340 likes | 487 Views
Návšteva partnerskej školy DAS BISCHÖFLICHE GYMNASIUM JOSEPHINUM v Hildesheime (Nemecko) 23. – 28. september 2013.
E N D
Návšteva partnerskej školy DAS BISCHÖFLICHE GYMNASIUM JOSEPHINUM v Hildesheime (Nemecko) 23. – 28. september 2013
V pondelok ráno sme vyrazili z Kútov o 6,51 vlakom Slovenská strela do Berlína, kde sme boli o 15,14. Po chvíľke oddychu na berlínskej hlavnej stanici sme nasadli do vlaku, ktorý nás doviezol o 19,25 do Hildesheimu. To sme mali za sebou cestu dlhú viac ako 1000 km. Hneď na stanici si našich žiakov rozdelili nemecké rodiny.
Biskupské gymnázium Josephinum v Hildesheime, ktoré sa stalo partnerskou školou nášho gymnázia asi pred 4 rokmi, sa pýši dlhou históriou, hlási sa k tradícii školy, ktorá vznikla v meste už v roku 815. Škola má asi 900 žiakov, zriaďovateľom je Biskupstvo Hildesheim.
V utorok ráno sme sa stretli s riaditeľom školy pánom BennomHaunhorstom. Odovzdali sme mu darčeky zo Slovenska a poďakovali sme sa za pozvanie do Hildesheimu. Pán riaditeľ sa zaujímal o život na našej škole a krátko sa porozprával s našimi žiakmi.
Josephinum má rozsiahle prírodovedné zbierky, ktoré majú vek niekoľko storočí. Pán riaditeľ nám priblížil niekoľko kuriozít z týchto vzácnych zbierok. Čo myslíte, čo sa nachádza na skrini?
Popoludní sme sa vybrali na prehliadku Hildesheimu. Mesto má asi 100 tisíc obyvateľov a viacero stavebných pamiatok je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Nielen na hlavnom námestí sa nachádzajú krásne Fachwerkhäuser – hrázdené domy. Väčšina budov bola na konci 2. svetovej vojny zničená, preto ich museli znovu postaviť.
Kostol sv. Michala (Michaeliskirche) - to sú tie zelené veže - patrí k najkrajším pamiatkam Hildesheimu. Má počiatky v 11. storočí a na strope sa nachádza úžasná freska.
Na svojej prechádzke po Hildesheime sme nemohli obísť ani miestnu kuriozitu – tisícročnú ružu. Vraj pochádza z 9. storočia, nachádza sa za miestnym dómom a na tomto mieste rastie viac ako 1000 rokov. Keď raz celá zhorela, z koreňov vyrástli nové výhonky.
V stredu sme sa dostali do mesta Goslar, ktoré je vzdialené od Hildesheimu asi 60 km. Mesto je veľmi pekné, má prekrásne námestie a dokonca aj vlastný orloj.
Z Goslaru sme sa pešo vybrali do blízkeho Rammelsbergu, kde sa v minulosti ťažili kovy: meď, striebro, zinok a olovo.
Skleslé pohľady pred vstupom do bane... Prehliadka však bola celkom zaujímavá, hoci sme toho veľa nerozumeli...
Vo štvrtok ráno sme cestovali 3 hodiny, aby sme vystúpili na najmodernejšej vlakovej stanici na svete – v Berlíne. (Aspoň tak to tvrdia nápisy vo vnútri.)
Pár minút cesty od hlavnej stanice sa nachádza známa budova – Reichstag, v ktorej sa konajú zasadnutia nemeckého parlamentu. V tejto budove sa písali svetové dejiny.
Asi najviac nás v Reichstagu potešil výstup na modernú kupolu, z ktorej je krásny výhľad na celý Berlín.
V Berlíne sa písali európske i svetové dejiny. Za nami je slávna Brandenburská brána, popri ktorej prechádzal Berlínsky múr, čo oddeľoval Východný a Západný Berlín. Aj preto táto „nostalgická“ fotografia so zástavou bývalej NDR. (A medveď chcel za fotku iba 2 €.)
Popoludní sme sa ponáhľali na Hildebrandstraße25, kde sídli slovenské veľvyslanectvo. Bol to pre nás silný zážitok – opäť sme počuli slovenčinu!
V Berlíne nás zaujala aj táto stavba. Ide o slávnu televíznu vežu na námestí Alexanderplatz. Je vysoká 368 m a je najvyššou stavbou Nemecka. Bola dokončená v roku 1969 a mala poukázať na schopnosti režimu vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Tvorcovia však nepredpokladali, že slnečné lúče, ktoré budú dopadať na guľu, vytvoria KRÍŽ.
V piatok sme zostali v Hildesheime. Najskôr sme sa s našimi hostiteľmi dostali do mestskej knižnice, kde sa nachádzajú úžasné knihy: staré, rukopisné, prvé kníhtlače či rôzne ďalšie kuriozity. Veru, majú byť na čo právom hrdí!
Okolo obeda si pre nás pripravili naši nemeckí priatelia hodinu hudobnej výchovy. Keďže nie všetci z našich žiakov sa učia nemčinu, museli sme si najskôr texty piesní prečítať. Jednu z piesní sme si však mohli zaspievať spoločne. Veď kto by nepoznal Tichú noc, svätú noc? (Hoci to bolo na konci septembra.)
Popoludní sme si spravili malú túru – asi hodinku sme išli pešo k tejto peknej hvezdárni, ktorá sa nachádza za mestom.
Vo vnútri hvezdárne sme si mohli zopakovať učivo o Mliečnej ceste. Tento raz ale po nemecky. Viete, ako sa to povie po nemecky? My už áno: Milchstraße.
V sobotu ráno sme o pol siedmej postávali na stanici v Hildesheime, aby sme sa vydali na spiatočnú cestu. Tá bola trochu odlišná, ako cesta do Nemecka. Prestúpili sme v Braunschweigu, odtiaľ sme cestovali do Drážďan a z Drážďan do Kútov. Posledná spoločná fotka pred vstupom na slovenské územie...
Ďakujeme Joachimovi Leeschovi, pedagógovi z Josephina, za to, že pre nás pripravil celý program a mal odvahu s nami stráviť tento týždeň. Ďakujeme žiakom zo školy Josephinum v Hildesheime a ich rodičom za prijatie a starostlivosť.
Poďakovanie patrí aj Spoločenstvu rodičov pri Gymnáziu Jána Bosca, ktoré finančne podporilo našu zahraničnú cestu.
Pár dní v Nemecku prežili: Klára Mária Kuchtová Patrícia Golianová Matúš Rajec Albín Hraboš Ján Mihál a Marek Nádaský
Gymnázium Jána Bosca Kláštorné námestie 1295 Šaštín-Stráže 2013