Knižnica a knižničná kultúra

1. Knižnica a knižničná kultúra Mgr. Monika Lobodášová

2. Základná terminológia kniha – ako tradičný predstaviteľ komunikovania ľudí prostredníctvom zaznamenaného obsahu. Plní funkciu univerzálneho komunikačného média. 1. symbolické označenie jednoty myšlienkového obsahu vyjadreného textom alebo obrazom – kniha ako symbol civilizácie, kultúry, písomníctva vôbec 2. rukopisný, tlačený alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožený grafický dokument, knihársky spracovaný do zväzku a tvoriaci myšlienkový i výtvarný celok 3. neperiodická, knihársky spracovaná publikácia, ktorá má viac ako 48 strán knihoveda (bibliológia) – náuka o knihe súbor disciplín, ktorých predmetom výskumu je kniha a procesy spojené s jej podstatnými funkciami súčasťou sú disciplíny zaoberajúce sa : - vývojom písma periodickej a neperiodickej tlače editorstva kníhtlače knižnej distribúcie propagácie kníh činnosťou knižníc knihovníctvo – sociálny jav, ktorý zahŕňa knižnice a knižničné systémy, ako aj teoretické, odborné, vzdelávacie, profesijné, sociálne, kultúrne, právne a iné súvislosti ich existencie. Pojem sa používa na označenie: 1. sústavy knižníc 2. činnosti v knižniciach (praxeologický aspekt) 3. zamestnania (profesijný aspekt) 4. vedecká disciplína a študijný odbor (teoretický aspekt) • :

3. Základná terminológia knihovník– informačný pracovník s príslušnou kvalifikáciou, ktorý vykonáva v knižnici odborné činnost knižná kultúra – súbor aktivít a výsledkov spojených s existenciou a spoločenským pôsobením knihy. Je to oblasť kultúry, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu a pôsobenie knihy v spoločnosti knižnica – 1. kultúrna, informačná a vzdelávacia ustanovizeň, ktorá zhromažďuje, spracúva a uchováva knižničný fond a poskytuje knižničné a informačné služby čitateľom a používateľom 2. systematicky usporiadaná zbierka kníh a iných nosičov informácií, ktoré sú určené na používanie verejnosťou alebo určitou skupinou ľudí s cieľom uspokojovať hlavne ich informačné, kultúrne, vzdelávacie a rekreačné potreby 3. budova alebo miestnosť, kde sa takáto zbierka nachádza knižničná jednotka – každá z vonkajšej stránky uzavretá dokumentová jednotka, ktorá je súčasťou knižničného fondu. Musí byť zaznamenaná v prírastkovom zozname pod samostatným prírastkovým číslom knižničný fond – súbor vybraných, usporiadaných, spracovaných uchovávaných a priamo fyzicky sprístupňovaných dokumentov v súlade s funkciami informačného systému, ktorého sú súčasťou, je nadradeným pojmom pojmu knižný fond - ktorý označuje iba časť knižničného fondu , tvoreného výlučne knihami používateľ – jednotlivec, skupina ľudí, inštitúcia, systém, ktorému sú informácie z rôznych informačných zdrojov určené a sprístupňované a ktorí ich prijímajú a využívajú na uspokojovanie svojich informačných potrieb a požiadaviek čitateľ - subjekt, ktorý sa v procese čítania prejavuje individuálnou poznávacou činnosťou, determinovanou psychickými a socio-kultúrnymi dispozíciami a literárnym vzdelaním, čitateľ je právnická alebo fyzická osoba, zapísaná v knižnici, na meno ktorej je vystavený čitateľský preukaz a môže využívať služby knižnice na určitý, obmedzený čas

4. Dejiny knižníc a knižnej kultúry • Vznik a existencia písma – predchodca písma • Priekopníkmi knižnej vzdelanosti a zakladateľmi prvých knižníc : starovekí Babylončania, Egypťania, Asýrčania, Gréci, Rimania, Arabi a iné kultúrne národy • Vznik prvých knižníc: vznikali výlučne v chrámoch a na panovníckych dvoroch až neskôr v starom Grécku a Ríme vlastníkmi knižníc sa stávali aj vzdelanci a bohatí ľudia • knižnica kráľa Assurbanipala - 22 000 hlinených tabuliek • úctu ku knihám a starostlivosť o knihy a knižnice u mnohých národov patrila k najčestnejším povinnostiam panovníkov • Egypťania nazývali knižnice liečebňami duše •  Arabi domom múdrosti. • Aténach - Peisistratova knižnica • na ostrove Samos - Polykratova knižnica • známa knižnica filozofa Platóna - knižnicou jeho Akadémie. • Alexandrijská knižnica - spojená s ústavom Museion -približne 450 000 rotúl • pri Serapisovom chráme bola knižnica s 43 000 rotulami • v malej Azii jednou z najväčších knižníc knižnica v Pergamone - 200 000 rotúl • Kresťanská kultúra - zväčša knižnice súčasťou kláštorov • Franský kráľ Karola Veľkého (768-814) - milovník kníh a vzdelanosti • Kníhtlač - v 15. storočí objavená JohannomGutenbergom • rukopisné - kódexy a prvé vytlačené exempláre - inkunábuly.

5. Dejiny knižníc a knižnej kultúry • Dejiny knižnej kultúry na Slovensku • Cyrila a Metoda a ich žiaci na území Veľkej Moravy • chrámové zbierky kníh – náboženské neskôr na študijné účely • 11. storočie vznik kláštorných knižníc • chrámové a farské knižnice v Bardejove, Levoči, Kremnici, kapitulská knižnica v Bratislave, knižnica Spišskej kapituly, diecézna knižnica v Nitre • vplyv husitského, renesančného a reformačného hnutia rozširovanie kníh medzi širšie vrstvy spoločnosti • knižnica v Spišskej Kapitule v roku 1699 - 407 zväzkov kníh, v 18. storočí - prezentuje 14 kódexov, čiže rukopisných kníh, 30 prvotlačí, 52 slovenských a 158 maďarských kníh. V roku 1900 mala knižnica okolo 5 000 zväzkov. • Prvá slovenská univerzita na Slovensku AcademiaIstropolitana ( 1465) počas svojho trvania (necelých 25 rokov) pravdepodobne využívala knižné zbierky kapitulskej knižnice v Bratislave a viedenskej knižnice súkromnej zbierky prednášajúceho profesora Vavrinca Kocha z Krompách • školské knižnice - lyceálna knižnica v Levoči - v roku 1837 - 6 000 zväzkov • V roku 1888 už bol vybudovaný lístkový katalóg • knižnica evanjelického lýcea v Kežmarku, ktorá vznikla v 16. storočí a v roku 1896 mala 38 000 zväzkov.

6. Najznámejšie osvietenské knižnice • Historická knižnica grófa Leopolda Andrássyho v Betliari – otvorená v roku 1816 – verejný charakter • Apponyiovská knižnica – zakladateľ gróf Anton Juraj Apponyi (1751-1817) vo Viedni okolo roku 1774. Počet zväzkov 30 000. V roku 1825 prevezená z Viedne do Bratislavy. Prvá knižnica, ktorá mala svoj výpožičný a čitárenský poriadok. Z Londýna - čestné exempláre vzácnych anglických publikácií. 1846 bola presťahovaná do Oponíc V dobe rozkvetu knižnica bola považovaná za Verejnú národnú knižnicu (PublicNationalLibraryofPresburg). • Zayovská knižnica – zakladateľ gróf Albert Zay z Uhrovca niekedy pred rokom 1840.Vtedy mala 20 500 zväzkov. 1940 bola ohodnotená na sumu 45 729 korún • Zo súkromných zbierok učencov ako bol Ján Čaplovič, Juraj Palkovič, Michal Rešetka , Jozef Šafárik, Martin Hamuljak vznikali knižnice verejného charakteru • Gašpara FejérpatakyBelopotockého (1794-1874) - zaslúžilého predstaviteľa slovenskej knižnej a knižničnej kultúry. V roku 1829 založil známu Slovenskú požičovaciu bibliotéku v Liptovskom Mikuláši, aby poslúžil uvedomovaniu a vzdelávaniu slovenského • V rokoch 1845 až 1849 bolo formovanie siete verejných ľudových knižníc a čitateľských spolkov, vznik Matice slovenskej , kedy bolo oživených asi 200 knižníc • Zákon 430/1919 Sb. o verejných knižniciach – presadzovať do praxe po roku 1925 - zakladanie knižníc v každej obci - odhadom do druhej svetovej vojny bolo na Slovensku približne 7 000 knižníc asi so 4 miliónmi zväzkov kníh

7. Cieľ a poslanie knižníc • Knižnica je tradičná kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá už od vzniku písma získava, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje knižničný fond a poskytuje knižnično-informačné služby • Poslaním knižníc - je uspokojovať kultúrne, vedeckovýskumné, vzdelávacie a informačné potreby občanov, podporovať ich celoživotné vzdelávanie a duševný rozvoj a zabezpečovať slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov - je založené na princípe rovnosti prístupu pre všetkých, bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženstvo, národnosť, jazyk alebo spoločenské postavenie • Špecifické služby a dokumenty sú poskytované tým používateľom, ktorí nemôžu z akéhokoľvek dôvodu využívať bežné služby a materiály ( ľudia s fyzickým alebo mentálnym hendikepom, hospitalizovaným alebo uväzneným) • Knižničný fond a služby by mali zahŕňať všetky druhy médií a modernej techniky, ale tiež aj tradičné materiály - musia odrážať súčasné trendy a vývoj spoločnosti a zároveň pripomínať tvorivé úsilie ľudí v dobe minulej - nemal by podliehať žiadnej forme ideologickej, politickej , alebo náboženskej cenzúry, ani komerčnému nátlaku

8. Manifestu Unesco o verejných knižniciach • 1 . vytváranie a upevňovanie čitateľských návykov detí už od skorého veku • 2. podporovanie individuálneho vzdelávania a sebavzdelávania, ako aj formálneho vzdelávania na všetkých úrovniach • 3. vytváranie príležitostí pre tvorivý osobnostný rozvoj • 4. stimulovanie predstavivosti a tvorivosti detí a mladých ľudí • 5. prehlbovanie poznania kultúrneho dedičstva, umenia, výsledkov vedy a techniky • 6. sprístupňovanie kultúrnych prejavov všetkých reprodukčných umení • 7. posilňovanie medzikultúrneho dialógu a podporovanie rozmanitosti kultúry • 8. rozvíjanie tradície ústneho podania • 9. zabezpečenie prístupu občanov k všetkým druhom miestnych informácií • 10. poskytovanie primeraných informačných služieb pre miestne podniky, združenia a záujmové skupiny • 11. vytváranie podmienok pre rozvíjanie informačnej a počítačovej gramotnosti • 12. podpora a účasť na aktivitách a programoch rozvoja gramotnosti pre všetky vekové skupiny a v prípade potreby zavádzanie takýchto aktivít • Cieľom knižníc je: - vytvoriť svetovú virtuálnu knižnicu dostupnú prostredníctvom globálnej knižničnej siete, no popritom zachovať knižnicu ako inštitúciu, prezentujúcu miestnu informačnú spoločnosť - budovanie globálneho knižnično-informačného systému podmieneného dodržiavaním všeobecne platných medzinárodných a národných legislatívnych, organizačných a technologických štandardov.

9. Zákon183/2000 Z.z. o knižniciach • Legislatívne upravené postavenie, úlohy, zriaďovanie, poskytovanie knižnično-informačných služieb verejnosti , ochrana , využívanie a sprístupňovanie historických knižničných fondov • knižničný systém SR je súčasťou štátneho informačného systému a tvorí ho: národná knižnica vedecké knižnice akademické knižnice verejné knižnice školské knižnice špeciálne knižnice • národná knižnica: Slovenská národná knižnica v Martine • vedecké knižnice:- univerzálne vedecké knižnice:UK v Bratislave, ŠVK v Banskej Bystrici, ŠVK v Košiciach a v Prešove, ÚK SAV v Bratislave - špecializované vedecké knižnice: SLK v Bratislave, SPK v Bratislave, CVTI SR v Bratislave. SEK EU v Bratislave, SLaDK pri TU vo Zvolene, SPK pri SPU v Nitre • akademické knižnice :(zriaďujú sa na univerzitách, fakultách a katedrách vysokých škôl) • verejné knižnice : - obecné knižnice,- regionálne knižnice, - krajské knižnice.

10. Zákon183/2000 Z.z. o knižniciach • školské knižnice • špeciálne knižnice (majú špecializovaný knižničný fond, knižnično-informačné služby poskytujú najmä svojmu zriaďovateľovi, s jeho súhlasom aj verejnosti. Špeciálne knižnice väčšinou nemajú právnu subjektivitu) - špeciálne knižnice s právnou subjektivitou:Parlamentná knižnica Národnej rady Slovenskej republiky v BratislaveSlovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Knižnica pre mládež mesta Košice v Košiciach- špeciálne knižnice ako súčasť inej právnickej osoby: lekárske knižnicetechnické knižnicepôdohospodárske knižniceknižnice múzeí a galériíknižnice cirkví a náboženských spoločnostívojenské knižniceväzenské knižnice knižnice Zboru väzenskej a justičnej stráže)

11. Počet knižníc v Slovenskej republike • národná knižnica: 1 - vedecké knižnice: 8- akademické knižnice: 33- verejné knižnice: 8 regionálnych s krajskou pôsobnosťou29 regionálnych knižníc 106 mestských knižníc 233 obecných profesionálnych knižníc2 222 obecných neprofesionálnych knižníc - špeciálne knižnice: 95 lekárskych knižníc 35 technických knižníc15 pôdohospodárskych knižníc84 knižníc múzeí a galérií55 knižníc inštitúcií SAV21 vojenských knižníc44 knižníc ZVJS 8 iné špeciálne • spolu 2997 knižníc • Školské knižnice približne 4 500 • spolu na Slovensku podľa štatistických údajov máme v súčasnej dobe 7497 knižníc

12. Zriaďovateľ knižnice • Ústredný orgán štátnej správy, samosprávny kraj, obec, iná právnická osoba, fyzická osoba • Ministerstvo kultúry je zriaďovateľom Slovenskej národnej knižnice v Martine, Univerzitnej knižnice v Bratislave, Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach a Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči • Zriaďovateľom ostatných vedeckých knižníc sú alebo ústredné orgány štátnej správy (ministerstvá) alebo univerzity • Zriaďovateľom verejných knižníc sú alebo VÚC (regionálnych knižnice a regionálne knižnice s krajskou pôsobnosťou) alebo obce ( mestské knižnice, obecné knižnice profesionálne i neprofesionálne) • Zriaďovateľom školských knižníc je škola, resp. obec, ktorá je zriaďovateľom školy • zriaďovateľom Parlamentnej knižnice je Národná rada SR. • Špeciálne knižnice sú buď samostatné právnické osoby, alebo sú súčasťou organizácie, podniku, inštitúcie. Samostatné právnické osoby sú: Knižnica pre mládež mesta Košice, Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči

13. Náplň činnosti knižnice • uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať svoj knižničný fond • vykonávať odbornú evidenciu, revíziu a vyraďovanie knižničného dokumentu z knižničného fondu • odborne spracúvať svoj knižničný fond • vypracovať a sprístupniť knižničný a výpožičný poriadok a v súlade s ním poskytovať knižnično-informačné služby • dodržiavať podmienky poskytovania medziknižničnej výpožičnej služby a medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby • poskytovanie knižnično-informačných služieb (používateľ nesmie opomenúť, že táto služba je záväzkovým právnym vzťahom) • základné knižnično-informačné služby sú výpožičky knižničných dokumentov v knižnici a výpožičky knižničných dokumentov mimo priestorov knižnice a ústne faktografické a bibliografické informácie. Základné knižnično-informačné služby sa poskytujú bezplatne • špeciálne knižnično-informačné služby sú najmä písomné bibliografické informácie, rešerše, medziknižničné výpožičné služby, medzinárodné medziknižničné výpožičné služby, prístup k vonkajším informačným zdrojom, prehľadové štúdie, poskytovanie kópií knižničných dokumentov, preklady knižničných dokumentov a vydávanie publikácií. Špeciálne knižnično-informačné služby sa môžu poskytovať za primeranú úhradu. • Odborné činnosti knižnice zabezpečuje odborný zamestnanec knižnice s vysokoškolským vzdelaním alebo so stredoškolským vzdelaním, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť

14. Knižnično – informačné služby • 1. Základné knižničné služby – výpožičné - bibliograficko-informačné – konzultačné - inštruktážne • 2. Nadstavbové knižničné služby – rešeršné – referátové - referenčné • 3. Vyššie knižničné služby – študijno-rozborové – expertízne – prognostické • 4. Doplnkové knižničné služby - elektronické – metodické – reprografické – mikrografické – currentcontens – propagačné – publikačné - prekladateľské

15. Kultúrno-vzdelávacia činnosť • vplyv spoločenských pomerov • postavenia knižníc v spoločnosti • Manifest IFLA/UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994 kladie dôraz na : - oblasť rozvoja čitateľských návykov detí - rozvoj predstavivosti a tvorivosti - zlepšovanie vyjadrovacích schopnosti a slovnej zásoby - informačná gramotnosť - vzory správania a riešenia problémov Konkurencia kníh : - počítačové hry, televízia, multimediálny a virtuálny priestor negatívny dopad - postupne zabíjajú ich kreativitu, vlastnú predstavivosť, fantáziu - zreteľ požiadavky a potreby mladých ľudí a tiež dospelého používateľa • Orientácia : - na širokú verejnosť (všetky skupiny verejnosti v lokalite, v ktorej knižnica pôsobí) -možnosti integrácie (stretnutia rôznorodých skupín ) - možnosti multikultúrnosti (poznávaniu a zbližovaniu rozličných kultúr)

16. Aktivity knižnice v oblasti kultúrno-vzdelávacej činnosti • Aktivity: - podporujú celoživotné vzdelávanie občanov a návyk využívať najnovšie informácie pre usmerňovanie súkromného, občianskeho i spoločenského života, - podporujú čitateľské aktivity občanov, - vytvárajú priestor na prezentáciu vedomostí, schopností, zručností i talentu jednotlivcov i skupín, - vytvárajú priestor pre komunikáciu medzi jednotlivými skupinami verejnosti, - podporujú vytváranie záujmu a návyku občanov na kultúrne využívanie voľného času, - podporujú vytváranie dobrých vzťahov medzi knižnicou a verejnosťou • Formy, - krátkodobé - beseda, prednáška, diskusia, - dlhodobé - cyklus, program, pobyt, krúžková a klubová činnosť. Z hľadiska objektu pôsobenia ide o aktivity: - pre deti - vekové stupne, - pre mládež - stredoškolská, vysokoškolská, pracujúca, - pre dospelých-ekonomicky aktívni, seniori, nezamestnaní, ženy na materskej dovolenke ap • Metódy - predčítanie -rozprávanie -beseda - dramatizácia - exkurzia – prednáška - diskusia - literárno-hudobné pásmo – - výstavka, výstava, - súťaž, kvíz

17. informačná výchova • Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre jednotlivé skupiny verejnosti • dlhodobý, postupný a cieľavedomý proces • osvojenie si vedomostí, schopností a návykov potrebných pre dosiahnutie informačnej gramotnosti a interakcie s informačným prostredím • Realizácia: - vo vyučovacom procese v škole - na prenesených vyučovacích hodinách v knižnici - v rámci mimoškolských a voľnočasových aktivitách - ďalšieho vzdelávania

18. Najznámejšie kultúrno–vzdelávacie činnosti dlhodobého charakteru: • Deň ľudovej rozprávky – čítanie, súťaže, kvízy z tvorby Pavla Dobšinského • Noc s Andersenom – zábavné večery na počesť H. Ch. Andersena • Čítajme si - detský čitateľský maratón .Cieľom pritiahnuť k čítaniu viac detí a zároveň poukázať na význam literatúry pre detského čitateľa Objav mlieko - Svetový deň mlieka – zábavné podujatia na podporu pitia mlieka (jún) • Čítame s Osmijankom – pridaj sa aj ty! - základným motívom súťaže je „čítanie ako hra“. Rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov mladšieho školského veku. • Kráľ detských čitateľov – Snem Kráľov čitateľov Myšlienka vznikla v 90. rokoch minulého storočia s cieľom aktivizovať čítanie detí.  • Túlavá knižnica - Podujatie špeciálne určené na letné, prázdninové mesiace • Týždeň slovenských knižníc -Celoslovenské podujatie, ktoré každoročne vyhlasuje Slovenská asociácia knižníc. Cieľom je pozitívne zviditeľňovať knižnice • Zázračný oriešok. Kniha v rozhlase – rozhlas v knihe Festival rozhlasových rozprávok, ktorý každý druhý rok pripravuje Mestská knižnica mesta Piešťany v spolupráci so Slovenským rozhlasom. Zázračný oriešok je predovšetkým významným projektom na podporu čítanie detí a mládeže • Svet je kniha - Analfabeta Negramotná Multižánrový kreatívny projekt na podporu čítania, ktorý sa realizuje vďaka podpore Ministerstva kultúry. Autorom projektu je spisovateľ Daniel Hevier a do jeho aktivít budú zapojení aj ďalší slovenskí autori a ilustrátori • literárne súťaže – Štúrovo pero • súťaže v prednese – Šaliansky Maťko - Hviezdoslavov Kubín

19. Ďakujem za pozornosť