SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE

1. SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality Klastre – Automobilový klaster Prednášajúci: Prof. Ing. Peter Sakál, CSc Cvičiaci: Ing. Martina Bergelová Školský rok: 2008 / 2009 Bc. Michal Čubaň Študijná skupina: 12 Ročník: 2. Ing.

2. OBSAH1.Definicia a zakládná charakteristika klastrov 2.Klastre - nové nástroje ekonomického rozvoja 2.1 Typy klastrov2.2 Prínosy klastrov2.3 Regióny a klatre2.4 Ekonomický rast3.Klastre a konkurencieschopnosť 4.Západoslovenský Autoklater

3. 1. Definicia a zakládná charakteristika klastrov • Kláster, cluster, pole de compétivite, distretto industriale, die clusterpolitik – Klaster predstavuje rámec pre zapojenie a spoluprácu firiem a dalších inštitucií rôznych typov a velkostí , ktoré môžu lepšie prispieť k výkonnosti, regionálnej, štátnej až celosvetovej ekonomiky. • PORTER (1990﴿ - Klaster – geograficky blízke zastúpenievzájomne previazaných firiem špecifických dodavateľov , poskytovateľov služieb a súvisiacích inštitúcií v konkretnom odbore, ktoré spolu súťažia, ale taktiež spolupracujú majú spoločné znaky a tiež sa doplňajú.

4. 2.Klastre - nové nástroje ekonomického rozvoja • V prvej fáze globalizácie bola zdrojom konkurenčnej výhody samotná globálnosť, čiže schopnosť podniku aktivizovať a mobilizovať vstupy a aktíva presahujúce hranicu štátov. Medzinárodné podniky tak získavali výhodu pred podnikmi, ktoré sa nevymanili zo svojej domácej orientácie. Vstupujeme však do novej fázy, ktorá je omnoho menej intuitívna, pretože globálnosť sa dnes považuje za samozrejmú. Podnik dnes musí hľadať zdroje vstupu v najlacnejších lokalitách, musí hľadať medzinárodné zdroje kapitálu a musí svoje závody budovať v krajinách s nízkymi mzdovými nákladmi, ak sa zaoberá pracovne náročnými činnosťami. A teda nič, čo môže podnik získať zo vzdialenejších lokalít, už nie je konkurenčnou výhodou, pretože teraz k tomu majú prístup všetci.

5. 2.1 Typy klastrov • Klastre založené na hodnotovom reťazci – sú obecne definované sieťou dodávateľských väzieb. Napríklad automobilový klaster je obvykle vybudovaný okolo chrbtice hodnotového reťazca spojujúceho výrobcu automobilov s jeho dodávateľmi, ktorí môžu byť ďalej spojení s výrobcami špecializovaných priemyselných zariadení, elektroniky, plastov, gumy a textilu. • Klastre založené na kompetenciách – sa sústreďujú na konkrétnu oblasť technickej expertízy alebo kompetencie v regióne, ako sú napríklad výskumné alebo vzdelávacie schopnosti. V tomto type klastrov nejde o kľúčové dodávateľské väzby v rámci daného sektora ale o aplikáciu samotných znalostí a expertízy často naprieč veľmi odlišnými hospodárskymi aktivitami. Príkladom takého klastra by mohli byť informačné technológie a softvér, ktorých geografická koncentrácia môže byť zrejmá, avšak aplikácie a klienti pre tieto schopnosti sú veľmi rôznorodé.

6. Anglická vláda nedávno vydala Sprievodcu klastrami, ktorý zhrňuje poznatky o klastroch a identifikuje kritické a doplnkové faktory úspechu v úspešnej klastrovej iniciatíve (aj keď u konkrétneho klastra sú možné aj ďalšie špecifické faktory, ktoré spôsobujú najrôznejšie rozdiely): • kritické faktory: prítomnosť funkčných sietí a partnerstiev, silná inovačná základňa s podpornými aktivitami výskumu a vývoja, existencia silnej znalostnej základne, • doplnkové faktory: adekvátna technická infraštruktúra, prítomnosť veľkých firiem, silná podnikateľská kultúra, prístup k finančným zdrojom.

7. 2.2 Prínosy klastrov • klaster poskytuje úspory z rozsahu a znižuje náklady, – poskytuje podnikom príležitosť dosiahnuť kritické množstvo v kľúčových oblastiach, čo im prináša úspech, ktorý by nebol možný, keby pracovali izolovane a spoluprácou môžu firmy otvárať nové trhy a znižovať náklady, • klaster znižuje obmedzenia menších firiem a zvyšuje špecializáciu, – môže združovať firmy z rôznych článkov hodnotového reťazca a umožňuje tak menším firmám, aby sa špecializovali a spolupracovali pri konkurencii proti väčším, vertikálne prepojeným firmám a spolupráca s väčšími spoločnosťami zasa poskytuje menším firmám mechanizmus prístupu k medzinárodným sieťam väčších spoločností v klastri,

8. klaster zvyšuje miestnu konkurenciu a rivalitu a tým globálnu konkurenčnú výhodu,- pričom rivalita podporuje vo firmách inovácie, pomocou ktorých sa snažia zlepšiť svoju efektivitu a konkurencie schopnosť, aby sa udržali „v zoskupení“, • klaster zvyšuje rýchlosť prenosu informácií a technológií, - čo nastáva v dôsledku blízkosti firiem, silných väzieb medzi nimi a vysokej konkurenčnej podstaty klastra, • klaster zvyšuje moc a hlas menších firiem, - keďže pomocou vytvárania siete sú menšie firmy schopné ovplyvňovať udalosti a lobovať u vlády za zlepšenie služieb a infraštruktúry,

9. 2.3 Regióny a klastre • Aktívne klastrovanie je základom rastového programu, ktorý je typický pre klastre orientované na budovanie regionálneho blahobytu. • Klastrovanie však zahrňuje nielen networking (vytváranie sietí) ale aj dôveru. A tak aj tam, kde skupina firiem splňuje rad kritérií vrátane miestnej blízkosti a určitých obchodných vzťahov, v skutočnosti nemôže vytvoriť klaster bez sociálnych sietí a dôvery, ktoré charakrterizujú úspešné klastre. Môže v takom prípade ísť iba o „zhluk“ firiem a nie o klaster. • Klastrovanie poskytuje fórum pre dialóg medzi kľúčovými aktérmi v regióne so zameraním na rast. Umožňuje a usnadňuje vedenie priebežných strategických dialógov v danej komunite. Dialóg vo vnútri klastra sa môže týkať všetkého a je založený na spolupráci. Klastre poskytujú mechanizmus efektívneho partnerstva s podpornými a terciálnymi inštitúciami pre väzby s malými a strednými podnikmi. Klaster sa stáva „neutrálnou pôdou“, kde sa firmy stretajú za konkrétnym účelom.

10. 2.4 Ekonomický rast Pre ekonomický rast každej krajiny sú dôležité dve veci: • 1) jej celkové prostredie, - napríklad legislatíva alebo banková infraštruktúra musia prinajmenšom zodpovedať prostrediu konkurenčných krajín, • 2) jej úroveň lokálnych prostredí, - t. j.ako je podporovaný rozvoj v rámci regiónov a rozvoj jednotlivých firiem.

11. 3.Klastre a konkurencieschopnosť Dnes je samozrejmosťou aby firma hľadala odlišnú cestu ku konkurencieschopnosti,zohľadňovala voľbu zákazníka, presadzovala inovácie, reagovala pružne na rôzne potreby trhu. Konkurencieschopnosť v súčasnej dobe vyžaduje dynamiku a zakladá sa na inováciách a hľadaní strategických odlišností. Nevyhnutnosťou sú úzke väzbyk odberateľom, dodávateľoma iným inštitúciám nielen účinnosti, ale aj rýchlostizlepšovania a inovácií. Klaster je pre všetky tieto zmeny účinným katalyzátorom, ktorý vedie firmu k vyššej konkurencieschopnosti.Predosiahnutie konkurencieschopnosti musí existovať prepojenie súhra niekoľkých aspektov:

12. ako kvalitne sú firmy schopné využiť dostupné vstupy a ako kvalitne sú schopné ich zdokonaľovať. • ako kvalitne firmy súťažia, to znamená či využívajú pre zvyšovanie produktivity rôzne sofistikované metódy, alebo ponúkajú jedinečné výrobky alebo služby. • aké kvalitné je podnikateľské prostredie, ktoré je dané hospodárskou politikou, ale taktiež • Základnými vlastnosťami klastra (napr. prítomnosť konkrétnych typov dodávateľov, alebo konkrétne zamerané vzdelávacie inštitúcie).

13. 4.Západoslovenský Autoklaster Automobilový priemysel na Slovensku značnou mierou prispel k tom, že sme sa stali jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v rámci Európskej únie. Avšak otrasy na finančných trhoch, ktorých dôsledky sa neskôr preniesli aj do reálnej ekonomiky spôsobili rapídny prepad záujmu spotrebiteľov o nové automobily a automobilky majú vážne problémy. Riaditeľ západoslovenského autoklastra Štefan Chudoba, ktorý sa podieľal na etablovaní Volkswagenu  na Slovensku, v piatok na konferecii „Politika a podnikanie v sociálnodemokratickej perspektíve“, ktorú organizoval Friedrich Ebert Stiftung, hovoril o perspektívach automobilového priemyslu v súvislosti s recesiou a hospodárskou krízou. Podľa Chudobu v najbližších rokoch nepôjdeme ani do útlmu, ale nebudeme sa ani rozvíjať. Budúci rok by sme mali vyprodukovať cca 600,000 áut.

14. Automobilový klaster - západné Slovensko podnietili investície do automobilového priemyslu. Ešte pred nosným investorom PSA Peugeot Citroen sa v Trnave usídlili automobilové firmy Sachs a Boge. „Prišli k nám pre vyhovujúce podmienky v doprave a možno aj pre tradíciu. Za socializmu sa tu vyrábali Škodovky 1203. Nemáme ďaleko ani k Volkswagenu v Bratislavskom kraji. Zistili sme, že na území Slovenska, Rakúska a Česka v okruhu 150 kilometrov od Trnavy je asi sto subdodávateľov do automobilového priemyslu,“ povedal riaditeľ sekcie regionálneho rozvoja Trnavskej župy Marián Cipár. Ten je zároveň ekonomickým riaditeľom automobilového klastra.

15. Založila ho vlani Trnavská župa a mesto Trnava. Podporuje podniky pri raste výroby a inováciách, najmä technologic­kých. Skúsenosti preberá z viedenského autoklastra. Hľadá pre členov spoločné témy, prednášky, môže ich propagovať na veľtrhoch. Pripravuje spoločné projekty s klastrami zo Slovinska, Rakúska, Česka, Nemecka a Francúzska. Môže čerpať peniaze aj z európskych fondov.

16. Efekty z klastrovVýhody: • zvýšenie dopytu pre produkty a služby firiem organizovaných v klastri, • zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, • zlepšovanie technologických kapacít firiem, • zvyšovanie špecializácie dodávateľov, • zlepšovanie prístupu na lokálne a globálne trhy, • znižovanie nákladov, • reštrukturalizácia a rozvoj regionálnej a (národnej) ekonomiky, • efektívnejšie využívanie regionálnych verejných zdrojov. Nevýhody: • závislosť na veľkých firmách, • závislosť na verejných zdrojoch a verejnej intervenci.

17. Všeobecná situacia v SR produkcia cca. 1 milión automobilov ročne od r. 2010, • obrat finálnych výrobcov – cca. € 18 mld./rok (VW, PSA a KIA), • obrat dodávateľov – cca. € 12 mld. ročne, 14 OEMs v okruhu 500 km od Bratislavy s ročnou produkciou 4 mil. áut,kritická masa automobilových dodávateľov na západnom Slovensku – niekoľko stoviek firiem,región Trnavy má všetky predpoklady stať sa sídlom klastra pokrývajúcim celé západné Slovensko (regióny Trnavy, Bratislavy, Nitry a Trenčína), prístupný aj dodávateľom z ďalších regiónov, napr. ZA, ale aj ČR, AT, HU (SI,PL),networking v rámci CEE automobilového klastra.

18. Ďakujeme za pozornosť