Hygiena chovu psov

1. Hygiena chovu psov Vedúci študijného predmetu MVDr. Ján Venglovský, PhD. Zástupca Prof. MVDr. Miloslav Ondrašovič, PhD. MVDr. Gabriela Gregová

2. Charakteristika študijného predmetu • Obsahová náplň študijného predmetu je zameraná na zložitý komplex vzájomných vzťahov medzi organizmom a prostredím. • Dôraz je kladený na preventívny charakter optimalizácie prostredia ako jedného zo základov aktívnej tvorby zdravia a pohody zvierat. • Hygiena v chovoch psov je faktorom zdravotným, ekonomickým i etickým. Jej úroveň je obrazom chovateľskej starostlivosti.

3. Osnova prednášok • Úvod. Náplň predmetu. Význam a postavenie zoohygieny v praxi • Bioklíma, fyzikálne, chemické a biologické faktory, ich vplyv na zdravotný stav psa • Psy a welfare (psy v laboratóriach, transport, ..) • Hygiena stavieb pre psov. Základné tepelno-technické vlastnosti stavebných látok a konštrukcií. Zdravotný aspekt pôsobenia stavby na chovné prostredie. • Hygiena stavieb. Vetranie, vykurovanie • Hygienické požiadavky na útulky a hotely pre psov

4. Osnova prednášok • Čistenie a dezinfekcia • Dezinsekcia a deratizácia • Hygiena chovu psov spoločenských plemien • Hygiena chovu psov služobných a poľovných plemien • Hygienické požiadavky na pôrodnicu, odchovňu šteniat, karanténne priestory a výbehy pre psov • Ekológia v mestách. Ochrana pred znečistením exkrementami, hygienické aspekty a spôsoby likvidácie exkrementov • Legislatíva (Zákon č.282/2002 Z.z., NV 289/2003,NV 302/2003)

5. Osnova cvičení • Bioklíma. Vyšetrovacie metódy pri posudzovaní hygieny chovu • Hygienické hodnotenie stavieb. Posudzovanie z hľadiska welfare • Hygienické hodnotenie stavieb - Stavebno - konštrukčné riešenie • Príprava dezinfekčných roztokov, kontrola účinnosti dezinfekcie • Dezinsekcia a deratizácia • Asanácia priestorov a exkrementov

6. Osnova cvičení • Hygiena chovu psov spoločenských plemien • Hygiena chovu psov služobných a poľovných plemien • - 10. Zoohygienická analýza v útulkoch a hoteloch pre psov (exkurzia) 11. – 12. Zoohygienická analýza psincov pre ustajnenie služobných psov (seminárna úloha) 13. Odovzdanie seminárnych úloh (zápočet)

7. SKÚŠOBNÉ OTÁZKY zo študijného predmetu „Hygiena chovu psov“ pre bakalárske štúdium „Kynológ“II. ROČ ŠK. R. 2006/2007

8. SKÚŠOBNÉ OTÁZKY • Charakterizujte činitele ovplyvňujúce zdravie a výkonnosť psov • Vysvetlite pojem mikroklíma • Fyzikálne faktory mikroklímy • Chemické faktory mikroklímy • Biologické faktory mikroklímy • Charakterizujte rozdiel v zložení atmosférického vzduchu a maštaľného vzduchu. • Vzťah medzi teplotou prostredia a organizmom • Ako sa uskutočňuje výdaj tepla z organizmu • Vplyv nízkych teplôt na organizmus • Vplyv vysokých teplôt na organizmus

9. SKÚŠOBNÉ OTÁZKY • Vplyv vlhkosti a prúdenia vzduchu na organizmus • Prašnosť - hygienický význam • Požiadavky psov na mikroklímu • Vplyv vzdušného amoniaku na organizmus • Oxid uhličitý, sírovodík a zapáchajúce látky v ovzduší • Priestorové požiadavky ustajnenia psov • Tepelno-technické vlastnosti stavebných látok • Hygienické hodnotenie stavebných látok • Hygienické hodnotenie stavebných konštrukcií • Vetranie

10. SKÚŠOBNÉ OTÁZKY • Hygiena psincov • Asanácia - výkon dezinfekcie • Asanácia - výkon dezinsekcie • Asanácia - výkon deratizácie • Biológia významných druhov škodlivého hmyzu • Hygienické požiadavky na pôrodnicu • Hygienické požiadavky odchovu šteniat • Hygienické požiadavky na karanténne priestory • Hygienické požiadavky na výbehy • Hygienické aspekty odpadov • Transport zvierat ( NV SR č. 289/2003) • Požiadavky na ochranu zvierat (psov) používaných na pokusné účely (NV SR č. 289/2003)

11. Praktická časť • Meranie a hodnotenie teplotných pomerov a ich význam • Prístroje na meranie teploty • Meranie a hodnotenie vlhkostných ukazovateľov a ich význam • Prístroje na meranie vlhkosti • Maximálna vlhkosť (MV) - príklad • Absolútna vlhkosť (AV) - príklad • Relatívna vlhkosť - príklad • Rosný bod - príklad • Využitie Assmanovho aspiračného psychrometra - meranie • Meranie a hodnotenie prúdenia vzduchu – pomocou digitálnych prístrojov

12. Praktická časť • Meranie prúdenia vzduchu pomocou katateplomera - meranie • Vypočítajte rýchlosť prúdenia vzduchu z udaných hodnôt - príklad • Meranie intenzity osvetlenia pomocou luxmetra - meranie • Stanovte koeficient osvetlenia - príklad • Vyšetrenie mikrobiálnej kontaminácie vzduchu - metódy • Meranie prašnosti metódy • Vlastnosti stavebných materiálov – posúdenie podľa predlohy • Posúdenie hygieny ustajnenia v útulku pre psov - podľa predlohy • Posúdenie vetracieho systému - podľa predlohy • Spôsoby merania koncentrácie maštaľných plynov • Organizácia dezinfekčných prác - príklad • Organizácia deratizačných prác - príklad • Organizácia dezinsekčných prác - príklad • Aplikácia dezinfekčných roztokov postrekom a technické zariadenia používané pri čistení a dezinfekcii

13. ZOOHYGIENA Prostredie a zvieratá tvoria nerozlučnú jednotu, pričom na seba vzájomne pôsobia. Sledovaním vplyvu vonkajšieho prostredia na fyziologické procesy, zdravotný stav a na úžitkovosť zvierat sa zaoberá viacero vedných odborov. Zoohygiena čiže hygiena chovu zvierat sa zaoberá najmä kvantitatívnymi a kvalitatívnymi vlastnosťami prostredia vo vzájomných súvislostiach so zdravím a úžitkovosťou (výkonnosťou) zvierat. Jej cieľom je okrem iného rozlišovať priaznivé činitele prostredia od nepriaznivých a uplatňovať opatrenia na posilnenie priaznivých účinkov na zdravie a úžitkovosť zvierat.

14. ZOOHYGIENA Zoohygiena predstavuje komplex hygienických opatrení preventívneho charakteru. Zaoberá sa hygienou ovzdušia, pôdy, vody, technologickými procesmi ale aj asanáciou prostredia. Hygiena zvierat je dôležitá z hľadiska zdravia a úžitkovosti zvierat, uplatnenia sa ich genetických vlastností, životného a pracovného prostredia, ako aj z hľadiska celkovej úrovne chovu. Úzko súvisí s materiálno-technickým vybavením a s odbornou vyspelosťou pracovníkov.

15. ZOOHYGIENA S budovaním veľkokapacitných objektov živočíšnej výroby jej význam neustále vzrastal. Hygiena je základným odborným predmetom viacerých špeciálnych veterinárnych a zootechnických disciplín, využíva a dopĺňa ich teoretické i praktické poznatky a úzko spolupracuje aj s nepoľnohospodárskymi vednými odbormi. Okrem aktívnej tvorby a ochrany zdravia hospodárskych zvierat úzko súvisí s ochranou životného prostredia.

16. www.isah-soc.org

17. ZOOHYGIENA Za hlavné zoohygienické metódy možno považovať priame pozorovanie a pozorovanie pomocou prístrojov, ďalej triedenie a klasifikovanie zistených údajov, hodnotenie a zovšeobecňovanie vzťahov medzi nimi a experimentálne overovanie záverov. Závery zoohygieny majú pre prax charakter zásad, pravidiel a noriem.

19. MIKROKLÍMA Vplyv klímy (mikroklímy) na fyziologické procesy organizmu zvierat zahrňuje komplex reakcii medzi faktormi okolitého ovzdušia a vnútornými faktormi organizmu. Faktory fyzikálnej, chemickej a biologickej povahy pôsobia na organizmus priamo, ale i nepriamo v rámci vzťahu imunostatus makroorganizmu -mikroorganizmy. Mnohé z týchto vzájomných vplyvov sa dajú ťažko ohraničiť a prejavujú sa iba spravidla sezónnym výskytom ochorení

20. MIKROKLÍMA • Nedostatky v hygiene ovzdušia podľa svojej kvality a rozsahu sú o to významnejšie, že sa v porovnaní s nedostatkami iného charakteru, ako napr. vo výžive alebo nákazovej situácii, negatívne prejavujú v zdravotnom stave zvierat pomalšie a skryte. • Jedná sa o postupnú záťaž, ktorú organizmus svojimi obranno-adaptačnými mechanizmami stačí kompenzovať iba do určitej ohraničenej miery. Ochorenie sa diagnostikuje až po uplynutí i niekoľkých mesiacov a zvyčajne sa pripisuje iným príčinám. Práve táto skutočnosť vedie chovateľov, ale nezriedka aj odborníkov k podceňovaniu problematiky mikroklímy.

21. MIKROKLÍMA • Zvlášť významnú úlohu má mikroklíma pri reprodukcii zvierat. • Pri chove plemenných zvierat je významnou skutočnosťou, že vývoj a rast mláďat začína už vo chvíli oplodnenia. Vonkajším prostredím vyvíjajúceho sa plodu je vlastne organizmus matky a špecifická i nešpecifická odolnosť novonarodených mláďat závisí i na tom v akom prostredí bola matka chovaná v období gravidity. • Ovzdušie so všetkými svojimi kvalitatívne i kvantitatívne charakterizujúcimi zložkami pôsobí na zvieratá vždy komplexne s vopred ťažko odhadnuteľnými následkami.

22. FYZIKÁLNE FAKTORY MIKROKLÍMY • Za najdôležitejšie faktory maštaľnej mikroklímy považujeme z teoretického i praktického hľadiska faktory fyzikálne, tj. • teplotu, • vlhkosť a • prúdenie vzduchu, ktoré spolu s teplotou maštaľných povrchov určujú teplotnú pohodu zvierat.

23. Programovo regulovaná mikroklíma zabezpečujúca dlhodobo stále optimálne teplotné podmienky ustajneným zvieratám sa uplatňuje s vysokými nákladmi iba pri úzko vyčlenených kategóriách zvierat na farmách s vysokým hygienickým štandardom, v chove laboratórnych zvierat.... • Vo všeobecností existuje preto trvalý rozpor medzí životne dôležitou stálou telesnou teplotou homoiotermných hospodárskych zvierat a teplotnými faktormi okolitého prostredia charakterizovanými svojou dynamikou. Táto dynamika má u zvierat veľký vplyv na správanie sa, prejavy estrusu, ale hlavne na termoregulačné procesy.

24. Teplota vzduchu • Pre všetky homoiotermné zvieratá je udržiavanie vyrovnaných pomerov medzi tvorbou tepla a procesmi jeho výdaja nielen základom životných procesov, ale aj ich dobrého zdravotného stavu. • Táto rovnováha v hospodárení s teplom závisí od daných podmienok tvorby tepla a daných možnostiach výdaja tepla z organizmu.

25. Schéma rovnováhy v hospodárení s teplom u zdravých zvierat

26. Celý proces výmeny tepla zabezpečuje termoregulačné centrum, ktorého úlohou je zaisťovať telesnú teplotu v úzko ohraničenom rozmedzí. • Biologicky optimálne podmienky závisia potom od toho, či organizmus môže do vonkajšieho prostredia vydať látkovou výmenou vznikajúce teplo bez nárokov na dodatkovú energiu. • Bunky zvieracieho organizmu sú počas celého života odkázané na energiu, ktorú heterotrófny organizmus získava nepretržitou oxidáciou organických látok. Celá v organizme vymieňaná energia pochádza z potravy, ktorá musí byť do organizmu privádzaná.

27. Kolobeh energie u zvierat si možno schematicky predstaviť nasledovne

28. Špecifiká týchto vzťahov spočívajú v tom, že regulačná hierarchia organizmom prijatého množstva energie je primárne daná pre udržiavanie základných procesov látkovej výmeny. Až keď tieto základné požiadavky sú z použiteľného množstva energie pokryté, je možná u zvierat produkcia. Potreba energie na udržanie základných životných procesov je variabilná. Ovplyvňujú ju hlavne živá hmotnosť, plemeno, vek a funkčný stav organizmu.

29. Energetická bilancia je značne ovplyvňovaná teplotno-vlhkostnými faktormi prostredia. Zvyšovanie premeny energie a tým i s ňou spojenej produkcie tepla, prip. znižovanie zásobnej energie nastupuje až potom, keď na termoregulačné procesy v organizme potrebnej k udržaniu homoiotermie bude zvýšený nárok na energiu.

30. Takéto podmienky vznikajú predovšetkým pri nízkych vonkajších teplotách, ale vyššou požiadavkou na energiu pri zvýšenej termoregulačnej aktivite (dýchanie, obehový systém, sekrécia tekutín) aj pri vonkajších teplotách vysokých. • Fyzikálne zákonitosti rozhodujú a určujú nepretržité straty tepla zo zvieracieho organizmu do prostredia.

31. V rozličných orgánoch a častiach tela vznikajúce teplo je vedené cez tkanivá predovšetkým cirkuláciou krvi ku kontaktným plochám organizmu (koža, dýchací trakt) a tým k obklopujúcemu vzduchu. • Tok tepla z organizmu do vonkajšieho prostredia sa uskutočňuje • vedením (kondukcia), • prúdením (konvekcia), • žiarením (radiácia) a • odparom vody (evaporácia).

32. Popri týchto pasívnych, na fyzikálnou princípe sa uskutočňujúcich stratách tepla, disponujú zvieratá aj aktívnymi regulačnými mechanizmami, ktoré im dovoľujú do určitého rozsahu riadiť straty tepla podľa daných vonkajších podmienok. • Funkčnosť tohoto regulačného systému v podstate zabezpečuje stálu telesnú teplotu homoiotermného organizmu v geneticky fixovanom úzkom rozmedzí. • K tomuto účelu môžu byť aktivované rôzne účinné funkcie, z ktorých najdôležitejšími sú periférna vazokonstrikcia alebo vazodilatácia, zmena izolácie kože, zvýšená frekvencia dychu a etologické reakcie.

34. Obidve zákonitosti, t.j, pasívne pôsobiace cez teplotno-vlhkostné podmienky prostredia a aktívne možnosti termoregulácie organizmu, podmieňujú typické kvantitatívne a kvalitatívne straty tepla zo zvieracieho organizmu.

36. V rámci dynamiky teploty prostredia existuje relatívne široké rozmedzie vonkajších teplôt (termo-neutrálna zóna - pásmo tepelnej rovnováhy), v ktorom pri konštantnom prijme energie je konštantná i požiadavka záchovnej dávky, ako daná stála produkcia tepla. Mimo tohoto rozmedzia stúpa produkcia tepla na základe termoregulačných procesov. Hraničné teploty rozmedzia sa označujú ako kritické teploty.

37. Termo - neutrálnu zónu definujeme ako rozmedzie teplôt, v ktorom produkcia tepla u zvierat nie je ovplyvňovaná teplotou vzduchu. V tomto rozmedzí je produkcia tepla závislá len od intenzity kŕmenia a živej hmotnosti zvieraťa. • Výkyvy teploty v rámci termo - neutrálnej zóny organizmus za účelom udržania svojej stálej telesnej teploty kompenzuje iba fyzikálnou termoreguláciou.

38. Šírka a poloha termo-neutrálnej zóny sú závislé od viacerých faktorov. Sú určené fyzikálne pôsobiacim komplexom teplotno-vlhkostných vonkajších faktorov prostredia, ale aj vnútornými predpokladmi, ako sú napr. druh zvieraťa, úžitkovosť, intenzita kŕmenia, aklimatizácia a vek zdravých zvierat. • V rámci termo - neutrálnej zóny existuje úzke rozmedzie teplôt, pri ktorých zviera vykazuje maximálnu produkciu pri relatívne najnižšej spotrebe krmiva /dosahuje optimálnu úžitkovosť. Takéto rozmedzie označujeme ako pásmo optimálnych teplôt.

39. pásmo optimálnych teplôt

40. Zložitosť vzťahov prostredie organizmus hospodárskych zvierat s veľkou druhovou a plemennou odlišnosťou možno zjednodušiť na reakcie zvierat podľa ich kritických fáz životného cyklu. • Takýmito fázami sú neonatálna, postpubertálna, reprodukčná a produkčná. • V priebehu prvých dní a týždňov života mláďatá hospodárskych zvierat prežívajú kritické obdobie spojené s prechodom z intra-uterinneho života, ktorý im poskytuje rovnomernú, pomerne vysokú teplotu a tmu, k životu v prostredí s premenlivou teplotou a svetlom.

41. Dôležité životné funkcie akými sú prijímanie kyslíka a potravy a vylučovanie produktov látkovej výmeny nie sú už vykonávané organizmom matky, ale orgánmi novonarodeného mláďaťa. Zvyšuje sa nebezpečie infekcie a traumatizácie. Novonarodený organizmus je vystavený účinku kombinovaného stresu v potenciálne nepriaznivom prostredí. Pre bezstratový a úspešný odchov mláďat je preto veľmi dôležité, aby prvé adaptačné obdobie prebiehalo v optimálnych podmienkach vonkajšieho prostredia. • Z rôznych faktorov vonkajšieho prostredia má významné postavenie mikroklíma, a to v prvom rade tie jej komponenty, ktoré pôsobia na zvieratá tepelne.

42. Rozsah a dôsledky takéhoto pôsobenia u mláďat v porovnaní s dospelými zvieratami súvisia s celým radom funkčných morfologických odlišností priamo alebo nepriamo vplývajúcich na ich výmenu tepla. • U novonarodených šteniat sa ešte v priebehu niekoľkých týždňov iba vyvíja fyzikálna zložka termoregulácie. V dôsledku toho chladový stres môže byť pri týchto mláďatách priamou príčinou strát úhynom. • Na nízke teploty vonkajšieho prostredia sú však citlivé mláďatá všetkých druhov hospodárskych zvierat.

43. Termoregulácia u šteniat je do 10 dní veku nedostatočne vyvinutá. Šteňatá sa nedokážu triasť, nedokážu zježiť srsť, pre vytvorenie vzduchovej izolačnej vrstvy. Telesná teplota sa mení s teplotou prostredia. Termoregulácia je neúčinná až do 4 týždňov. V prvých dňoch po narodení by teplota pre šteňatá mala byť 30 až 33 °C, alebo teplota miestnosti 21°C za súčasného lokálneho prikurovania šteňatám.

44. Teplotu postupne znižujeme o cca 3 °C vždy po 14 dňoch. Pri celoročnom chove psa v byte dochádza k narušeniu prirodzeného cyklu výmeny srsti a pes môže pĺznuť celoročne. • V porovnaní s dospelými zvieratami majú novorodenci vyšší pomer povrchu tela odovzdávajúceho teplo k objemu teplo produkujúcemu. Nedostatočne je vyvinuté osrstenie a chýba i izolujúca vrstva podkožného tuku. • Straty mimobunečnej tekutiny odparom z povrchu tela, veľmi dôležitej pri termoregulácii, sú dvojnásobne vyššie ako u dospelých. DEHYDRATÁCIA

45. Šteňatá nemajú v prvých týždňoch po narodení dokonalú schopnosť termoregulácie, a preto ich musíte držať v primeranom teplom prostredí. • Najmä nesmú byť na mieste, kde je prievan. Zdrojom tepla je pre ne matka, ale aj ostatní súrodenci. Prechladnutie je pre šteňatá mimoriadne nebezpečné a môže spôsobiť až ich úhyn. • Smrteľne nebezpečné je však i prehriatie. Vyvoláva totiž rýchlu dehydratáciu organizmu. Optimálna teplota na mieste, kde sú šteňatá, je v prvom týždni ich života asi 30 °C. V ďalších dňoch, ako sa postupne zdokonaľuje ich schopnosť riadiť telesnú teplotu, môžete teplotu v miestnosti pomaly znižovať na 27 °C, až napokon na záver odchovného obdobia na 23 °C.

46. Tieto funkčné a morfologické odlišnosti mláďat zapríčiňujú rýchlejšiu výmenu tepla s okolitým prostredím za rovnakých podmienok. Tepelný stres vyvolaný tak nízkymi, ako aj vysokými teplotami môže ovplyvniť rýchlosť rastu mláďat, avšak hlavnou príčinou spomalenia rastu až strát úhynom je vznik sekundárnych ochorení, hlavne bakteriálneho pôvodu. • U domácich zvierat nedochádza počas gravidity k prenosu protilátok od matky k plodu prostredníctvom placenty. Príjem kolostra a prechod kolostrálnych protilátok cez stenu tenkého čreva sú preto nevyhnutné pre odolnosť voči chorobám u neonatálnych mláďat.

47. Sliznica steny tenkého čreva je pre prechod makromolekúl bielkovinných frakcii ako nosičov protilátok "otvorená" iba niekoľko hodín. Zvýšený obsah glukokortikoldov v krvi ako obranná reakcia organizmu voči nízkym teplotám prostredia (zvýšená produkcia tepla) vedie k urýchleniu "zatvárania"sliznice. • Tepelný stres vyvolaný vysokými teplotami znižuje hladinu imunoglobulinov v sére mláďat v súvislosti so zvýšenia koncentrácie kortizolu. Bolo tiež dokázaná, že každé podchladenie neonatálneho organizmu vedie k mnohonásobnému pomnoženiu zárodkov E. coli, medzi ktorými sa často nachádzajú i kmene podmienečne patogénne resp. i patogénne.

48. Tepelný stres v dôsledku vysokých teplôt počas gravidity znižuje prúdenie krvi do maternice, čím sa spomaľuje rast plody, znižuje sa hmotnosť placenty i jej funkčná schopnosť. • Mláďatá sa rodia s nižšou hmotnosťou, ale nepriaznivý vplyv tepelného stresu na funkčnú schopnosť placenty (produkcia hormónov) sa odráža i v metabolickom profile matky, v zmenách mliečnej žľazy a tým aj v produkcii mlieka. Pri vysokých teplotách nástup ruje i jej priebeh je menej výrazný, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje zhoršením reprodukčných ukazovateľov.

49. Prispôsobovanie sa šteniat k vonkajšiemu prostrediu v prvých dňoch po narodení je minimálna. Pri narodení je pre ne životne dôležité teplo a sucho. V prostredí pri teplote 16 °C až 25 °C klesá telesná teplota šteniat behom 35 minút o 1,5 °C. • Príčinou rýchleho poklesu teploty je nadmerná vlhkosť tela, spôsobená plodovou vodou a pravdepodobne i ochladzováním krvi vdychovaným chladnejším vzduchom. • Význam tepla dokazuje i pokus, kedy hladujúce šteňatá prežili pri teplote 25 °Caž trojnásobnou dobu oproti šteňatám umiesteným v prostredí s 10 °C. Telesná teplota šteniat priamo závisela na ich hmotnosti. Silné šteňatá dosahujú normálne teploty už vo veku 4 až 5 dní, slabé po 10 až 12 dňoch. Slabé šteňatá sú preto dlhšiu dobu vystavené nebezpečenstvu ochorenia a úhynu.

50. Teplota vzduchu podstatne ovplyvňuje výcvik. Pes nemá v pokožke potné žľazy, mimo labiek, na telesnú teplotu reaguje zrýchleným dýchaním. Preto sa za horúcich dní pes unaví rýchlejšie a je malátny. Za nízkych teplôt, zvlášť keď nie je navyknutý, môžu mu omrznúť tlapky a konček nosa. Zle znášajú zimu psi krátkosrsté bez podsady. • Určiť presnú teplotu ako optimálnu pre výcvik je sťažené tým, že všetko závisí predovšetkým na podmienkach pri ktorých boli psi vychovaný.