Dlhodobé aspekty v dôchodkovom sporení

1. Dlhodobé aspektyv dôchodkovom sporení Vladimír Baláž Prognostický ústav SAV

2. Hlavné výhody investovania v druhom pilieri • Dlhodobosť a automatickosť: Automatické, dlhodobé investovanie zabezpečuje budovanie kapitálu aj napriek rôznym krátkodobým výkyvom na trhu. • Využitie efektov zloženého úrokovania: po 10-15 rokoch sa začínajú prejavovať výrazné efekty v zhodnotení oproti jednoduchému úročeniu. Aj relatívne nižšia miera zhodnotenia sa prejaví na výraznom náraste hodnoty kapitálu. • Nízke náklady: druhý pilier má absolútne najnižšie náklady na investovanie na Slovensku vôbec • Daňová efektívnosť: Na rozdiel od podielových fondov alebo vkladov v banke sa do druhého piliera investuje z hrubej mzdy. Môžem teda investovať podstatne efektívnejšie. Výnosy z druhého piliera nie sú v súčasnosti zdaňované. • Dedenie úspor: Na rozdiel od prvého piliera,úspory v druhom pilieri sú majetkom sporiteľa a v prípade, že sa nedožije výplatu dôchodku prechádzajú do majetku jeho rodiny.

3. Výhoda dlhodobého sporeniasila zloženého úrokovania a reinvestovania výnosov • Dôchodkové investovanie nie je ruleta • Výnosy v dôchodkovom investovaní nepochádzajú z jednorazového a nepredvídateľného zhodnotenia na trhu akcií či komodít. • Na rozdiel od zlata a iných neproduktívnych aktív výnosy v dôchodkovom investovaní vznikajú predovšetkým na základe sústavného a dlhodobého reinvestovania úrokov a dividend. • Príklad: Predpokladajme, že investor v prvom roku vloží do fondu 1000 eúr. Za predpokladu dlhodobého priemerného zhodnotenia 3% ročne táto suma (bez ďalšieho vkladu) po 40 rokoch narastie na: • 3262 eúr pri reinvestovaní úrokov a dividend • 2200 eúr, keby úroky a dividendy neboli reinvestované.

4. Výhoda dlhodobého sporeniasila akumulácie • Dôchodkové investovanie je pravidelné • Príspevky v dôchodkovom sporení sa investujú každý mesiac. • Pri priemernej mzde 800 eúr a 9% miere odvodu si sporiteľ ročne odloží 800 x 9% x 12 =721 eúr • Čím viac mu bude stúpať mzda, tým viac si odloží. • Príklad: Predpokladajme, že sporiteľ má priemernú mzdu 800 eúrbruto. Táto mzda mu každý rok v reálnom vyjadrení narastie o 2%. Každý rok bude teda odkladať sporiť stále viac a viac. Keby si sporiteľ začal odkladať 72 eúr mesačne 1. januára 1972, do 31. decembra 2011 by mal za 40 rokov našetrených na účte 52 538 eúra to aj bez akéhokoľvek výnosu alebo zhodnotenia. • Výšku úspor môže zmeniť viacero faktorov • Nezamestnanosť • Materská • Politické zásahy, napríklad zmena pomeru odvodov medzi prvý a druhý pilier. • Výkyvy na finančných trhoch

5. Nízke nákladyz výnosu v druhom piliera nám zostane viac • Poplatky v druhom pilieri sú najnižšie v porovnaní s alternatívnymi formami investovania. • V podielovom fonde zameranom na mix úrokových nástrojov a akcií by vstupný resp. výstupný poplatok činil cca 1% z aktív PLUS ročný správcovský poplatok by činili 1,0-1,5%. • V druhom pilieri sa platí ročný poplatok len 0,3%. • Poplatky významným spôsobom ovplyvňujú výnos z investície. Ak je klasické investovanie len o 1% ročne drahšie, potom poplatok pri podobnej štruktúre aktív pohltí za 40 rokov jednu tretinu výnosu. • Príklad: pri investovaní 1000 eúr sa výnose 3% ročne sa vklad zhodnotí na 3262 eúr, pri výnose 2% ročne len na 2208 eúr.

6. Daňová efektívnosťz druhého piliera investujeme o tretinu viac • Odvody do druhého piliera nevchádzajú do daňového základu. Ak z hrubej mzdy 1000 eúr investujem 9% vo forme odvodov, do druhého piliera si vložím 90 eúr. • Ak investujem do banky alebo do podielového fondu, investujem z čistej (zdanenej) mzdy. V tomto prípade: Ak je hrubá mzda 1000 eúr, čistá mzda činí 701,46 eúr, z nej 9% činí len 63 eúr. Rozdiel činí 27 eúr.

7. Dedenie úsporz druhého piliera zanechá dedičstvo každý piaty sporiteľ • Ak predpokladáme, že do druhého piliera vstúpi sporiteľ ako 25-ročný, v 65. roku života bude žiť 74% mužov a 89% žien. • V priemere sa 65. roku života nedožije 81,6% sporiteľov, ktorí do neho vstupovali ako 25-roční. • Výpočet je založený na úmrtnostných tabuľkách z roku 2010. Ľudský vek sa bude predlžovať a väčšina sporiteľov sa dôchodku dožije. Pre časť populácie však zostane zaujímavá aj možnosť dedenia. Najmä pre mužov s vyšším príjmom a úsporami. • .