej zárodočnej vrstvy - endodermu. - Dýchaciu sústavu tvorí – nosová dutina (cavum nasi), nosohltan (nasopharinx), hrtan (larinx), priedušnica (trachea), priedušky (bronchi), priedušničky (tracheidy) a pľúcne mechúriky (alveoli).
Rybám sa v priebehu fylogenézy ako pomocný orgán vyvinul plynový mechúr, ktorý má funkciu hydrostatického orgánu - nadľahčuje telo vo vode.
- Pľúca obojživelníkov sú vakovité, vnútri hladké (mloky) alebo zriasené (žaby). - Mechanizmus dýchania je spojený s prehltávaním vzduchu (keďže nemajú vyvinuté rebrá, hrudný kôš ani bránicu).
Plazy majú pľúca vakovité, vyplnené hubovitým tkanivom s početnými priehradkami a mechúrikmi. Hady majú ľavú polovicu pľúc zakrpatenú.
- Vtáky majú najefektívnejšiu dýchaciu sústavu spomedzi všetkých stavovcov. Vzdušné vaky im pomáhajú aj počas letu udržiavať polohu tela, nadľahčovať a ochladzovať ho. • Pľúca vtákov sú pomerne malé, trubicovité, prirastené k rebrám. Ich objem sa pri dýchaní nemení. • - Vtáky majú s pľúcami spojené vzdušné vaky. Pri vdychu časť vzduchu putuje do pľúc a zvyšok napĺňa vaky. Pri výdychu sa vzduch dostáva zo zadných vakov cez pľúca do predných vakov, opäť prechádza vzdušnými kapilárami a je vydýchnutý. Vlastná výmena plynov prebieha len vo vzdušných kapilárach, stena vakov je len minimálne prekrvená a pre vlastnú výmenu plynov nemá význam. Vzdušné vaky však umožňujú vtákom získať čo najviac kyslíka pri každom nádychu.
Pľúca cicavcov sú párový orgán uložený v hrudnej dutine. Sú relatívne objemnejšie a vzduchové cesty sa v nich rozvetvujú slepo do pľúcnych mechúrikov (alveol). Pľúcna alveola je základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou pre výmenu plynov medzi organizmom a prostredím. Je prestúpená množstvom krvných kapilár na vychytávanie kyslíka z vdýchnutého vzduchu. Alveoly niekoľkonásobne zväčšujú povrch pľúc, čo je efektívne prispôsobenie na výmenu plynov. U človeka dosahuje povrch respiračnej plochy 70 m2.
Výmenu plynov medzi organizmom a prostredím delíme na: 1. Vonkajšie dýchanie – výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi vzduchom v alveolách a krvou v pľúcnych kapilárach. 2. Vnútorné dýchanie - výmena kyslíka a oxidu uhličitého v tkanivách a orgánoch. Transport dýchacích plynov zabezpečujú dýchacie farbivá (hemoglobín), ktoré sú schopne dýchacie plyny viazať. Hemoglobín bezstavovcov je rozpustený v telovej tekutine a hemoglobín stavovcov je uzavretý v červených krvinkách (erytrocytoch). Spontánne dýchanie riadi centrum v predĺženej mieche.