Rodinná politika

1. Rodinná politika • rodina ako objekt rodinnej politiky • sociálna a rodinná politika • Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR • princípy rodinnej politiky Milena Barinková

2. Rodina ako objekt rodinnej politiky • subjekty a objekty rodinnej politiky • rodina je adresátom = objektom rodinnej politiky štátu, ale i ďalších formalizovaných subjektov (politické strany, sociálni partneri, obce, občianske združenia, atď.) • rodina = právny pojem, ale bez legálnej definície v právnom poriadku SR Normatívna úprava právnych vzťahov rodiny (vo vnútri i navonok): • Ústava SR * čl. 41 ods. 1: Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. * čl. 41 ods. 3: Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva * čl. 41 ods. 5: Rodičia, ktorí sa starajú o deti majú právo na pomoc štátu

3. zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov: rodinu nedefinuje * čl. 2: Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. * čl. 4: Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 102 z r. 1952 o minimálnych štandardoch sociálneho zabezpečenia zahrňuje do sociálneho zabezpečenia tiež zabezpečenie matiek v tehotenstve a materstve, pomoc pri výchove detí v rodine a zabezpečenie rodinných príslušníkov a pozostalých.

4. Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín problémy rodiny predmetom spoločenského záujmu až v 20. storočí sociálna politika na pomoc rodine v Európe sa historicky a vývojovo vyznačuje preferenciou rôznych cieľov v jednotlivých obdobiach miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov v praxi štátov býva ponímaná ako súčasť sociálnej politiky, ako jedna z jeho obsahových zložiek zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi v podmienkach prevažujúcej časti európskych krajín sa sociálna (a rodinná) politika nevníma ako reziduálny model s minimom štátnej účasti na nej

5. Sociálna a rodinná politika v SR • v podmienkach SR nie sú vo vzťahu všeobecného a konkrétneho, vzťahu celku a jeho obsahovej časti • predstavujú paralelne (popri sebe) existujúce rovnocenné kategórie • ťažisko rodinnej politiky: opatrenia v ekonomickej a sociálnej sfére, týkajúce sa rodiny a zasahujúce do tvorby jej životných podmienok • rodinná politika sa realizuje prierezovo – v spolupráci viacerých rezortov

6. Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR • prijatá uznesením vlády SR č. 389 z r.1996 a priebežne aktualizovaná • vytýčila základné oblasti, prostredníctvom ktorých sa spája účasť štátu na riešení sociálnych situácií rodín a ich členov • dôraz na participáciu rodiny a jej členov na riešení svojej sociálnej situácie • Dlhodobé ciele: • právna ochrana rodiny a jej členov • sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín • výchova detí a mládeže • príprava na rodičovstvo • ochrana zdravia členov rodiny • demografický vývoj • posledná aktualizácia koncepcie: na roky 2005-2006 • pozitívom je kontinuálne rešpektovanie a uplatňovanie princípov rodinnej politiky zadefinovaných v r. 1996

7. Princípy štátnej rodinnej politiky • osobná zodpovednosť: Rodina sama uspokojuje potreby svojich členov. Podpora alebo pomoc spoločnosti nastupuje až subsidiárne. • subsidiarita: Decentralizácia kompetencií štátu (napr. v oblasti služieb) posilňuje uplatňovanie princípu subsidiarity a zodpovednosti subjektov na nižších úrovniach, ktoré môžu adresnejšie reagovať na konkrétne potreby rodín. • adresnosti a účelnosti: Adresná podpora jednotlivca má snahu zvýšiť účelnosť a efektivitu jednotlivých nástrojov rodinnej politiky, a tak zabrániť paušalizácii prístupu.

8. solidarity a zásluhovosti: Rešpektuje nevyhnutnú mieru účasti spoločnosti na riešení nepriaznivej sociálnej situácii jednotlivca. Zároveň však v rámci princípov rodinnej politiky prevláda záujem podporiť princíp zásluhovosti, ktorý sa odvíja od priameho vkladu jednotlivca do spoločnosti. • rodovej rovnosti: podpora zladenia pracovného a rodinného života – s tým súvisí uplatňovanie krokov na rovnocenný podiel mužov a žien na pracovnej kariére súčasne s plnením rodinných povinností (starostlivosť o deti, resp. ďalších členov rodiny) • rovnosti prístupu k rodičom bez ohľadu na právnu formu: zamedzenie zvýhodňovania určitej formy rodiny na úkor inej formy

9. koordinácie a harmonizácie: Rodinná politika sa premieta do viacerých kompetencií štátu a pôsobnosti ďalších subjektov participujúcich na verejnom pôsobení na rodinu – koordinácia činností viacerých subjektov na horizontálnej i vertikálnej úrovni. • vyváženosti a flexibility: Vyváženosť pomoci rodinám v ich jednotlivých etapách života rodiny. Odklon od preferencie podpory mladých rodín s nezaopatrenými deťmi. Podpora rodiny v jej vlastnom spôsobe riešenia životnej situácie. Flexibilné použitie nástrojov pomoci rodine. • otvorenosť, prístupnosť k zmenám: prehodnocovanie postupov rodinnej politiky, návrhy na korekciu, vyhodnocovanie dát, postojov, názorov obyvateľstva na ďalšie smerovenie rodinnej politiky