Spoločenská zodpovednosť poľnohospodárskeho a potravinárskeho podniku pri rozvoji vidieka

1. Spoločenskázodpovednosť poľnohospodárskeho a potravinárskeho podnikupri rozvoji vidieka Ing. Rudolf Haspra, CSc. Prednáška na školenie: Aktuálne otázky rozvoja poľnohospodárstva a slovenského vidieka Podkylava 17.-18. apríl 2013

2. Obsahové zameranie prednášky: • Úvod - história a filozofia SZP • SZP v podmienkach Slovenska • Výsledky hodnotenia SZP na Slovensku • Prínosy SZP • Z výsledkov prieskumu o SZP • Odporúčania ako využiť SZP pri rozvoji vidieka

3. Úvod - história a filozofia SZP • Súčasné obdobie globalizácie svetového hospodárstva, politiky, finančníctva hľadá konania, žiaduce z pohľadu a cieľov celej svetovej spoločnosti a to v oblasti podnikania, životného prostredia a sociálnej starostlivosti o človeka. • Spoločenská zodpovednosť podniku (SZP) – Corporate Social Responsibility (CSR). • SZP – nevyhnutná súčasť strategického plánu podniku. • V 19. stor. základný ekonomický cieľ podniku – ZISK. • 1. polovica 20. stor. zmena nazerania na činnosť podniku. • V USA vznik konceptu SZP – vplyv podnikových aktivít na spoločnosť. • Podstata SZP: dlhodobá orientácia podniku len na zisk nezaručuje jeho rozvoj, preto zmena orientácie – na trh, trhové správanie. • R. 1953 – medzník, kniha Howarda Bowena: Social Responsibility of Businessman. Prvé termíny o SZP.

4. Prvé termíny používané H. Bowenom: • Spoločenská zodpovednosť podniku. • Podnikové občianstvo. • Podnikateľská etika. • Trvalo udržateľný rozvoj. • Podniková sociálna výkonnosť. • Riadenie spoločenských vzťahov. • Riadenie vzťahov s investormi. • Spoločensky zodpovedné investovanie a pod. (Základné pojmy integrujúce podnikové činnosti ako rozhodovanie, správanie sa, podnikateľská etika a pod. = podniková zodpovednosť, ktorá sa spája s budovaním dobrého mena podnikovou filantropiou.)

5. Priekopníci SZP • Východisko k SZP: • Koniec 19. a začiatok 20. stor. –odčlenenie vlastníctva od riadiacich funkcií. • Riadenie podnikov sa presúva do rúk manažérov. • Vznik rôznych regulačných úradov v USA, vr. legislatívy – hustá sieť regulujúca „voľný trh“. • Zhoršuje sa životné prostredie – tlak na prehlbovanie v sociálnej oblasti. • Prvé požiadavky na implementáciu sociálnej zodpovednosti podniku v USA. • Prví priekopníci SZP – v USA H. Ford, A. Carnege (zakladateľ US steel), v Európe H. Fayol a T. Baťa.

6. Dva aspekty SZP podľa Andrew Carnege Pre úspešné fungovanie podniku v rozvinutej trhovej ekonomike formuluje dva princípy: • Sociálny princíp – majetní členovia spoločnosti (majitelia podnikov) by mali pomáhať nemajetným (nezamestnaným, chorým a pod.) buď priamo alebo nepriamo. • Bohatí – z princípu majú povinnosť majetok kumulovať a zároveň využívať v súlade s celospoločenskými cieľmi a tak rozširovať celospoločenské bohatstvo. V podstate ide o koncept SZP ako významný realizačný nástroj etiky v manažmente a podnikaní, ktorý sleduje väzbu firma a oklie v ktorom podniká.

7. Implementácia SZP v Európe • SZP v kontexte európskej sociálnej politiky – súčasť budovania sociálne stabilnej a ekonomicky silnej spoločnosti (EHS, EÚ). • Iniciatívy v súkromnej, postupne na lokálnej a národnej úrovni. • Spoločensky zodpovedné investovanie – dobrá konkurencieschopnosť, spokojnosť záujmových skupín (vlastníci), ale hlavne zamestnancov a spotrebiteľov a miestnych komunít. • T. Baťa – hlavný predstaviteľ týchto myšlienok v bývalej ČSR. Prvý pochopil, že len maximalizáciou zisku firma nemôže dlhodobo fungovať. • Aktivity SZ T. Baťu získavajú jeho meno: - Baťove školy práce, Baťove nemocnice, Baťove bytové domy a sídliská, podiel zamestnancov na zisku, a pod.

8. Inštitucionalizácia SZP v USA a Európe • R. 1992 vo Washingtone vzniká organizácia Business for Social Responsibility, čiže Podnikanie pre SZ. Združuje cez 800 firiem a sleduje či firmy plnia povinnosti voči spoločnosti. • R. 1996 v Európe vzniká Corporate Social Responsibility. Má 65 členov a 18 partnerských organizácií, zabezpečuje vzdelávanie a poradenstvo organizáciám pre oblasť SZP. • R. 2000 Lisabonský summit EÚ podporil SZP ako koncept, ktorým podniky dobrovoľne rozhodujú, že budú prispievať k zlepšeniu spoločnosti a k čistejšiemu životnému prostrediu. Sleduje etický prístup firmy k podnikaniu, t.j. zodpovedne zaobchádzať so spoluúčastníkmi takým spôsobom, ktorý je považovaný za prijateľný v rámci spoločnosti.

9. SZP z pohľadu svetových inštitúcií • SZP má podporu v EÚ, OECD, OSN, Svetovej banke, Svetovom obchodnom fóre a ďalších svetových inštitúciách. • EK orientuje SZP hlavne na malé a stredné podniky: „Je to spôsob, ktorým podniky spájajú sociálne a environmentálne záujmy vo svojich činnostiach a dobrovoľne spolupracujú s ich účastníkmi.“ • Svetová banka: SZ – záväzok podnikovej sféry prispievať k udržateľnému rozvoju, pracovať so zamestnancami, ich rodinami, miestnou komunitou tak, aby sa zlepšila ich kvalita života. • OECD: - Podnik správajúci sa podľa zásad SZ prispieva k udržateľnému rozvoju, uspokojuje svojich akcionárov, zákazníkov a pristupuje zodpovedne k sociálnemu a životnému prostrediu v ktorom pôsobí.

10. Princípy SZP Ide o súbor vzťahov vo všetkých druhoch podnikania z hľadiska vonkajšieho i vnútorného prostredia. Prvky: • Dobrovoľnosť – východisko čo podnik môže, nie musí urobiť, je to možnostiach, ktoré môžu pridať k svojmu podnikaniu nad rámec legislatívnych ustanovení a povinností z obchodných zmlúv. • Spolupráca – so zainteresovanýmisubjektmi, ktoré môžu ovplyvniť činnosť podniku alebo sú ním ovplyvňované. • Záväzok prispieť k rozvoju kvality života – ide o životné podmienky jednotlivcov a možnosť subjektívneho hodnotenia ich života. • Podnik a jeho okolie – prvky a väzby výrobných procesov na environmentálne a spoločenské danosti ako podnebie, príroda, verejná správa, infraštruktúra a pod.

11. Pokračovanie princípov SZP • Riešenie sociálnych problémovv podniku – hľadanie možností, lebo sociálna citlivosť je najlepší spôsob sociálnej angažovanosti, ide o: - sociálnu povinnosť – ekonomická, legislatívna zodpovednosť - sociálny ohlas – na ekonomickú, legislatívnu zodpovednosť - sociálnu citlivosť – na ekonomickú, legislatívnu a občiansku zodpovednosť podniku. • Ľudia v podniku – majitelia, manažéri, zamestnanci, vzťahy medzi nimi a okolím, štúdium a sebavzdelávanie. • Ľudia okolia – všetko obyvateľstvo, vrátane ľudí v podniku, ich vzájomné väzby a komunikácia.

12. Etika, morálka a korupcia v SZP • Podniková etika – vyjadruje čo je správne a nesprávne, dobré a zlé v ľudskom správaní v kontexte podnikania. Zaoberá sa morálnymi problémami v podnikaní. Podnikateľská etika sleduje morálne ocenenie v systéme slobodného podnikania. • Podniková morálka – jeden zo spôsobov normatívnej regulácie správania sa človeka k spoločnosti, skupine i sebe samému. Obsah morálky: normy správania sa, motívy konania. Morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Morálka ako regulátor konania človeka vo všetkých sférach spoločenského života. • Korupcia v podnikaní – zvlášť vysoko neetické a nemorálne správanie sa organizácií a hlavne podnikateľov v obchodných, dodávateľsko-odberateľských a finančných vzťahoch, zvlášť vo verejnom obstarávaní.

13. Etický kódex v podnikaní Je významný realizačný nástroj etiky v manažmente a podnikaní. Firma neexistuje nezávisle na svojom okolí, ale svojimi aktivitami ovplyvňuje okolie a to v istom zmysle aj chod firmy. Etika sa v súčasnosti dostáva do rôznych sfér profesionálneho života. Cieľ: - Deklarovať stanovisko k morálnym problémom v podnikaní. - Zamestnancom umožniť riešiť ich etické dilemy. - V podniku, či verejnej organizácii vyvolať také správanie, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za etické a spravodlivé. Prvky etického kódexu: - Osobná zodpovednosť – manažment i zamestnanci sú zodpovední za svoje konanie.

14. Pokračovanie etického kódexu v podnikaní - Vzťah k zamestnancom – založený na dôstojnostipodriadený – nadriadený, sú rovnocenní partneri, ide o vzájomnú dôveru, podnik podporuje ich vzdelávanie a osobnostný rozvoj. - Vzťah k zákazníkom (hosťom) – čestný prístup k nim, aj v obchodných vzťahoch a je k nim rovnocenným partnerom. - Vzťah ku konkurencii – rešpektuje konkurenčné vzťahy, správa sa ku konkurencii čestne, v súlade s dobrými mravmi súťaže. - Vzťah k spoločnosti a štátu – dodržiava legislatívne normy, pravidlá, zákony, správa sa zodpovedne k štátnym, regionálnym a miestnym orgánom a organizáciám.

15. SZP v podmienkach Slovenska • SZP – koncept pre dobre fungujúci podnik a to budovaním dlhodobého záväzku správať sa eticky, prispievať k ekonomickému rastu, zvyšovať kvalitu života zamestnancov, vlastníkov i prostredia v ktorom podnik vykonáva aktivity. • Budovanie reputácie podniku, ktorú hodnotí jeho okolie. • Podnik zodpovedá okoliu za svoje aktivity a rozhodnutia, ono ho potom podľa nich hodnotí. • Budovanie pozitívnej zodpovednosti napr. venovaním určitej časti ziskov na pomoc tým ktorí to potrebujú – dary, podpora nadácií, zlepšovanie úrovne škôl, budovanie ihrísk, úprava verejných priestorov miest a obcí a pod. • Uvedené a podobné aktivity slúžia aj ako určitý druh reklamy.

16. Pozitívne príklady akceptácie konceptu SZP • Spoločnosť Orange – ocenenie v oblasti SZP v súťaži MPSVaR SR „Zamestnávateľ ústretový k rodine“ v kategórii rodinná politika. Pravidelne monitorovali potreby zamestnancov, organizovali rekreačné pobyty aj pre rodinných príslušníkov. • Firma AVON – vedie kampaň za zdravotné vyšetrenia, robí zbierky pre choré deti, pomáha pri vyhľadávaní osôb, pri riešení adopcií detí, atď. • Spoločnosť Slovnaft – pomáha finančne i materiálne pri vyhľadávaní osôb po katastrofách na Slovensku i v zahraničí, prispieva na rôzne športové a spoločenské akcie a iné. • Rôzne neziskové a mimovládne organizácie – Nadácia PONTIS, CSR Európe, a iné, napr. OZ Pomoc vidieku Lučenec, NO Rozvoj vidieckej turistiky v Modre a iné.

17. Negatívne príklady konceptu SZP • Nebankové subjekty BMG Invest, Horizont - ktoré rôznymi špekulatívnymi manipuláciami ožobráčili tisíce vkladateľov, hlavne dôchodcov. • Banky v SR - prehnane vysoké poplatky za uskutočnené transakcie, vysoké úrokové sadzby pri pôžičkách všetkých druhov, hlavne hypoték a nízkych sadzieb pri vkladoch. • Korupcia – vysoko neetické a nemorálne správanie organizácií, podnikateľov, ale aj korupčné aféry politikov a vysokých štátnych úradníkov na ministerstvách, Úrade vlády a iných štátnych organizácií. • Gorila, Sasanka, platinové prúty, nástenkovy tender, at´d. – aktuálne korupčné a spoločenské problémy. Zapletení aktéri - politici, podnikatelia, finančníci, politici i pracovníci štátnej správy namiesto čestného a zodpovedného prístupu k riešeniu a odstráneniu problému, pristupujú alibisticky, čo charakterizuje ich neetické a nemorálne správanie sa.

18. Negatívne príklady - pokračovanie • Prvky klamlivej reklamy – snaha úmyselne poškodiť iného, aby sa určitým spôsobom zbavil konkurenta alebo klamlivým obrazom o svojom výrobku prevýšiť predajom konkurenta. • Zodpovednosť voči spotrebiteľovi – súvisí s informáciamipre spotrebiteľa, aby porozumel zloženiu výrobku, ktorý kupuje. • Zodpovednosť voči verejnosti – spolupráca manažérov so zástupcami verejnosti a koordinácia pri rozhodnutiach, ktoré sa týkajú obyvateľov v mieste firmy, tým prispievať k zlepšeniu sociálneho a kultúrneho života na miestnej a regionálnej úrovni, tiež pri udržiavaní a zlepšovaní životného prostredia. • Hlavný problém spoločenskej zodpovednosti na Slovensku – jej nízka úroveň, aj kultúrna vyspelosť, napr. odmeny tzv. zlaté padáky, pri podozrení i dokázaní korupcie, netransparentnom rozhodovaní pri verejných obstarávaniach nie je nikto potrestaný, politici nesú iba tzv. politickú zodpovednosť odchodom z funkcie, ale potom odchádzajú do parlamentu, kde sú chránení ešte aj poslaneckou imunitou.

19. Výsledky hodnotenia SZP na Slovensku Podľa metodiky merania, ktorú vypracovala EK pre nové členské krajiny v roku 2007, EÚ hodnotenie vykonala v štyroch oblastiach: • V oblasti právneho a politického prostredia – SRpatrí medzi najrozvinutejšie štáty v EÚ k prijímaniu SZP (elektronické verejné súťaže, elktron. zverejňovanie súdnych rozhodnutí atď. ale vláda neustanovila orgán pre SZP, ani vlastnú korporačnú zodpovednosť pri zabezpečovaní a rozvoji SZP. • V kontexte občianskej spoločnosti – mimovládne organizácie nie sú nezávisle financované a široko sa nezapájajú do rozvoja stratégie SZP, hoci existujú medzinárodné organizácie pre túto činnosť. Viaceré univerzity ale ponúkajú programy a kurzy o SZP, robia prieskumy a publikujú odborné články.

20. Pokračovanie hodnotenia SZP v SR • Zodpovednosť podniku za dokumentovanie SZP – ide o podávanie správ o SZP, túto činnosť robí len veľmi malý počet podnikov, táto činnosť nie je v praxi bežná. • Zodpovednosť za aplikáciu certifikovaných štandardov – ide o ISO 14001 z roku 2004, podľa ktorého v SR dosiahlo hodnotenie iba 342 organizácií, čo je cca 20% všetkých organizácií. Medzinárodná organizácia ISO považuje SZP za jednu z najzávažnejších tém v súčasnosti. Vyvíja normu pre ISO/TMB N 2600 – Guidance Social Responsibility. Norma poskytuje návod pre SZP, zdôrazňuje výsledky zlepšovania v tejto oblasti, identifikuje zainteresované organizácie, sleduje zvýšenie dôveryhodnosti práv o plnení aktivít v SZP a tiež výsledky v tejto oblasti s cieľom zvýšiť spokojnosť a dôveru zákazníkov.

21. Prínosy SZP • Prínosy treba vidieť v etickej a ekonomickej zodpovednosti. Aktivity SZP musí pochopiť vedenie podniku, inak nebudú účinné. SZP bude kontraproduktívna, ak podnik sa snaží presvedčiť verejnosť o svojej SZ, no súčasne robí prešľapy v etike, prípadne voči zákonom štátu. Potvrdzujú to uvedené negatívne príklady. • SZP sa dá dobre demonštrovať na vzniku a celej histórii mesta Svit, kde pôsobila firma Baťa a jeho nástupnícke podniky. • SZP v podmienkach SR treba posudzovať v takomto chápaní: - SZP je vedomie a povinnosť ľudí niesť zodpovednosť za následky svojich činov pred verejnosťou v danom okolí, - malé podniky by mali vytvoriť a následne rozširovať nástroje a metódy SZP, - pozornosť venovať výučbe SZP na školách i v podnikoch.

22. Z výsledkov prieskumu SZP na Slovensku Nadácia PONTIS a agentúra FOCUS vykonali prieskum o úrovni SZP na Slovensku, ktorého sa zúčastnilo 1003 respondentov: Otázka: Ktoré aktivity v SZP pokladajú za najdôležitejšie: • poctivosť pri podnikaní – 45 %, • vzdelávanie zamestnancov – 44 %, • zohľadňovanie životného prostredia – 40 %, • vyváženosť pracovného a osobného času – 39 %, • zamestnávanie postihnutých – 35 %, • rekvalifikácia prepustených zamestnancov – 27 %, • dobrovoľníctvo – 24 %.

23. Otázka: Aká je spoločenská zodpovednosť firiem na Slovensku: • väčšina firiem je spoločensky zodpovedná – 3 %, • sú firmy spoločensky zodpovedné, ale v menšine – 43 %, • neexistujú spoločensky zodpovedné firmy – 30 %. Konkrétne zodpovedné firmy v SR vymenovalo 45 % respondent. (US steel Košice - 5% zo vzorky, Slovnaft, Volswagen Bratislava a SPP po 4 % zo vzorky. Otázka: Aké informácie poskytovať občanom o SZP: • Opatrenia zabraňujúce úplatkárstvu a korupcii – 53 %, • Opatrenia znižujúce negatívne vplyvy na život. Prostred. – 57%, • Programy zabraňujúce všetkým formám diskriminácie – 40 %, - Podiel recyklovaných produktov na predaji výrobkov – 34 %

24. Odporúčania ako využiť SZP pri rozvoji vidieka SZP zohráva významnú úlohu v dobre fungujúcej firme tým, že: - Zapája sa do podpory komunity, prostredia v ktorom firma funguje, vytvára pozitívne vzťahy so zainteresovanými. • Manažéri sa správajú eticky k zamestnancom, akcionárom, samospráve obce a okoliu v ktorom pôsobí. • Manažéri dodržiavajú úctu k človeku, rešpektujú ľudskú dôstojnosť a nepoužívajú človeka na dosiahnutie svojho cieľa – ide o mravnú zodpovednosť za svoje konanie a rozhodnutia. • Podporuje imidž a značku podniku i produktu tým, že časť zisku venuje tým, čo potrebujú podporu – jeho skrytá reklama. • Pri nečakanej situácii (havária a pod.) pomáha riešiť problém a je menší dopad na firmu – ide o pozitívny obraz firmy.

25. Konkrétne prístupy firmy v rámci SZ na vidieku • Viesť aktívny dialóg majiteľa firmy, resp. manažéra so samosprávou obce, v ktorej pôsobí. - Podieľať sa na konkrétnych činnostiach obce finančne alebo materiálne i formou stavebných prác v oblasti: - sociálnej starostlivosti (doprava chorých, nákupy a pod.) - pri zakladaní centier voľného času, hlavne pre mladých, - poskytovanie vlastných priestorov pre spoloč. a kult. akcie, - poskytovaním stravy chorým a bezvládnym, - organizovaním športových a kultúrnych akcii hlavne pre školskú mládež a mladých ľudí, - organizovať alebo finančne prispievať pri životných jubileách, hlavne dôchodcov a pod. - riešenie komunálneho odpadu a čistoty obcí.

26. Ďakujem za pozornosť