Zlatica Országhová Katedra zoológie orszagh

1. Fenológia • Zlatica Országhová • Katedra zoológie • www.orszagh.info

2. Podmienky ku skúške • účasť na prednáškach • absolvovanie testu • fenologické pozorovania

3. Fenológia Termín fenológia – belgický botanik pôsobiaci v Liege Charles François AntoineMorren (1807-1858) 1853 Fenológia sleduje zmeny v živote rastlín a zvierat v závislosti na zmenách okolitého prostredia gr. phainomai – jav logos - učenie

4. Poľský botanik Szafer (1922) • základom fenológie je špecifické vnímanie rytmov zmien dejúcich sa vplyvom ročných období. • Fenológia sa zaoberá štúdiom sezónnych javov v prírode. • Fenológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom časového priebehu základných životných prejavov rastlinstva a živočíšstva (fenofáz) v závislosti na vonkajšom prostredí. • Podľa bioklimatológov je fenológia náuka o časovom priebehu periodicky sa opakujúcich životných prejavoch (fenologických fáz) rastlín a živočíchov a väzbách fenologických fáz na striedanie poveternostných a pôdnych podmienok počas ročných období.

5. Fenológia na základe pozorovania alebo fenometrického merania určuje časový nástup a koniec fenologických fáz, čo využíva na bioklimatickú charakteristiku územia. • Špeciálna časť fenológie, ktorá študuje časový priebeh životných prejavov organizmov na malej lokalite alebo obmedzenom priestore (napr. postup rozkvitnutia rastlín na istej lokalite, zretie plodov v korune stromu) vo vzťahu k meteorologickým činiteľom mikroklimatickej sféry, sa nazýva mikrofenológia. • Pod pojmom mikrofenológia niekedy rozumieme aj inú špeciálnu časť fenológie, ktorá študuje časový priebeh nástupu jednotlivých etáp organogenézy (tvorba orgánov).

6. Od čoho závisia periodické prírodne javy? Periodické prírodné javy na našej planéte ako je známe závisia predovšetkým od • zmien v množstve slnečnej energie, ktorá dopadá na Zem, od • periodického nakláňania sa zemskej osi pri obiehaní okolo Slnka a • vlastné otáčanie sa Zeme vyvolávajúce zmenu ročného obdobia a striedanie dňa a noci. • Podčiarkujúc túto základnú príčinu fenologických javov, Rus Kaškarov v roku 1945 definoval • fenológiu ako vedu o závislosti sezónnych javov živej a neživej prírody od cyklických zmien fyzikálneho prostredia.

7. Fenológia • Má pôvod v klimatológii – bola len pomocnou vedou na charakterizovanie klimatických podmienok • Podľa predmetu záujmu • Fenológia rastlín – fytofenológia • Fenológia živočíchov - zoofenológia • V závislosti od objektu záujmu • Autfenológia – sezónne javy v živote jednotlivých druhov rastlín a živočíchov • Synfenológia – sezónne javy v spoločenstvách napr. biocenózach

8. Už starí Egypťania si všimli pravidelnosť, s ktorou sa niektoré javy v prírode opakovali ako sú napr. prelety bocianov (Ciconia ciconia), ktoré pozorovali nad Nílom v čase ich jarných a jesenných migrácií.

9. V stredoveku mnohí kronikári zanechali svoje poznámky z fenologických pozorovaní napr. v Nemecku v r. 1473 opísal kronikár javy spojené s nezvyčajnými anomáliami počasia ako bolo skoré kvitnutie ovocných stromov ale aj to, že dobytok zostal na zelených pastvinách ešte aj počiatkom zimy. Bos taurus

10. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že názvy niektorých mesiacov v niektorých európskych jazykoch sú odvodené od fenologických javov napr. květen, listopad v češtine i v poľštine. • V r. 1735 Francúz M. Reomir predniesol v Paríži výsledky svojich pozorovaní sezónneho vývinu obilia v závislosti na teplote. • V r. 1737 publikoval podobnú prácu o sezónnom vývine hmyzu.

11. Za kolísku fenológie možno však pokladať Švédsko. • Už v r. 1748 si vo švédskej Uppsale viedol zápisky o období nástupu sezónnych javov Carl Linné. • Linné upozorňoval predovšetkým na potrebu systematickosti fenologických pozorovaní ako aj na potrebu stanovenia istých charakteristických javov, vlastných danému prostrediu. • Pokúšal sa nájsť súvislosť medzi jednotlivými vývojovými fázami rôznych radov rastlín a javmi počasia.

12. O dva roky neskôr (1750) zorganizoval neveľkú sieť fenologických pozorovateľov, ktorá mala len 18 fenologických staníc. • Pôsobila síce len v rokoch 1750 – 1752, ale jej pozorovatelia museli pomocou hodnôt indikátorov teplota, vhlkosť,obdobia olistenia, kvitnutia, dozrievania plodov a opadávania listov, charakterizovať klimatické zvláštnosti rôznych geografických oblastí a počasie v jednotlivých rokoch. • (Linné: Filozofia botaniky).

13. Linnému tiež nebola cudzia ani metóda používania máp, do ktorých zakreslil stanovené fenologické javy. • Tieto mapy zostali pomenované ako fenologické mapya stali sa jednou zo základných metód, používaných vo fenológii dodnes.

14. Vo Fínsku už v r. 1776 mali prvé fenologické kalendáre. • V r. 1841 belgický botanik a fenológ A. Quetlet uverejnil prvý medzinárodný program sledovaní sezónnych zmien prírody, na ktorom sa podieľalo mnoho pozorovateľov zo strednej a západnej Európy. • Tvrdil, že je potrebné robiť také fenologické pozorovania, ktoré sú navzájom porovnateľné. • Je tvorcom prvých návodov na fenologické pozorovania, ktoré zahŕňali 174 druhov rastlín, 40 druhov vtákov a 20 druhov hmyzu, ale aj ryby a cicavce, spolu približne 310 druhov rastlín a živočíchov.

15. V r. 1855 zhrnul ruský ornitológ A.F. MIDDENDORF údaje, ktoré zozbierali ornitológovia a milovníci prírody do práce o priebehu jarného ťahu vtákov na území Ruska. V jeho práci je uverejnená prvá fenologická mapa s izofénami jednoročných údajov o prílete vtákov. • V Rusku sa fenologické pozorovania robili na pôde Cárskej akadémie vied a Geofyzikálnej spoločnosti. • V okolí Petrohradu robil fenologické pozorovania D.N. KAJGORODOV. Zorganizoval aj obrovskú sieť fenologických pozorovateľov v Rusku, do ktorej bolo v najlepších rokoch zapojených až 600 pozorovateľov. Táto sieť fungovala v rokoch 1896 – 1924, do smrti jej zakladateľa.

16. V Nemecku sa o rozvoj fenológie zaslúžilG. Hoffmann, autor návodov na fenologické pozorovania (1870), v ktorých bolo zahrnutých až 600 pozorovacích stanovíšť. • V jeho práci pokračoval E. Ihne z Darmstadtu, ktorého zásluhy o rozvoj fenológie sú do dnešných dní nedocenené • Vypracoval fenologickú mapu strednej Európy a stanovil jednotlivé fenologické obdobia: • predjarie, skorá jar, jar, skoré leto, leto, skorá jeseň a jeseň. • V r. 1922 bola v Nemecku založená Štátna fenologická služba, ktorá funguje aj v súčasnosti.

17. V českých zemiach už v roku 1828 rozšírila Spoločnosť vlastenecko - hospodárskasvoj meteorologický program o fenologické pozorovania niektorých rastlín a živočíchov. • Neskôr ich v Čechách robila (pod vedením F. Höhna)Spoločnosť pre fyziokraciu • Na Morave robil prevažne botanické pozorovania nemecký Prírodovedecký klub v Brne. • Počas prvej svetovej vojny činnosť týchto inštitúcií zanikla.

18. Zo Slovenska je niekoľko fenologických údajov v rakúskych ročenkách, ktoré vydávala spomenutá Spoločnosť vlastenecko - hospodárska. • Vo fenologickej prílohe týchto ročeniek sú uverejnené fenologické údaje z Oravského Podzámku (od r. 1861) a z Rožňavy (od r. 1866). • Od roku 1871 vychádzali fenologické záznamy zo Slovenska (8 - 15 staníc) v novozaložených uhorských ročenkách.

19. Staršie fenologické údaje z územia Slovenska pochádzajú z konca 18. a začiatku 19. storočia. • Sú to údaje o jarnom prílete lastovičky (Hirundo rustica) do Veľkého Slavkova a Kežmarku v okrese Poprad. Je ich len 7a pochádzajú zo záznamov profesora kežmarského lýcea Thomasa Mauksa (1749 - 1832), ktoré však publikoval až jeho potomok Karl Mauks v maďarskom ornitologickom časopise Aquila v roku 1939. Najstarší z týchto údajov je 23. apríl 1796 z Veľkého Slavkova. Zvyšných šesť je z Kežmarku. • Rovnako sprostredkovane sú publikované údaje grófa Forgácha z Gýmeša (dnešný Jelenec v okrese Nitra), ktorý zaznamenal dátumy príletov lastovičky za 21 rokov (1873 - 1893). Jeho údaje publikoval Gaston Gaal v Aquile v roku 1894.

20. K významnej zmene počtu publikovaných údajov a organizácie celého ornitofenologického života v Uhorsku dochádza koncom 19. storočia. • Rodák z Brezna - Otto Herrman (1835 – 1914) . • Jeho zásluhou a veľkou osobnou angažovanosťou vznikla v roku 1875Uhorská ornitologická centrála (skratka U.O.C), ktorej sa stal riaditeľom. Už rok na to, vychádza prvé číslo časopisu Aquila, kde sa pravidelne uverejňujú fenologické údaje. • Práve v tomto ornitologickom časopise je publikovaná najrozsiahlejšia fenologická práca o lastovičke (Gaal, 1900). Je v nej spracovaných 5 903 fenologických hlásení zo 4 392 lokalít z celého Uhorska, z ktorých 1 017 je z územia dnešného Slovenska.