ROZHODOVANIE – rozhodovací proces

1. ROZHODOVANIE – rozhodovací proces Charakteristika a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí obsah, hlavné znaky a prvky rozhodovania klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí fázy rozhodovacieho procesu postupy rozhodovania metódy rozhodovania - empirické - matematicko-štatistické - heuristické

2. Obsah, hlavné znaky a prvky rozhodovania Hlavnou podmienkou kvality manažmentu (riadenia) je kvalita rozhodovacieho procesu. Platí to najmä o rozhodovaní v etape plánovania, teda ešte pred začatím transformácie riadeného objektu. Rozhodovanie pred začatím transformácie riadeného objektu musí byť v istej proporcii s rozhodovaním v priebehu realizácie transformácie – táto proporcia zodpovedá miere neistoty budúceho vývoja riadeného objektu. Budúci vývoj riadeného objektu sa má určovať vopred plánovaním,ale nie za cenu nedostatočného zohľadnenia miery neistoty tohto vývoja, to by sa stratil význam plánu ako nástroja manažmentu. Je potrebné posilniť vedeckosť plánovania.

3. Každý riadiaci pracovník– manažér, v ľubovoľnej sfére • pripravuje a prijíma rozhodnutia • organizuje a kontroluje ich splnenie. Manažéri prijímajú rozhodnutia, • opierajú sa pri tom o skúsenosti, vedomosti o danom probléme • a väčšinou na prijímanie kvalitných rozhodnutí potrebujú aj špeciálnu prípravu. Ak sa prijímajú opakujúce sa rozhodnutia v analogických situáciách, príprava nie je potrebná. Čoraz väčšia komplexnosť a zložitosť problémov rozhodovania a rast jeho významu majú za následok rozvojteórie rozhodovania

4. Teória rozhodovania sa zaoberá • opisom rozhodovacích situácií • spôsobom rozhodovania (deskriptívna teória rozhodovania) • pravidlami, ako možno a treba rozhodovať v rôznych situáciách, aby rozhodnutie bolo racionálne (normatívna teória rozhodovania) Rozpracovaním metód a postupov rozhodovania sa vytvára pre rozhodovateľa vedecký základ na prijímanie a realizáciu rozhodnutí.

5. Subjektom každého rozhodovania,ako myšlienkovo- psychologického aktu je človek – aj keď rozhodnutie zdanlivo robí človekom naprogramovaný počítač. Rozhodovanie je nevyhnutným momentom vôľového konania pri výbere cieľa činnosti a spôsobov jeho dosiahnutia. Rozhodovania a rozhodnutia v sociálnych systémoch sú dvojakého druhu: • tie, ktoré sa bezprostredne týkajú iných ľudí (ľudia - ľudia) • a súvisiace so vzťahom ľudí k prírode, k veciam (ľudia – veci; ľudia – príroda) V literatúre je mnoho definícií rozhodovania a rozhodnutí. Niekto ho stotožňuje s riadením, iní ho chápu len ako jeho jednu časť. Hovorí sa o rozhodovaní v širšom a užšom zmysle slova.

6. Rozhodovanie je činnosť, ktorá • určuje a analyzuje problém ako predmet riešenia • určuje možné varianty riešenia • a podľa určitého kritéria vyberá najvhodnejší spôsob riešenia problému Rozhodovanie tvorí časť, a nie celý proces riadenia a zahŕňa prípravu i výber rozhodnutia.

7. z technicko-intelektuálnej stránky sú pre rozhodovanie charakteristické tieto znaky: • existuje možnosť výberu, ten kto rozhoduje má niekoľko variant možného správania; • výber riešenia je vedomý, zakladá sa na myšlienkovom procese, nie je to inštinktívny akt; • výber je cieľavedomý, zameraný na jeden či viac cieľov • výber riešenia sa robí podľa kritérií, čomu zodpovedá aj výber prostriedkov na dosiahnutie cieľa; • výber sa končí konaním, to znamená že rozhodnutie vyvoláva reťaz cieľavedomých činností, smerujú k jeho uskutočneniu a vedú k výsledkom

8. Základné prvky rozhodovania - v každom rozhodovacom procese existujú isté prvky ako: • problém a cieľ rozhodovania, • subjekt rozhodovania, • rozhodovacia stratégia, • podmienky rozhodovania.

9. Rozhodovanie je nutné preto, lebo existuje • problém a • cieľ, ktorý treba dosiahnuť.

10. Subjektami rozhodovania sú ľudia. Osobitné miesto má rozhodovateľ, t.j. ten, kto riadi priebeh celého rozhodovacieho procesu, prípadne sa zúčastňuje aj niektorých ďalších fáz, primárne je však jeho povinnosťou urobiť vlastné rozhodnutie, t.j. zvoliť jedno z riešení. Môže to byť jednotlivec, alebo kolektív s potrebnou rozhodovacou právomocou.

11. Rozhodovacia stratégia sa prejaví vo zvolenom variante riešenia z viacerých možných riešení. Má zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa

12. Podmienky rozhodovaniapredstavujú súbor faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie. Sú to: • vlastnosti subjektu rozhodovania (odborná spôsobilosť, právomoc atď.), • vybavenosť informáciami a možnosti ich získať, • používané metódy rozhodovania, • zdroje organizácie, napr. finančné zdroje, • stav riadeného systému a okolia a pod.

13. Klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí Klasifikácia rozhodovacích procesov a rozhodnutí prispieva k lepšiemu pochopeniu ich rozmanitosti, objasňuje niektoré ich dôležité stránky, pomáha k ich presnejšej formulácii v konkrétnych podmienkach.

14. Rozhodovania a rozhodnutia môžeme členiť podľa týchto dôležitých hľadísk: • podmienky rozhodovania podľa informovanosti rozhodovacieho subjektu • postup (program) rozhodovania • závažnosť (význam a dosah) a zložitosť rozhodovacích problémov • subjekt rozhodovania • metódy používané pri rozhodovaní

15. Dôležité je rozlišovanie rozhodovacích procesov podľa - • podmienok rozhodovania z hľadiska informovanosti rozhodovacieho subjektu. Na rozhodovanie musíme mať informácie o 3 základných skutočnostiach (prvkoch): • alternatíva (stratégia) t.j. opisy možných volieb pri rozhodovaní; • stavy okolia, t.j. súbor navzájom sa vylučujúcich situácií (vonkajších vplyvov), ktoré môžu nastať a ovplyvniť problém; • úžitkovosť, t.j. výsledky alternatív pri jednotlivých stavoch okolia vyjadrené hodnotou úžitkovosti.

16. Podľa miery informovanostisa rozoznávajú trojaké podmienky rozhodovania – istota, neistota, riziko a neurčitosť a teda existujú 3 základné typy, spôsoby rozhodovania: • rozhodovanie v podmienkach istoty • rozhodovanie v podmienkach neistoty • rozhodovanie v podmienkach neurčitosti

17. Rozhodovanie v podmienkach istoty vychádza z koncepcie plnej informovanosti a racionálneho správania sa rozhodovateľa, je to deterministické rozhodovanie. Pri rozhodovaní v podmienkach istoty sa predpokladá, že ten, kto rozhoduje pozná všetky 3 skutočnosti • všetky alternatívy, • ich dôsledky • ako aj stav okolia Pri istote, môže nastať len 1 stav okolia, vieme, ktorý nastane na 100%. Rozhodovateľ musí zvoliť alternatívu s najväčšou hodnotou úžitkovosti – považuje sa to za nerealistické, v realite ide len o predpokladanú istotu. Aj keď v riadiacej praxi sa vyskytujú aj rozhodovania robené v podmienkach istoty, či predpokladanej istoty. Väčšina doteraz používaných exaktných metód, založených na matematických modeloch vychádza z podmienok istoty.

18. Rozhodovanie v podmienkach neistoty sú známe • alternatívy • ich úžitkovosť pri jednotlivých stavoch okolia Nie je známe ,ktorý z týchto stavov nastane, čo vnáša riziko do rozhodovania. Vychádza sa však z toho, že je známa, alebo sa dá odhadnúť pravdepodobnosťvýskytu jednotlivých stavov okolia. Značnú časť rozhodovacích procesov tvorí rozhodovanie za neistoty. Teória rozhodovania sa zdokonalila používaním teórie pravdepodobnosti – umožňuje racionálne rozhodovať aj v podmienkach neúplnej informovanosti.

19. Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti – neznamená úplnú neznalosť. Známe sú • možné alternatívy • a ich výsledky v jednotlivých stavoch okolia. Neurčitosťje v tom, že nepoznáme pravdepodobnosť výskytu možných stavov okolia a ani ich nemôžeme odhadnúť. Nastáva situácia, kedy nevieme určiť dôsledky zvoleného riešenia ani na základe pravdepodobnostných charakteristík - je to označované aj ako „čiastočná neistota“ Veľkú časť rozhodovacích procesov tvoria rozhodnutia za neistoty. Toto sú najobtiažnejšie rozhodovania na hranici racionálnosti.

20. 2. Podľa postupu (programu) rozhodovania sa rozoznávajú: • programové rozhodovania a rozhodnutia • neprogramové rozhodovania a rozhodnutia Programom sa rozumie jednoznačne určený postup riešenia nejakej úlohy. Ak je známy postup, program rozhodnutia, zvyčajne vedie k jedinému programovému rozhodnutiu. Programové rozhodnutia, ktorých program bol vypracovaný, sú rutinné, opakovateľné, typické pre manažérov na nižších organizačných jednotkách.

21. Neprogramové rozhodnutieje riešenie nového rozhodovacieho problému, aký doposiaľ nebol riešený , jedinečný, nie je ešte vyjadrený presným modelom postupu, na jeho riešenie ešte neexistuje štandardný postup, jeho riešenie si žiada veľkú tvorivosť, využitie skúseností, prehľadu aj intuície rozhodovateľa. Dnes je vysoký záujem o heuristické programy – neobvyklé riešenia problémov.

22. Zaujímavá je otázka vzájomného vzťahu programových a neprogramových rozhodnutí na jednej strane a algoritmizovateľnými a nealgoritmizovateľnými rozhodnutiami na strane druhej. Algoritmus – je špecifická forma programu. Algoritmus vedie vždy k rovnakému výsledku, čo o programe všeobecne neplatí.

23. obrázok 1 Typy problémov, druhy rozhodnutí (programované a neprogramované) a stupeň manažmentu v organizácii

24. obrázok 1 Typy problémov, druhy rozhodnutí (programované a neprogramované) a stupeň manažmentu v organizácii

25. 3.Podľa významu rozhodovacích procesov (to súvisí s dôsledkami pre organizáciu ako celok, s časom, ktorý predchádza rozhodnutiu i časom realizácie rozhodnutia) členíme rozhodovanie a rozhodnutia na: • strategické (koncepčné) • taktické • operatívne

26. Stratégia je formulácia cieľov a postupov, pomocou ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Patria sem najdôležitejšie rozhodnutia, týkajúce sa organizácie ako celku. Najdôležitejším strategickým rozhodovacím procesom je rozhodovanie o jej cieľoch. Strategické rozhodovanie má • upraviť vzťahy organizácie k jej okoliu z pohľadu zásobovania, výroby, odbytu a finančného hospodárenia, • robí to na dlhšie obdobie vopred, keď ešte nie sú známe všetky okolnosti, za ktorých bude prebiehať budúci vývoj. Je to jedinečné, neopakovateľné rozhodnutie, v podmienkach čiastočnej neistoty a je sprevádzané rizikom možného neúspechu. Právomoc meniť strategické zásady riadenia organizácie je výsadou vrcholového manažmentu, nie je delegovateľná na nižšie stupne riadenia.

27. Taktika organizácie je umenie používať prostriedky, ktoré sú k dispozícii na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku • pri realizácii zvolenej stratégie. Každú stratégiu možno dosiahnuť rôznymi taktikami. Na rozdiel odstrategického rozhodovania, kde ide o to, aby sa zvolil taký spôsob riešenia, ktorý bude viesť kdlhodobej ekonomickej efektívnosti, taktické rozhodovaniedbá na účinnosť prostriedkov v danej etapedosahovania určeného cieľa organizácie. Ide najmä o • riešenie súčasnej alebo blízkej situácie, • obmedzuje sa ním miera neistoty, • znižuje riziko prijímaných rozhodnutí a • vytvára sa možnosť prenosu právomocí a kompetencií na nižšie stupne riadenia. Sú to rozhodnutia rutinné, opakované v kratšom časovom intervale.

28. Operatívne rozhodnutiasú bežné, každodenné, s krátkym dosahom, sú orientované na plnenie taktických rozhodnutí. TOK OPERATÍVNEHO ROZHODOVANIA JE NEPRETRŽITÝ. Operatívne sa rozhoduje o operatívnych cieľoch – o časovom rozvrhu výroby, o časovej a priestorovej štruktúre výroby, prijatí a odmietnutí obchodných akcií. Operatívne problémy vznikajú spontánne, spotrebujú väčšinu energie organizácie.

29. 4. Podľa subjektu rozhodovania poznáme rozhodovanie • individuálne, • kolektívne používajú sa v praxi oba spôsoby podľa podmienok Individuálne rozhodovanieje vhodné vtedy, ak treba rozhodnúť rýchlo, a nie je to náročné, zložité, namieste je individuálna zodpovednosť – nebezpečenstvom je subjektivizmus. Kolektívne rozhodovanie ak je problém náročný, zložitý. Ide o rozhodovanie v koncepčných otázkach, kde je nutné kolektívne posúdenie – v niektorých právnych formách sa na tento účel tvoria kolektívne orgány – napr. v akciových spoločnostiach. Problémom môže byť zosúladenie individuálnych preferenčných alternatív členov kolektívneho orgánu, zabezpečiť zodpovednosť.

30. Iné hľadiská klasifikácie rozhodnutí – napr. členenie podľa: • časového horizontu – dlhodobé, strednodobé, krátkodobé; • stupňa opakovateľnosti situácie - jedinečné, viac-menej opakovateľné; • stupňa prácnosti – jednoduché a zložité; • použitých podkladov – informácií – na subjektívne a objektívne; • organizačného stupňa – rozhodnutia vrcholového, stredného a najnižšieho manažmentu; • rozsahu, komplexnosti rozhodnutia – komplexné a čiastkové; • vzťahu k systému – vonkajšie a vnútorné; • záväznosti – záväzne a nezáväzné; • formy - písomné a ústne atď.

31. 2. Fázy rozhodovacieho procesu - rozhodovací proces podľa časového priebehu rozhodovací procesje prúdom transformácie informácií, je to rad činností, fáz, ich uskutočnením vznikne efektívne rozhodnutie. Členenie rozhodovacích procesov na fázy, kroky – používa sa rôzne členenie, počet, druhy fáz; podmieňuje to aj to, že sa veľmi rôznia podmienky uskutočňovania. rozhodnutí. Rozhodovanie môžeme rozdeliť na 3 skupiny fáz – • identifikačno - analytická, znamená skúmanie systému a okolia za účelom objavenia, formulácie a zdôvodnenia problému aj cieľa jeho riešenia; • návrhová – ide o zber a analýzu informácií, zhodnotenie situácie – určenie diagnózy, hľadanie riešenia – rôznych variantov aj ich očakávaných prínosov • výberová - rozhodovacia – ide o výber, odôvodnenie a formuláciu najlepšieho variantu rozhodnutia pripravenho na uvdenie do života.

32. proces rozhodovania podľa časového priebehu identifikovanie a definovanie problému KOREKCIA o vypracovanie variantných riešení zhodnotenie variantných riešení KOREKCIA podmienky určitosti podmienky rizika podmienky neurčitosti voľba riešenia KOREKCIA realizácia rozhodnutia zhodnotenie a kontrola výsledku

33. 1. a 2. fáza predstavujú prípravu, 3. najdôležitejšia predstavuje konečné rozhodnutie; Niektoré operácie rozhodovacieho procesu nemusí robiť rozhodovateľ - môže ich zveriť svojim podriadeným, on iba v hlavných črtách určuje metodiku prác a základné znaky jednotlivých variantov riešenia. Rozhodovateľ robí najdôležitejšiu fázu - výber jednej z alternatív. Ak by aj túto právomoc delegoval na podriadených aj tak zostáva zodpovedný za kvalitu rozhodnutia.

34. 3. Postupy a metódy rozhodovania Spôsoby riešenia problémov - príprava a prijatie rozhodnutia • ak vznikne nový problém, vedúci sa musí presvedčiť, či ho môže riešiť na základe existujúcich skúseností, ak áno rozhodne na ich základe, je to najčastejšia prax v rozhodovaní; • niektoré problémy však nie sú natoľko rutinné, opakujúce sa a ak sa aj napriek tomu rozhodnú takto spontánne - silou zvyku, môže to viesť ku ignorovaniu procesu prípravy rozhodnutia; to isté sa môže stať aj keď má vedúci málo času, je preťažený, bežnými otázkami riadenia, ktoré vyžadujú rýchle rozhodnutia, ale aj keď precení vlastné skúsenosti.

35. Dôkladná príprava rozhodnutia je náročný proces, náročný na čas a náklady, pri zložitejších rozhodnutiach je potrebný viac-menej zložitý prípravný proces, sú na to vypracované špeciálne metódy prípravy rozhodnutí - tieto zohľadňujú komplexnosť, zložitosť, dôležitosť riešených problémov i čas potrebný na ich rozhodnutie . Schéma prístupy rozhodovateľa k rozhodovaniu podľa toho v akom rozsahu sa rozhodovateľ spolieha na intuíciu, či fakty, logiku, ... impulzívny subjektívny rozumový logický racionálny rozsah v akom sa rozhodovateľ spolieha na intuíciu rozsah v akom sa rozhodovateľ spolieha na fakty a logiku emócia intuícia zdravý rozum odvodená logika vedecká analýza

36. Základom každého rozhodnutia je určitá predstava, založená na informáciách, viac či menej úplných, na cieľoch a predpokladoch a na kritériách, ktoré tvoria základ pre hodnotenie výsledku. Predstava nám umožní analyzovať situáciu - riešiť problém a úlohy, určiť cesty riešenia - odhadnúť očakávané výsledky. Nestačí rozhodovať len na základe predstáv 1 človeka - vedúceho, jeden nemôže obsiahnuť všetky súvislosti. Je potrebné objektivizovať predstavy a na ich základe objektivizovať rozhodovanie zvýšiť jeho spoľahlivosť. Intuíciu a skúsenosti vedúceho štrukturovať problém, je potrebné doplniť špeciálnymi metódami objektivizujúcimi predstavy vedúceho. Najdôležitejšia úloha v procese rozhodovania je HODNOTENIE ALTERNATÍV ROZHODOVANIA.

37. Klasická forma odôvodnenia ekonomických rozhodnutí je • výpočet efektívnosti -kvantitatívny pomer nákladov a výsledkov v hodnotovom vyjadrení; - nedostatočne prihliada na 2 dôležité okolnosti, ktoré sa týkajú dlhodobých rozhodnutí. • neberie do úvahy hierarchiu cieľov rozhodovania teda to, že ciele jedného rozhodnutia môžu byť vzájomne závislé, mať heterogénny vzťah a konkurovaťsi. • nemá na zreteli existenciu kvantitatívnych cieľov a stupeň rizika pri realizácii cieľov. Pri výpočte efektívnosti sa predpokladá, že od samého začiatku existujú kritériá rozhodovania určené kvantitatívne a presne kvantifikovateľné.

38. metóda odhadu - sa spolu s výpočtom efektívnosti používa čoraz viac. Teda ide o spojenie presného výpočtu so subjektívnym odhadom. O problém odhadu ide vtedy ak sa zvažujú, porovnávajú prednosti a nedostatky rôznych variantov na základe určitých, veľa krát heterogénnych kritérií a o určenie poradia týchto variantov. • tradičná forma odhadu - intuitívna • odohráva sa takpovediac „v hlave“na základe objektívnej informácie; • prednosťou je, že intuitívne správanie sa vyvíja počas mnohých rokov. • nedostatok - intuícia sa vyvíja počas mnohých rokov. • nedostatok - intuícia sa ťažko kontroluje, • vedie k subjektívnym odhadom a rozhodnutiam, hlavne vtedy, ak v kolektíve nie je rozvinutá výmena názorov, • bežná v praxi.

39. odhad na základe jasne stanovených kritérií - uvádzajú sa rôzne varianty rozhodnutia im zodpovedajúce prednosti a nedostatky, tieto sa potom intuitívne zvažujú podľa stanovených kritérií. preferencie možno stanoviť číselne. Metódy odhadu majú niekoľko etáp: • voľba formulácie rozhodovacieho problému, • výber osôb pre odhad, • pomocou dotazovania účastníkov sa určia kritériá a alternatívy riešenia, • vlastný odhad, • na záver porovnanie variantov na základe všetkých kritérií + určenie prednostných variant.

40. Metódy rozhodovania Základom „technológie“ prijímania rozhodnutí sú metódy rozhodovania. Delíme ich do týchto hlavných skupín: 1.empirické 2.matematicko-štatistické 3.ostatné,ktorých základom sú heuristické metódy.

41. 1.Empirické metódy rozhodovania V rámci empirického rozhodovania rozoznávame: 1.    1. tradičné metódy, a to : a)empiricko-intuitívne b)empiricko-analytické 2.   2. expertné metódy 1. tradičné metódy a)empiricko-intuitívne rozhodovanie sa opiera o skúsenosť a intuíciu rozhodovateľa . Skúsenosť sa získava prostredníctvom „skúšok a omylov“ čo je nákladné a zdĺhavé. Používa sa najčastejšie a kvalita závisí od kvalifikcie a okamžitej dispozície rozhodovateľa. b) empiricko-analytické rozhodovanie sa opiera nielen o skúsenosť a intuíciu ale aj o informácie získané na základe analýzy. (sú to údaje z účtovníctva, štatistiky a pod.)

42. 2.2. expertné metódy Pri expertných metódach vyjadrujú experti svoje subjektívne predstavy a názory, ktoré su spravidla kvalifikované a opierajú sa o skúsenosť. Možno ich rozdeliť do dvoch skupín : a)expertné metódy spočívajúce na princípe dotazovania-anketárne dotazovanie,metóda DELPHI singulárne dotazovanie... (problém sa rozloží na prvky, ktoré sa kladú expertom a na záver sa odpovede zhodnotia tak aby sa našlo vhodné riešenia) b)expertné metódy spočívajúce na princípe kolektívneho vybavovania myšlienok-brainstorming, metóda synetics. (vlastné názory expertov) Najznámejšie metódy: metóda brainstorming, delfská metóda a metóda synetics.

43. 2.Matematicko – štatistické metódy rozhodovania Zásadným rozdielom exaktného rozhodovania v porovnaní s empirickým je formalizácia rozhodovacieho procesu v podobe modelu skúmaného systému s kvantitatívnym vyjadrením vzťahov jeho prvkov, čo umožňuje matematické algoritmické riešenie problému. • exaktné metódy rozhodovania v praxi sa osvedčujú najmä v opakovaných situáciách, • vyžaduje sa kvantitatívne vyjadrenie medzi prvkami modelu, • nie su dobre využiteľné na riešenie zložitých, jedinečných problémov, v ktorých prevládajú kvalitatívne faktory - tu sú málo efektívne. • vychádzajú z poznatkov klasickej matematiky a štatistiky, • poznatkov operačného výskumu (operačnej analýzy)

44. Exaktné metódy pri rozhodovaní môžeme rozdeliť do troch skupín. Sú to: 1. metódy matematickej štatistiky, 2. metódy matematickej analýzy a lineárnej algebry, 3. metódy operačnej analýzy.

45. 3. Heuristické modely v rozhodovaní Na základe výskumov vytvorených modelov správania sa a myslenia človeka vyplynulo, že existujú dva druhy úloh: a)úlohy algoritmické -(využívajú sa v opakujúcich sa situáciach ) b)úlohy neúplne štrukturované - (sú tie, pri ktorých nie sú presne vymedzené východiskové dáta , ako aj cieľ a prostriedky na jeho dosiahnutie. Tu pôsobí faktor náhodnosti a riešenie je pravdepodobnostné. Tieto úlohy je možné riešiť iba tak, že pre daný typ problému sa vytvorí zjednodušujúci model.)