Zadlženosť rozvojových krajín

1. Zadlženosť rozvojových krajín Soňa Šilhárová POCR 9

2. „TRETÍ SVET“ • Pojem tretí svet použil prvýkrát francúzsky demograf A. Sauvyv časopise L’Observateur v roku 1952. • Podľa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj k nim patrí 165 krajín ležiacich prevažne na južnej pologuli (Amerika 49, Afrika – 55, Ázia – 40, Oceánia – 21) • Medzi najmenej rozvinuté krajiny patrí v súčasnosti 49 štátov sveta, „33 v Afrike, 15 v Ázii a Pacifiku a 1 v Latinskej Amerike.

3. Pojem „CHUDOBA“ • Podľa definície OSN z r. 1995 znamená chudoba stav: - keď človek trpí hladom a podvýživou, - nemá prístup k pitnej vode, hygienickým zariadeniam a zdravotnej starostlivosti, - má obmedzený alebo nijaký prístup ku vzdelaniu a informáciám, - býva v neadekvátnych podmienkach, v nezdravom životnom prostredí a v rámci jeho sociálnej skupiny rastie úmrtnosť. • Svetová banka ju definuje ako neschopnosť dosiahnuť minimálne životné štandardy. Vo svojej Svetovej rozvojovej správe definovala chudobu v reláciách príjmu obyvateľa na deň, a to 2 USD. Príjem pod 1, 25 dolára na deň (0,95 eura) už znamená extrémnu chudobu. Tieto čísla boli stanovené pre rozvojové krajiny, už rozvinuté krajiny si kladú odlišné medze chudoby.

4. Rozdelenie rozvojových krajín : • Vyspelé rozvojové krajiny : - Argentína, Mexiko, Južná Kórea – ich štruktúra ekonomiky s diferencovanou priemyselnou výrobou sa podobá rozvinutým štátom. • Krajiny s vyspelým ale jednostranne zameraným priemyslom: - Maroko, Alžírsko, Thajsko – produkcia je orientovaná na spotrebné tovary, no technológie sa musia dovážať. • Rozvojové krajiny so zásobami strategických surovín: - Kuvajt, Saudská Arábia, Irán, Irak, Venezuela - ich ekonomika je naviazaná na vývoz týchto surovín, ako je napr. ropa • Vysoko znevýhodnené najmenej rozvinuté krajiny (TheLeastDevelopedCountries- LDCs) - sú to vnútrozemské alebo ostrovné štáty s nerozvinutou priemyselnou štruktúrou, nedostatkom finančných zdrojov a monokultúrnou ekonomikou.

5. The Least Developed Countries- LDCsSpoločné znaky: • nízka hodnota Hrubého domáceho produktu na obyvateľa • nízky Index rozvoja človeka • nízka gramotnosť • štrukturálnu slabosť ekonomiky (monokultúrnosť) • nedostatok možností rozvoja • náchylnosť podliehať vonkajším ekonomickým šokom, prírodným či ľuďmi zavineným katastrofám • väčší výskyt nákazlivých ochorení • (populačná explózia, sociálno ekonomický dualizmus, resp pluralizmus) • Ekonomická závislosť od RTE – asymetrická interdependencia

6. Príčiny zadlženosti krajín: • Zaostalý vývoj a diferencovaný charakter výrobných vzťahov • Odčerpávanie nerastného bohatstva kolónií • Vojnové konflikty, ako napr. kórejská vojna, karibská kríza, vojny v Indočíne. • Presadzovanie záujmov veľmocí vo vojnách, ktoré na získanie vplyvu zväčša využívali finančnú rozvojovú pomoc.ZSSR takto podporoval napr. Etiópiu vďaka jej strategickej polohe blízko Červeného mora a Suezského prieplavu. USA sa zamerali najmä na Izrael a neskôr na Egypt. • Pôžičky z obchodných bánk za nízke úroky, dokonca nižšie ako miera inflácie. Tento systém fungoval až do hospodárskeho poklesu, keď sa náhle zvýšila úroková miera, ale aj ceny hotových výrobkov rástli rýchlejšie ako ceny surovín. => Komerčné banky im už neboli ochotné požičiavať. • Zadlženosť voči vyspelým krajinám a ďalej voči finančným inštitúciám ako Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka (SB).

7. „ Začarovaný kruh chudoby“

8. TheHumanDevelopmentIndex HDI

10. Dva základné prístupy k hodnoteniu rozvojovej pomoci: • Liberálny model:Otvorená ekonomika ↔ Vysoká úroveň ekon. rozvoja ↔ Mier ↔ Demokracia • Model závislosti:Závislosť ↔ Nerovnosť príjmov ↔ Polit. nestabilita ↔ Ozbrojený konflikt

11. Stratégie riešenia zadlženosti rozvojových krajín : • Bolo vyvinutých množstvo techník a parciálnych riešení, ktoré možno rozdeliť na riešenia kapitalizačné a tzv. riešenia oficiálnych iniciatív. • KAPITALIZAČNÉ alebo KONVERZNÉ (swapové) OPERACIE: - Kapitalizácia dlhov – ( Dept- for- EquitySwaps) – odpredaj veriteľských práv pod nominálnu hodnotu tretím subjektom za konvertibilnú menu. Zvyčajne medzinárodné organizácie a podporné fondy. - Kapitalizácia rozvojových záväzkov – (Dept- for- DevelopmentSwaps – odpredaj záväzkov na rozvojovú pomoc medzinárodným organizáciám často charitatívneho, prípadne všeobecne prospešného charakteru ( napr. UNICEF)

12. Stratégie riešenia zadlženosti rozvojových krajín : OFICIÁLNE INICIATÍVY: • BAKEROV PLÁN • BRADLEYHO PLÁN • MITTERANDOV PLÁN • BRADYHO PLÁN

13. BAKEROV PLÁN • 1985 v Soule v Južnej Kórei. • historicky najstarší • poskytovanie dodatočných pôžičiek RK na reštrukturalizáciu dlhov a uplatňovanie tvrdých hospodárskych reforiem • podpora súkromného podnikania, hlavne v tradičných odvetviach (poľnohospodárstvo, ťažobný priemysel, liberalizácia vnútorného trhu) • dlhy a úrokové miery by mali ostať nezmenené, splátky sa rozložia na dlhšie časové obdobie

14. BRADLEYHO PLÁN • Vznikol v roku 1986. • Odpustenie časťi dlhov niektorých RK., • znížienie úrokovej miery , • Poskytnutie dodatočných pôžičiek na realizáciu prebiehajúcich hospodárskych reforiem v RK.

15. MITTERRANDOV PLÁN • Prednesený na summite G7 v Toronte. • Spočíva v uľahčení podmienok pre splácanie dlhov najchudobnejších krajín. • Tri možnosti reštrukturalizácie dlhov1. Umorenie tretiny dlhu a rozloženie zvyšku na 14 rokov pri účtovaní trhového úroku;2. Rozloženie celého dlhu na 14 rokov s úrokom o 3,5 bodu nižším ako je trhový úrok;3. Rozloženie celého dlhu na 25 rokov a účtovanie trhového úroku..

16. BRADYHO PLÁN • navrhnutý v marci 1989. • začiatok súčasného strategického prístupu k problému zahraničnej zadĺženosti RK • selektívna redukcia úrokových mier RK, ktoré reformujú svoje hospodárstvo • konverzia dlhov do akcií =› veritelia sa menia na investorov, ktorým pripadá časť majetku RK • Navrhované spôsoby riešenia:1. Výmena starých úverov za obligácie s 30-ročnou splatnosťou za rovnakú úrokovú sadzbu, ale o 35% nižšou hodnotou v porovnaní s výškou starých úverov; 2. Výmena starých úverov za obligácie, s rovnakou dobou splatnosti, výmena sa uskutoční v rovnakej hodnote pri nižšej úrokovej sadzbe; 3. Prijatie nových úverov na obdobie 4 rokov za presne stanovených podmienok (preukázanie serióznej snahy danej RK uskutočniť ekonomické reformy). • zadĺžené krajiny majú týmto spôsobom možnosť vrátiť časť svojich dlhov, vrátane nesplatených úrokov

17. Ďalšie stratégie riešenia zadlženosti rozvojových krajín : • Iniciatíva na pomoc vysoko zadĺženým krajinám (HIPC) • Rozvojový program OSN (UNDP) • Miléniové rozvojové ciele (MDGs) • Dohoda z Cotonu (ACP + EÚ)

18. Iniciatíva na pomoc vysoko zadlženým chudobným krajinám: • Iniciatíva na poskytovanie finančnej pomoci enormne zadlženým štátom, ktoré nie sú schopné splácať svoje záväzky vyplývajúce z úverov, ktoré tieto štáty skôr získali z MMF a ich dlh narastá. • Zahájená v roku 1996 na vrcholnej schôdzi G7 vo francúzskom Lyone na základe návrhu Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu • Spoločná iniciatíva MMF, Svetovej banky, multilaterálnych organizácií (OSN) a vlád členských štátov • HLAVNÝ CIEĽ: Znižovanie zadlženosti chudobných krajín na prijateľnú úroveň. Ide o veľký pokrok pri ktorom v rámci znižovania má dôjsť až k úplnému odpusteniu dlhov.

19. Fázy iniciatívy HIPC • Pred získaním pomoci v rámci iniciatívy HIPC musia krajiny normalizovať svoje vzťahy s multilaterálnymi inštitúciami a dospieť k dohode o splátke prípadných nedoplatkov. • Potom pripravia svoje programy zmien a reforiem, ktoré musia schváliť MMF a Svetová banka. Nakoniec musia preukázať, že pri vykonávaní programov dosiahli uspokojivé výsledky. Musia tiež prijať dokument o stratégii znižovania chudoby. • Po ukončení tejto fázy sa vykoná analýza zostávajúceho dlhu s cieľom vyhodnotiť udržateľnosť výšky vnútorného dlhu krajiny a stanoviť, či je krajina schopná účasti na iniciatíve HIPC. Jedná sa o tzv. „rozhodujúcíbod“. • Dlh sa považuje za neudržateľný, ak je o viac než 150 % vyšší než príjmy z vývozu.

20. Trust na oddlženie štátov po prírodných katastrofách (Post-CatastropheDebtReliefTrust – PCDR) • Iniciatíva MMF na znižovanie dlhu chudobných štátov, ktorých postihla ničivá prírodná katastrofa. • Obmedzuje sa na najničivejšie prírodné katastrofy, ktoré priamo postihli najmenej jednu tretinu obyvateľstva, zničili viac ako štvrtinu výrobných kapacít, ktoré ovplyvňujú kľúčové hospodárske odvetvia a verejné financie, alebo spôsobili škodu väčšiu ako 100 % HDP. • Trust sa spočiatku financoval z vlastných zdrojov fondu vo výške 280 mil. SDR. V prípade potreby bude doplnený o príspevky darcov. • 21. júla 2010 sa poskytli prostriedky Haiti vo výške 178 mil. SDR, čím sa odstránil celý nesplatený dlh tohto štátu voči MMF.

21. Rozvojový program OSN (UNDP) • Rozvojový program Spojených národov alebo Rozvojový program OSN (skratka UNDP, z angl. United NationsDevelopmentProgramme) • Zvláštna inštitúcia OSN vytvorená v roku 1966, ktorá zodpovedá za riadenie a koordináciu rozvojových projektov a poskytovanie technickej pomoci. • Pomáha pri prieskume nerastných zdrojov, pri vyhodnocovaní priemyselného, obchodného a vývozného potenciálu, v transfere technológií, pri profesnom vzdelávaní a pri programoch ekonomického a sociálneho plánovania.

22. Miléniové rozvojové ciele: • Na Miléniovom summite OSN v New Yorku v septembri roku 2000 sa zaviazali členské krajiny venovať prioritnú pozornosť udržateľnému rozvoju a boju proti chudobe • Vyznačujú sa multidimenzionálnym prístupom k riešeniu danej problematiky prostredníctvom nasledujúcich zámerov: odstrániť extrémnu chudobu a hlad, dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých, zlepšiť postavenie žien; znížiť detskú úmrtnosť; zlepšiť zdravie matiek, bojovať proti AIDS/HIV, malárii a ostatným chorobám; zabezpečiť trvalo udržateľné životné prostredie a rozvíjať svetové partnerstvo pre rozvoj. • Prvých sedem cieľov je vzájomne prepojených a smerujú k znižovaniu chudoby vo všetkých jej formách. Posledný cieľ – globálne partnerstvo pre rozvoj – pojednáva o prostriedkoch na dosiahnutie predchádzajúcich siedmych cieľov a o pomoci rozvinutých krajín tým najchudobnejším

23. Miléniové rozvojové ciele: • Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad • Cieľ 2: Dosiahnuť univerzálne základné vzdelanie • Cieľ 3: Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien • Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosť • Cieľ 5: Zlepšiť zdravie matiek • Cieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám • Cieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť • Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

24. Dohoda z Cotonu • Dohoda z Cotonou (ACP-EC PartnershipAgreement) komplexne upravuje vzťahy EÚ so 78 štátmi Afriky, Karibiku a Pacifiku (ACP). • Predstavuje základný prvok rozvojovej spolupráce Únie a zahŕňa hlavné ciele rozvojovej politiky (odstránenie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a ekonomická integrácia).

25. Ciele Svetovej banky • Politické vedenie Svetovej banky schválilo jej nový plán, podľa ktorého by extrémna chudoba vo svete mala do roku 2030 vymiznúť. • Podľa údajov SB sa počet ľudí v extrémnej chudobe znížil v roku 2010 na 21 percent svetovej populácie, v roku 1990 to bolo až 43 percent. Bieda tak však v roku 2010 stále postihovala asi 1,2 miliardy ľudí. Väčšina z nich sa koncentruje v subsaharskej Afrike a južnej Ázii. • Plán SB počíta s tým, že extrémna chudoba bude do roku 2030 zasahovať už len tri percentá globálnej populácie. Stratégiou je zamerať sa na dolných 40 percent v každej chudobnej krajine a zabezpečiť, aby ich príjmy vzrástli počas stanovenej doby o 40 percent. • Rozvojové ekonomiky rastú v priemere tempom asi o šesť percent ročne. To postupne vyťahuje z chudoby milióny ľudí a vytvára novú globálnu strednú triedu.

26. Note: the middle class includes people earning or spending $10–$100 a day (in 2005 purchasing power parity terms). • Source: Brookings Institution 2012.

27. Ďakujem za pozornosť ! 