160 likes | 408 Views
Obrodný proces a jeho násilné potlačenie. Martina Augustínová, Katarína Rusňáková 3.A. Od začiatku 60. rokov sa začína prejavovať demokratizačný proces v spoločnosti- hybnou silou bola inteligencia.
E N D
Obrodný proces a jeho násilné potlačenie Martina Augustínová, Katarína Rusňáková 3.A
Od začiatku 60. rokov sa začína prejavovať demokratizačný proces v spoločnosti- hybnou silou bola inteligencia. Po nástupe Alexandra Dubčeka do najvyššej straníckej funkcie- snaha o zmeny v spoločnosti. Od januára 1968 A. Dubček a väčšina straníckeho vedenia, hovorili o prekonaní chýb minulosti, zdôrazňovali nový,dialogický prístup pri riešení spoločenských problémov. Socializmus mal byť priblížený späť k pôvodným ideálom. Apríl 1968- Akčný výbor ÚV KSČ- vyjadroval hlavné ciele obrodného procesu: - vedúca úloha strany mala byť zachovaná, strana mala slúžiť spoločnosti, rovnoprávne postavenie nestraníkov v spol., dodržiavanie základných ľud. práv a slobôd, mala byť obmedzená moc Štátnej bezpečnosti.
Táto zásadná pol. zmena sa spájala s jarou, preto sa o nej hovorieva ako o pražskej jari. Postupne sa začal uskutočňovať Akčný program. -vydaný rehabilitačný zákon - odstránila sa cenzúra - rozšírila sa náboženská sloboda -vznikali nové spolky -obnovila sa činnosť Matice slovenskej Obrodný proces reprezentovali: A. Dubček, predseda parlamentu Josef Smrkovský a predseda vlády Oldřich Černík. -súhlasila s nimi väčšina občanov.
Konzervatívnu skupinu vo vedení KSČ zastupovali: Alois Indra, Vasil Biľak, Miloš Jašek, Drahomír Kolder a ďalší. -utvrdzovali slovenských politických činiteľov, že vývoj v Česko-Slovensku ohrozuje socializmus. - súhlasili s možným vojenským zásahom, ktorý mal ukončiť obrodný proces. Vedenia komunistických strán upozorňovali,že obrodný proces je pre ne neprijateľný. 15. Júl 1968- Varšava- spoločný list komunist. strán . -podľa neho hrozilo vytrhnutie ČSSR zo socialistického tábora. Česko-Slovensko sa podriadilo návrhu a dovolilo, aby sa na jeho území konalo veľké voj. cvičenie „spriatelených armád“ Varšavskej zmluvy. -cvičenie trvalo od konca júna a jednotky ostali na našom území do konca augusta 1968.
Konzervatívna skupina s v tomto čase rozhodla konať, posiela list Brežnevovi, v ktorom žiada o ozbrojený zásah. -list podpísali: A. Indra, D. Kolder, a. Kapek, O. Švestka, V. Biľak. V noci z 21. Na 22.8 1968- vojská piatich štátov Varšav. zmluvy prekročili hranice ČSSR. -Sov. zväz, Maďarsko, Poľsko, NDR, Bulharsko Občania svoj nesúhlas dávali najavo demonštráciami. Usilovali sa okupačným armádam vysvetliť, že u nás nie je kontrarevolúcia. -v českých a slovenských mestách ostalo 94 mŕtvych. 20 na Slovensku a zvyšok boli Česi.
A. Dubčeka ďalší činiteliareformného vedenia KSČ, boli zaistení príslušníkmi sovietskej bezpečnosti a ŠtB. -boli odvlečení do Sov. zväzu. 22.8.1968- Praha- mimoriadny- vysočanský zjazd KSČ - plná dôveru dubčekovskému reformnému systému -odsúdená okupácia ( aj všetky významné štát. inštitúcie) A. Dubček
Normalizácia Vojenské obsadenie ČSSR prebehlo podľa plánu, ale ďalší vývoj sa vymkol z rúk -vytvorila sa silná medzinárodná solidarita -obyv. bolo na strane dubčekovského vedenia -protestovali proti prítomností cudzích vojsk -sovieti sa museli vzdať pôvod. plánu na dosadenie robotnícko-roľníckej vlády, ktorá mala pozostávať z konzervatívnych síl v KSČ. Do Moskvy na rokovanie prichádza L. Svoboda, pozvaný Brežnevom. -na tomto rokovaní vyniká G. Husák 26.8.1968 - podpísaný moskovský protokol -okupačné vojská mali opustiť územie.
Slovo normalizácia sa stalo súčasťou každoden. života. Akčný program ostal v platnosti. 16.10 1968- prijatá zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v ČSSR -dôvodom mala byť obrana proti západonem. militarizmu a revanšizmu. 17.11.1968- vysoké školy- protestný študentský štrajk –nezmenil však pol. Situáciu Január 1969- český študent J. Palach protestoval proti ochabujúcemu odporu spoločnosti tým,že sa upálil.
konzervatívci si postupne získavali späť stratené pozície. • apríl 1969- A. Dubček musel uvoľniť najvyššiu stranícku funkciu G. Husákovi.(podporoval normalizáciu). • očakávaná vlna pol. procesov sa nekonala • občania strácali záujem o spoločenské dianie, uzatvárali sa do rodín. • štát im za to ako náhradu zabezpečil slušné podmienky pre život -bolo to možné vďaka Moskve, ktorá Česko-Slov. poskytovala lacné úvery v zameniteľných menách, dodávala väčšie množstvá ropy a zem. plynu.
Normalizácia postihla aj federáciu. • 27.10.1968- prijatý Zákon o federácií - podpísaný na Bratislavskom hrade o 3 dni neskôr -platnosť od nového roka 1969 • Začali fungovať spoločné federálne orgány -vláda -Federálne zhromaždenie -snemovňa • Vytvorila sa slovenská vláda • SNR dostala dôstojné postavenie • Po prvýkrát v histórii ČSSR vznikla česká vláda a parlament • Od roku 1970- prijímali sa zákony, ktoré menili zákon o federácií, zvyšovali kompetenciu federálnych orgánov.
Normalizácia vyvrcholila voľbou G. Husáka za prezidenta. • r.1985- prichádza M.S. Gorbačov -hlásal nové myslenie -prestavbu (prestrojka) -informovanosť (glasnosť) M.S. Gorbačov
Vedenie KSČ strácalo podporu Sov. Zväzu - venovali sa vlastným problémom • r.1987- M. Jakeš bol zvolený za gen. tajomníka ÚV KSČ . Bol dogmaticky zameraný. -prezidentom ostal Husák • r. 1989- prevratný rok v ČSSR -komustické režimy padli (Poľsko, Maďarsko, NDR a nakoniec aj v ČŠSR). G. Husák
Slovník: Kontrarevolúcia- akcie smerujúce k zvrhnutiu revolučnej moci. Oportunizmus- ústupčivosť, prispôsobovanie sa. Revanšizmus- hnutie hlásajúce odplatu za porážku vo vojne. Revizionizmus- preverenie, úprava teórie. L.I. Brežnev