Teória výchovy, súčasné trendy vo výchove Prednáška 2

1. Teória výchovy, súčasné trendy vo výchove Prednáška 2

2. Teória výchovy • Teória výchovy – skúma všeobecné zákonitosti výchovného pôsobenia • Teória výchovy patrí k jadrovým pedagogickým disciplínam. • Radíme ju k vedám antropologickým. • Pedagogika je veda o výchove ( v širšom slova zmysle) • Teória výchovy je veda o výchove (v užšom slova zmysle)

3. Predmet teórie výchovy • Skúmať podstatu výchovy ako prostriedku humanizácie človeka (skúmať človeka v situácii výchovy). Dieťa ako objekt i ako subjekt výchovy. • Analyzovať možnosti a funkcie výchovy z hľadiska osobnosti i spoločnosti. Cieľ výchovy a jeho konkretizácia v obsahu výchovy. • Študovať podstatu a funkcie výchovných inštitúcií. (Výchova v užšom slova zmysle, výchovný proces, jeho zákonitosti.)

4. Vzdelávanie ako súčasť výchovy Zjednodušený model stotožňuje • vyučovanie s rozvojom kognitívnych funkcií • a výchovu s rozvojom nonkognitívnych funkcií, afektívnou oblasťou osobnosti.

5. Rozdiely medzi výchovou a vzdelávaním • jav nerovnakej genézy týchto procesov, • jav interiorizácie výsledkov týchto procesov, • jav nerovnakého spätného posilňovania, • jav nerovnakých dôsledkov, • jav nerovnakej registrácie výsledkov, • jav nerovnakej postupnosti, • jav nerovnakej nadväznosti.

6. Všeobecné procesy rozvoja osobnosti možno rozdeliť na tri skupiny: • senzomotorická oblasť - vnímanie, motorika, • kognitívna oblasť rozvoja osobnosti -vzdelávanie, výučba jednotlivých predmetov, • nonkognitívna alebo afektívna oblasť rozvoja osobnosti;

7. Úlohou výchovy je rozvoj osobnosti Cieľom výchovy nie je komplexný rozvoj osobnosti a jej prípravy pre život, ale je to taký rozvoj osobnosti, aby bola schopná autokreácie v intenciách a tvorivom protirečení s kreáciou prostredia, society. Teda nielen príprava pre život, ale pre tvorbu života.

8. Činnosti - exteriorizovaná aktivita. Činnosť v senzomotorickej oblasti je každý pohyb a exteriorizovaný akt vnímania. Činnosť v kognitívnej oblasti je najmä učenie a jeho prejavy. Činnosť v nonkognitívnej oblasti predstavujú tieto oblasti: hra, práca, učenie, sociálne kontakty (interakcia), arte činnosti, odpočinok (relaxácia). Činnosti majú rozvíjať zacielene, premyslene, systematicky, odborne psychické funkcie a procesy, ktoré sú činnosťami v širšom ponímaní.

9. ZÁKLADNÉ TRENDYROZVOJA V JEDNOTLIVÝCH OBLASTIACH PSYCHICKÝCH PROCESOV: • V psychomotorickej, senzorickej oblasti: a) od nezdravia k zdraviu (fyzickému, telesnému), b) od zlej senzoriky, percepcie a apercepcie k dobrej percepcii c) od zlej motoriky k dobrej motorike (sila, vytrvalosť, rýchlosť, precíznosť, koordinácia), d) od neefektívneho senzomotorického učenia k efektívnemu učeniu sa.

10. ZÁKLADNÉ TRENDYROZVOJA V JEDNOTLIVÝCH OBLASTIACH PSYCHICKÝCH PROCESOV: 2. V kognitívnej oblasti: a) od neinformovanosti k informovanosti b) od nižšieho IQ k vyššiemu c) od nevzdelanosti ku vzdelanosti, od nemúdrosti k múdrosti d) od zlého školského hodnotenia k dobrému e) od nižších kognitívnych funkcií k rozvoju vyšších f) od zlého riešenia problémov k dobrému, od pokusu a omylu cez algoritmy k heuristike

11. ZÁKLADNÉ TRENDYROZVOJA V JEDNOTLIVÝCH OBLASTIACH PSYCHICKÝCH PROCESOV: 3. V nonkognitívnej oblasti: • od absencie metakognitívnych zručností k metakognícii • od citovej anestézie k citovej zrelosti • od demotivácie a pasivity k motivácii a aktivite • antisocializácie a asocializácie k prosociálnosti • od zlej komunikácii k efektívnej komunikácii • od deštruktívnych hodnôt k pozitívnym hodnotám • od nemorálnosti a morálnej anómii k morálnosti • od nižšej tvorivosti k vyššej tvorivosti.

12. Intencionalita výchovy Znamená axiologický rozmer výchovy človekazameranie výchovy vzhľadom na ciele rozvoja osobnosti. Výchova v tomto zmysle má: • ontologický aspekt - skúma podstatu bytia človeka • gnozeologický aspekt - epistemologický, skúma poznateľnosť človeka • axiologický aspekt - skúma zmysel a význam človeka, jeho funkčnosť.

13. Trendy vo výchove človeka • od uzatvorenosti sa osobnosti do seba k otvorenosti a komunikatívnosti • od získavania, dobíjania k rozširovaniu a produktivite • od vytvárania výkonov k prežívaniu vzťahov, citom • od prinútenia k produktivite ku slobodnej produkcii, k autokreácii, od vonkajšej motivácie ku vnútornej • od direktívnosti k nondirektivite, od autoritárstva k demokracii • od netvorivosti k tvorivosti • od tvrdej cieľovosti, funkčnosti ku hre, dobrodružstvu, hľadaniu a prežívaniu • od rigidity k pohybu, od stálosti k dynamike, od schematizmu k flexibilite a variabilite • od diktátu k dialógu • od subjekto - objektových vzťahov v škole (učiteľ - žiak) ku subjekto - subjektovým vzťahom • od súťaženia ku kooperácii, od kolektivizmu k personalizmu

14. Hodnoty v zániku: • individualizmus, bezohľadnosť jednotlivca, boj medzi ľuďmi, nacionalizmus • cenenie si vecí, kariéry, peňazí, orientácia na výsledok, úžitok • priemernosť, útek od neúspechu, robiť tak, aby sme „nenarazili“, opatrnosť, konformita • individuálna zodpovednosť a neomylnosť, pocit vlastnej ctihodnosti a sebectva • súkromné vlastníctvo • slepá dôvera v progres a slepý optimizmus

15. Rodiace sa hodnoty: • pocit všeľudskej spolupatričnosti, postoje orientované na ľudskosť, spoluprácu, humanizmus • cenenie si života ľudí, medziľudských vzťahov, procesov práce a tvorby • tvorivé myšlienky, duševná aktivita, angažovanosť, ambicióznosť, nonkonformita, autentičnosť človeka, identita • význam a splnomocnenie osobnosti v rámci demokratickej skupiny, society, v hraniciach úsudku • snaha prináležať ku skupine • spravodlivý poriadok a bohatstvo celku, služba pre celok • reálny optimizmus

16. Tri tendencie výchovy v teórii i praxi • vzdelávací neopragmatizmus = technokracia, tradičná didaktika, praktická orientácia žiaka a študenta - jeho predčasná úzka špecializácia už na základnej, strednej škole, 2. vzdelávací kognitivizmus, scientizmus = dôraz na osnovy, dotáciu hodín, rozmer vzdelávania cez všeobecnovzdelávacie predmety, osvojovanie si poznatkov vedy prispôsobenej vnímaniu žiakov a študentov, 3. vzdelávací humanizmus = totálny rozvoj osobnosti, jej sebarozvoj najmä v oblastiach citov, motivácie, hodnôt, personalizácie, socializácie a kreativizácie človeka.

17. Bertrandova klasifikácia vzdelávacích teórií • subjekt - žiak, učiaci sa • obsah - predmety, disciplíny • spoločnosť - iní ľudia, svet, okolie • pedagogické interakcie medzi týmito pólmi - učiteľ, médiá, technológie komunikácie.

18. Skupiny vzdelávacích teórií podľa Bertranda • Spiritualistické teórie • Personalistické teórie • Kognitívno-psychologické teórie 4. Technologické teórie 5. Sociokognitívne teórie 6. Sociálne teórie 7. Akademické teórie