1 / 48

KRAJINNOEKOLOGICKÝ ZÁKLAD RIEŠENIA JE RIEŠENIE VZŤAHOV SOCIOEKONOMICKEJ SFÉRY A KRAJINNEJ SFÉRY.

karan
Download Presentation

KRAJINNOEKOLOGICKÝ ZÁKLAD RIEŠENIA JE RIEŠENIE VZŤAHOV SOCIOEKONOMICKEJ SFÉRY A KRAJINNEJ SFÉRY.

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. EKOLOGIZÁCIA HOSPODÁRENIA V KRAJINE- EKOLOGIZÁCIU HOSPODÁRENIA MOŽNO POVAŽOVAŤ ZA JEDNU ZO SÚČASNÝCH NAJVÝZNAMNEJŠÍCH HESIEL UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA. JE SNAHOU O ZACHOVANIE ZÁKLADNÝCH PODMIENOK A FORIEM ŽIVOTA NA ZEMI.  -IDE O VNÁŠANIE EKOLOGICKÝCH PRINCÍPOV DO RIADENIA, ROZHODOVANIA, PLÁNOVANIA A PROJEKTOVANIA ČINNOSTI.-OBSAHOM PROCESU EKOLOGIZÁCIE JE DOSIAHNUŤ TRVALÝ SÚLAD EKONOMICKÉHO ROZVOJA S PRÍRODNÝMI PODMIENKAMI.-FILOZOFICKO- METODOLOGICKÝ ZÁKLAD RIEŠENIA JE VZŤAH: ZÁUJMY SPOLOČNOSTI A PRÍRODNÉ ZDROJE

  2. KRAJINNOEKOLOGICKÝZÁKLAD RIEŠENIA JE RIEŠENIE VZŤAHOV SOCIOEKONOMICKEJ SFÉRY A KRAJINNEJ SFÉRY. (GEOSYSTÉMOV A SOCIOEKONOMICKÝCH SYSTÉMOV). -KAŽDÝ ČLOVEK AKO ČLEN SPOLOČNOSTI JE NOSITEĽOM OSOBNÉHO, KOLEKTÍVNEHO A CELOSPOLOČENSKÉHO ZÁUJMU ZÁROVEŇ. PRENÁŠA SA TO DO ZÁUJMU ODVETVÍ, ČINNOSTI REZORTOV, -PREHLBOVANIE ŠPECIALIZÁCIE VEDIE K EGOIZMU, K REZORTIZMU. DOCHÁDZA K STRETOM ZÁUJMOV V KONKRÉTNOM ÚZEMÍ-STRETY ZÁUJMOV V KRAJINE PREDSTAVUJÚ ZÁKLADNÝ RÁMEC EKOLOGICKÝCH PROBLÉMOV. -PRÍRODNÉ ZDROJE SÚ K DISPOZÍCII LEN V OHRANIČENEJ KVANTITE A KVALITE, SÚ ĹAHLKO ZRANITEĽNÉ A ŤAŽKO, ALEBO VÔBEC NEOBNOVITEĽNÉ.

  3. SÚLAD A NESÚLAD ZÁUJMOV A ZDROJOV – EKOLOGICKÉ PROBLÉMY V KRAJINE EXISTENCIA ČLOVEKA- VYUŽÍVANIE PRÍRODNÝCH ZDROJOV SA DEJE V RÁMCI REPODUKČNÉHO PROCESU SPOLOČNOSTI, KTORÝ SA SKLADÁ Z: • PRODUKČNÁ ČINNOSŤ • KONZUMNÁ ČINNOSŤ • REPRODUKČNÁ ČINNOSŤ ZÁKLADNÝMI VSTUPMI POSTUPU EKOLOGIZÁCIE SÚ TEDA: • ZÁUJMY SPOLOČNOSTI • PRIRODNÉ ZDROJE. MOŽNOHOVORIŤ O : • GLOBÁLNYCH EKOLOGICKÝCH PROBLÉMOCH ZEME • ZONÁLNYCH A REGIONÁLNYCH PROBLÉMOCH • MIESTNYCH EKOLOGICKÝCH PROBLÉMOCH • PRIESTOROVÁ OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA • HLAVNÉ ASPEKTY A SMERY STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VO VZŤAHU K EKOLOGICKY OPTIMÁLNEJ PRIESTOROVEJ ORGANIZÁCIE KRAJINY SÚ UVEDENÉ V TABUĽKOVEJ FORME TAB.(STR. 26)

  4. EKOLOGICKÉ PODMIENKY A REGIONÁLNY ROZVOJ ROZUMNÝ HOSPODÁR NA SVOJOM MAJETKU : • SVOJE SPRÁVANIE MAXIMÁLNE PRISPÔSOBÍ NEMENITEĽNÝM SKUTOČNOSTIAM (PRVOTNEJ KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRE). • NA ZMENU DRUHOTNEJ ŠTRUKTÚRY PRÍLIŠ ČASTO A PRÍLIŠ VEĽA ENERGIE NEBUDE VYNAKLADAŤ, ALE PODĹA SKÚSENOSTÍ JE ZMENA, VYSADÍ SA, ROZORIE LÚKU A POD. -TERCIÁLNU ŠTRUKTÚRU –PLÁNY MÔŽE MENIŤ KAŽDÝ DEŃ. • Z HĹADISKA HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA REGIÓNOV SÚ NAJDÔLEŽITEJŠIE NASLEDOVNÉ UKAZOVATELE PRVOTNEJ ŠTRUKTÚRY KRAJINY: • PRÍRODNÉ HRANICE

  5. Střety záujmů • A .Jevy ohrožující: • Těžba: • -Dobývací prostor • -Staré důlní dílo, • -Odvaly , výsypky, odkaliště, halda, • Plochy výroby(průmysl): • -Plochy výroby • -Jaderní zařízení • -Objekty novo zřízené, s nebezpečnými látky • Skládky a odkaliště: • -skládky včetně ochranného pásma • -Spalovna včetně ochranného pásma • -Zařízení na odstraňování nebezpečného odpadu, včetně ochranného pásma • -Síť kanalizačních stok včetně ochranného pásma • Produktovody. • -Vedení plynovodu, včetně ochranného pásma, • -Technologický objekt zásobování jiními produkty včetně ochrnného pásma, • -Ropovod včetně ochranného pásma, • -Produktovody včetné ochranného pásma • -Technologický objekt zásobování teplem včetně ochranného pásma. • Dopravní taky a plochy. • Dálnice, včetně ochranného pásma, • Rychlostní sillnice, včetně ochranného pásma,

  6. Pokračování: • Skládky a odkaliště: • -skládky včetně ochranného pásma • -Spalovna včetně ochranného pásma • -Zařízení na odstraňování nebezpečného odpadu, včetně ochranného pásma • -Síť kanalizačních stok včetně ochranného pásma

  7. pokračování • Produktovody. • -Vedení plynovodu, včetně ochranného pásma, • -Technologický objekt zásobování jiními produkty včetně ochrnného pásma, • -Ropovod včetně ochranného pásma, • -Produktovody včetné ochranného pásma • -Technologický objekt zásobování teplem včetně ochranného pásma.

  8. pokračování • B. Jevy ohrožené. • -Územní systém ekologické stability • -Významný krajinní prvek registrovaný, • -Významný krajinný prvek ze zákona, , • -Přechodně chráněná plocha, • -Národní park, včetně zón a ochranného pásma, • -CHKO včetně zón,

  9. pokračování • -Národní přírodní rezervace včetně ochranného pásma, • -Přírodní park, • -Přírodní památka včetně ochranných zón, • -Památný strom, včetně ochranného pásma, • -Biosferická rezervace UNESCO, geopark UNESCO, • -NATURA 2000, evropsky významná lokalita, • -NATURA 2000, ptačí oblast,

  10. Střety zájmů ORP LIBEREC

  11. Environmentálny limit 1

  12. Environmentálny limit 2

  13. Environmentálny limit 3

  14. Environmentálny limit 4

  15. Poloha v regiónu • TEPLO- VLHKOSTNÁ BILANCIA REGIÓNU -PRIRODZENÁ AKUMULÁCIA VODY A ZÁSOBY SUROVÍN -PÔDNO-BIOENERGETICKÝ POTENCIÁL. : TIETO SÚ NEZMENITEĽNÉ •  ZMENITEĹNÉ VLASTNOSTI : • -EKOLOGICKÁ KVALITA SÚČASNEJ ŠTRUKTÚRY KRAJINY • KVALITA ZLOŽIEK ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ČLOVEKA • -ĽUDSKÉ ZDROJE

  16. STRETY ZÁUJMOV V KRAJINE -PÔVOD VZNIKU PRIESTROVÝCH EKOLOGICKÝCHPROBLÉMOV ZÁUJMY A PRIESTOROVÉ NÁROKY ODVETVÍ SA V KRAJINE SKÔR ČI NESKÔR PREJAVIA : • VO FORME UŽ OSTAVENÝCH, ALEBO PLÁNOVANÝCH OBJEKTOV A INÝCH STAVIEB(INDUSTRIALIZÁCIA, URBANIZÁCIA..) • V EXISTUJÚCOM ALEBO PLÁNOVANOM VEĽKOPLOŠNOM VYUŽÍVANÍ KRAJINY (POĹNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO) • VO VYMEDZENÍ RÔZNYCH FUNKČNÝCH ZÓN A OCHRANNÝCH PÁSIEM(PÁSMO OCHRANY VODNÝCH ZDROJOV) • VO FORME NEPRIAZNIVÝCH PRIENIKOV VEDĽAJŠÍH PRODUKTOV ĹUDSKEJ ČINNOSTI DOPRÍRODNÝCH ZDROJOV( ZNEČISTENIE OVZDUŠIA, VODY, PÔDY, ODPADY) • V PRIESTOROVOM PRIEMETE SA TIETO VEĹMI ČASTO PREKRÝVAJÚ A STRETÁVAJÚ V KOMBINÁCIÁCH. • TIETO STRETY Z EKOLOGICKÉHO HĽADISKA PREDSTAVUJÚ JAVY OHROZUJÚCE(STRESOVÉ FAKTORY), JAVY OHROZENÉ A ZÁROVEN OHROZUJÚCE A OHROZENÉ

  17. CHARAKTER KONFLIKTOV ZO STRETY ZÁUJMOV • OHROZUJÚCE A OHROZENÉ JAVY SA V PRIESTORE STRETÁVAJÚ.ZÁKLADNÉ KONFLIKTY SÚ : • -KONFLIKTY NESPRÁVNEHO VYŽÍVANIA JEDNOTLIVÝCH PRÍRODNÝCH ZDROJOV(NAPR. ZRÝCHLENÁ ERÓZIA, RÝCHLEJŠIA ŤAŽBA DREVA AKO PRÍRASTOK) • - KONFLIKTY RÔZNYCH ODVETVÍ NÁVRHOV S NÁROKMI NA TEN ISTÝ PRÍRODNÝ ZDROJ(NAPR. ZÁSTAVBA A POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA) • -KONFLIKTY VÝROBNÝCH ODVETVÍ SO ZÁUJMAMI OCHRANY BIODIVERZITY, STABILITY A ROVNOVÁHY KRAJINY OCHRANY PRÍRODNÝCH HÔDNÔT • -KONFLIKTY NEPRIAZNIVÝCH NÁSLEDKOV ČINNOSTI ODVETVÍ S ČLOVEKOM AKO BIOL. DRUHOM(ZNEČISTENIE ŽP)

  18. EKOLOGICKÁ INTERPRETÁCIA STRETOV ZÁUMOV V KRAJINE OHROZENÉ SOCIOEKONOMICKÉ JAVY: SOCIOEKONOMICKÉ JAVY ,KTORÉ ZABEZPEČUJÚ EKOLOGICKÚ STABILITU KRAJINY • ZÁUJMY OCHRANY PRÍRODY • ZÁUJMY OCHRANY LESNÝCH ZDROJOV • POĽNOHOSPODÁRSKU KRAJINU S VYŠŠÍM STUPŇOM EKOLOGICKEJ STABILITY • SOCIOEKONOMICKÉ JAVY – ZÁUMY OCHRANY VYBRANÝCH PRÍRODNÝCH ZDROJOV • ÚZEMIA OCHRANY VÝZNAMNÝCH VODNÝCHZDROJOV • ÚZEMIA S NAJKVALITNEJŠÍMI PÔDAMI • SOCIOEKONOMICKÉ JAVY, KTORÉ CHARAKTERIZUJÚ ZÁUJMY BÝVANIA, • REKREÁCIE(LIEČEBNÉ AREÁLY, OBYTNÉ ÚZEMIA, REKREAČNÉ ÚZEMIA)

  19. VYPLÝVAJÚCE Z ROZVOJA INDUSTRIALIZÁCIE, DOPRAVY A URBANIZÁCIE • VYPLÝVAJÚCE Z INTENZÍVNEHO POĽNOHOPSODÁRSTVA • VYPLÝVAJÚCE Z INTENZÍVNEHO LESNÉHO A VODNÉHOHOSPODÁRSTVA • VYPLÝVAJÚCE Z ROZVOJA REKREÁCIE A BÝVANIA. • (NIEKTORÉ JAVY SÚ AJ OHROZUJÚCE AJ OHROZENÉ, NAPR. JAVY SÚVISIACE S POĽNOHOSPODÁRSTVOM, REKREÁCIOU, BÝVANÍM) • ZJEDNODUŠENE MOŽNO STRETY CHARAKTERIZOVAŤ: • PROBLÉMY PRIESTOROVEJ EKOLOGICKEJ STABILITY • PROBLÉMY OHROZENIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV • PROBLÉMY OHROZENIA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA.

  20. PRINCÍPY BIOLOGICKÉHO PLÁNOVANIA KRAJINYLANDEP • NEVYHNUTNOU SÚČASŤOU STAROSTLIVOSTI O ŽP JE OCHRANA A TVORBY KRAJINY • GEOSYSTÉMU, KTORÝ Z HĽADISKA ČLOVEKA JE ZÁROVEŇ KOMPLEX PRÍRODNÝCH • ZDROJOV • PRIESTOROVÉ PROBLÉMY ŽP VZNIKAJÚ Z: -NESPRÁVNEJ ORGANIZÁCIE VYUŽITIA PRIESTORU -NESPRÁVNEJ TECHNOLÓGIE VYKONÁVANIA AKTIVÍ -PRIESTOR A POLOHA NADODVETVOVÝM A NADREZORTNÝM SPÔSOBOM -KONKRÉTNU FORMU USMERNENIA ROZVOJA ÚZEMIA MÔŽEME OZNAČIŤ AKO KRAJINNOEKOLOGICKY OPTIMÁLNA PRIESTOROV ORGANIZÁCIA

  21. PRIESTOROVÁ ORGANIZÁCIA V TOMTO ZMYSLE VYCHÁDZA Z KONFRONTÁCIE A POSUDZOVANIA POŽIADAVIEK NA ROZVOJ: -VLASTNOSŤAMI PRVOTNEJ ŠTRUKTÚRY KRAJIN -VLASTNOSŤAMI DRUHOTNEJ ŠTRUKTÚRY KRAJINY -VLASNOSŤAMI TERCIÁLNEJ ŠTRUKTÚRY • KRAJINNOEKOLOGICKÉ PODMIENKY MUSIA BYŤ VYJADRENÉ VO FORME URČITÝCH DOKUMENTOV, • DOKUMENTY KRAJINNOEKOLGICKEJ LIMITÁCIE ROZVOJA ÚZEMIA, ALEBO KRAJINNOEKOLOGICKÝCH PODMIENOK ROZVOJA ÚZEMIA • TIETO DOKUMENTYMUSIA SPĹŇAŤ KRITÉRIUM KRAJINNOEKOLOGICKEJ KOMPLEXNOSTI NA RÔZNEJ HIERARCHICKEJ ÚROVNI, A NADREGIONÁLNOSTI, NADREZORTNOSTI • OBR. – OBSAH KOMPLEXNÝCH REGIONÁLNYCH PLÁNOV

  22. LANDEP- METODICKÝ PRÍSTUP • LANDEP JE SYSTÉMOVO USPORIADANÝ ÚČELOVÝ KOMPLEX KRAJINNOEKOLOGICKÝCH METODÍK A METÓD, KTORÉHO ZÁKLADNÝM CIEĽOM JE NÁVRH KRAJINNOEKOLOGICKY OPTIMÁLNEJ ORGANIZÁCIE A VYUŽITIA KRAJINY. NÁVRHY KRAJINNOEKOLOGICKY OPTIMÁLNEHO VYUŽITIA ÚZEMIA SÚČASNE ZOHĽADŃUJÚ: • -POŽIADAVKY SPOLOČNOSTI • -PODMIENKY TECHNICKÉHO VYKONÁVANIA • -ASPEKTY RACIONÁLNEHO VYUŽÍVANIA A OCDHRANY PRÍRODNÝCH ZDROJOV • -SOCIOEKONOMICKÉ PODMIENKY, ZÁUJMY ODVETVÍ • CIEĽOM JE ZOSÚLADENIE CELOSPOLOČENSKÝCH ZÁUJMOV S EXISTUJÚCIMI PRÍRODNÝMI ZDROJMI, EKOLOGICKÝMI PODMIENKAMI. • METODIKA LANDEP MÁ LOGICKÝ POSTUP. JE TO ALE OTVORENÝ SYSTÉM, KONKRÉTNA OBSAHOVÁ NÁPLŇ METODICKÝCH KROKOV SA MENÍ V ZÁVISLOSTI OD: • CHARAKTERU DANEJ ÚLOHY • -POŽADOVANEJ MIERKY SPRACOVANIA • -CHARAKTERU DANÉHO ÚZEMIA.

  23. JE ZAMERANÝ NA : • RIEŠENIE EKOLIGICKY OPTIMÁLNEHO SPÔSOBU VYUŽÍVANIA KRAJINY • RIEŠENIE STRETOV ZÁUJMOV V KRAJINE • RIEŠENIE ŠPECIÁLNYCH OTÁZOK- ZÁSADA: • ROZHODOVAŤ • NARAZ O VHODNOSTI CELÉHO ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA – PRINCÍP NADREGIONÁLNOSTI • NARAZ PRE KAŽDÚ POŽADOVANÚ ČINNOSŤ –PRINCÍP NADREZORTNOSTI • NARAZ PODĽA VŠETKÝCH VYBRANÝCH VLASTNOSTÍ- PRINCÍP KOMPLEXNOSTI • LANDEP NEMÁ BRZDIT ROZVOJ SPOLOČNOSTI, PRETO NEVYLUČUJE Z KRAJINY ŽIADNU PRE SPOLOČNOSŤ POTREBNÚ ČINNOSŤ, ALE HĽADÁ SÚLAD MIEDZI EKOLOGICKÝMI PODMIENKAMI A ČINNOSŤOU.

  24. RÁMCOVÝ OBSAH A POSTUP METODIKY LANDEP • KONEČNÝM CIEĹOM LANDEP JE EKOLOGICKY OPTIMÁLNE FUNKČNÉ ČLENENIE KRAJINY • PROPOZÍCIA • K TOMUTO JE POTREBNÉ STANOVIŤ VHODNOSŤ KAŽDÉHO MIESTAKRAJINY PRE JEDNOTLIVÉ SPOLOČENSKÉ ČINNOSTI Z NAJRÔZNEJŠÍCH HĽADÍSK- EVALVÁCIA • K EVALVÁCII POTREBUJEME HODNOTITELNÉ INFORMÁCIE O VLASTNOSTIACH KRAJINY- VYTYPOVANÉ ŠPECIÁNE ÚČELOVÉ –INTERPRETOVANÉ VLASTNOSTI KRAJINY ZO ZÁKLADNÝCH ANALYTICKÝCH UKAZOVATEĽOV- INTERPRETÁCIA • INTERPRETÁCIE VYCHÁDZAJÚ Z RÔZNYCH KOMBINÁCIÍ ANALYTICKÝCH VLASTNOSTÍ, PRETO POTREBUJEME VLASTNOSTI KRAJINY VYJADRENÉ SÚBORNE- V KOMPLEXNÝCH HOMOGÉNNYCH PRIESTOROVÝCH JEDNOTKÁCH- VYTVÁRAME TYPY, REGIÓNY KRAJINNOEKOLOGICKÝCH KOMPLEXOV–SYNTÉZA • SCHÉMA LANDEP- OBR.

  25. ANALÝZY • SÚ PREHODNOTENÍM A HOMOGENIZÁCIOU VÝSLEDKOV NAJRÔZNEJŠÍCH ŠPECIALIZOVANÝCH VÝSKUMOV, NIEKTORÉ JE POTREBNÉ VYPRACOVAŤ PRIAMO • CIEĽOM ANALÝZ JE TVORBA UKAZOVATEĽOV(PRE ANALÝZU ABIOTICKÝCH ,BIOTOCKÝCH, SOIOEKONOMICKÝCH ZLOŽIEK KRAJINY) • ZVÄČŠA IDE O : • SUBSTRÁTOVO- PÔDNO- VODNÝ KOMPLEX • -KOMPLEX KLÍMA- VODSTVO • -BIOTICKO- ANTROPICKÝ KOMPLEX • -SOCIOEKONOMICKÝ KOMPLEX • VÝBER ANALYZOVANÝCH VLASTNOSTÍ SA TEDA NA RÔZNYCH ÚZEMIACH A PRE RÔZNE ÚLOHY MENÍ. JE POTREBNÉ ABY SA DALI PARAMETRICKY VYJADRIŤ A KÓDOVAŤ A DALI ZMAPOVAŤ NA CELOM ZÁUJMOVOM ÚZEMÍ

  26. KRAJINNOEKOLOGICKÉ SYNTÉZY • OBSAHOM JE TVORBA, CHARAKTERISTIKA KLASIFIKÁCIA HOMOGÉNNYCH AREÁLOVRÔZNYCH RÁDOV – VERTIKÁLNA SYNTÉZA CIEĽOM JE: • POZNANIE OBSAHU KOMPLEXOV • POZNANIE HOMOGÉNNYCH AREÁLOV TÝCHTO KOMBINÁCIÍ, ZMAPOVANIE KOMPLEXOV,VYTVORENÉ HOMOGÉNNE AREÁLY NAJČASTJŠIE NAZÝVAME AKO TYPY • KRAJINNOEKOLOGICKÝCH KOMPLEXOV- SÚ ZÁKLADNOU PRIESTOROVOU DATABÁZOU PRE ĎALŠÍ POSTUP • -CHARAKTERISTIKA PRIESTOROVEJ ŠTRUKTÚRY VYBRANÝCH ANALYTICKÝCH VLASTNOSTÍ

  27. PREDSTAVUJE HORIZONTÁLNU ŠTURKTURÁLNU SYNTÉZU (NAPR. TYPY MIKROPOVODÍ,ROZPTÝLENEJ KRAJINNEJ ZELENE A POD.) NAJČASTEJŠOU POUŽÍVANOU METÓDOU SYNTÉZ JE METÓDA SUPERPOZÍCIE ANALYTICKÝCH MÁP(PARAMETRICKÁ ANALÝZA) • JE KĽÚČOVÝM KROKOM LANDEPU (SYNTETICKÉ JEDNOTKY PREDSTAVUJÚ): • - KOMPLEXNÝ SYSTÉM INFORMÁCIÍ O VLASTNOSTIACH KRAJINY • - OBJEKTOVO ORIENTOVANÚ PRIESTOROVÚ DATABÁZU • - SÚ PODKLADOM PRE TVORBU UŽITKOVÝCH VLASTNOSTÍ KRAJINY • - SÚ OBJEKTOM HODNOTENIA PRE YBRANÉ SPOLOČENSKÉ ČINNOSTI • - TVORIA HRANICE AREÁLOV PRE NÁVRHY OPTIMÁLNEHO VYUŽITIA KRAJINY

  28. KRAJINNOEKOLOGICKÁ INTERPRETÁCIA PROCES VYTVÁRANIA FUNKČNÝCH ÚŽITKOVÝCH VLASTNOSTÍ KRAJINYPREHODNOTENÍM-INTEPRETÁCIOU HODNÔT. NAJČASTEJŠIE INTERPRETUJEME: • VLASTNOSTI, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ LOKALIZÁCIU POŽADOVANÝCH ČINNOSTÍ V KRAJINE-LOKALIZAČNÉ UKAZOVATELE VLASTNOSTÍ KRAJINY(DOSTUPNOSŤ, OBRÁBATEĽNOSŤ, ZAMOKRENIE, ERODOVATEĽNOSŤ, ZÁSOBENOSŤ ŽIVINAMI, VODOU) • -VLASTNOSTI ,KTORÉ CHARAKTERIZUJÚ EKOLOGICKÝ STAV KRAJINY A KVALITU BIOZLOŽKY V KRAJINE- SELEKTÍVNE UKAZATELE VLASTNOSTÍ KRAJINY(VODOHOSPODÁRSKU VÝZNAMNOSŤ, STABILITU KRAJINY, SYNANTROPIZÁCIU, VODOHOSPODÁRSKU VÝZNAMNOSŤ, STUPEŇ OZELENENIA KRAJINY) • -VLASTNOSTI KTORÉ CHARAKTERIZUJÚ STUPEŃ OHROZENIA EKOLOGICKEJ STABILITY-REALIZAČNÉ UKAZOVATELE VLASTNOSTI KRAJINY(VYPLÝVAJÚCE ZO STRETOV ZÁUJMOV)

  29. KRAJINNEKOLOGICKÁ EVALVÁCIA PROCES STANOVENIA VHODNOSTI KRAJINY PRE LOKALIZÁCIU VYBRANÝCH SPOLOČENSKÝCH ČINNOSTÍ: • TVORÍ JU JADRO ROZHODOVACIEHO PROCESU, V KTOROM DOCHÁDZA KU KONFRONTÁCII POŽIADAVIEK ČINNOSTÍ NA VLASTNOSTI KRAJINY. URČUJÚ SA: • FUNKČNÉ HODNOTY – VHODNOSŤ KRAJINOEKOLOGICKÝCH • KOMPLEXOV PRE JEDNOTLIVÉ ČINNOSTI. POSTUP: • STANOVENIE FUNKČNÝCH VHODNOSTÍ PRE KAŽDÚ INTERPRETOVANÚ VLASTNOSŤ A VYBRANÉČINNOSTI, ZORADENÉ OD NAJLEPŠEJ PO NAHORŠIU HODNOTU.POTOM SA STANOVIA LIMITNÉ HODNOTY PRE KAŽDÚ ČINNOSTI A VLASTNOSŤ, KTORÉ SA Z TABUĽKY ODSTRÁNIA 

  30. STANOVENIE STUPŇA FUNKČNEJ VHODNOSTI LIMITNÝCH HODNÔT VYCHÁDZAZO ZÁSAD: • MOŽNOSŤ TECHNICKÉHO VYKONÁVANIA ČINNOSTI • HĹADISKO OCHRANY A TVORBY EKOLOGICKY STABILNEJ KRAJINY • HĽADISKO PERSPEKTÍVNEJ MOŽNOSTI ZMENY DANEJ HODNOTY, SPÔSOBREAKCIE KRAJINY NALOKALIZÚCIU • TIETO TRI SKUPINY SA POČAST STANOVOVANIA KONFRONTUJÚ, PRÍP. SA STANOVIA VÁHOVÉ KATEGÓRIE. • NAJČASTEJŠIE SA PROCES EVALVÁCIE VYKONÁVA PROSTREDNÍCTVOM TABUĽKY OBR. TAB. EVALVAČNÁ TAB.

  31. KRAJINNOEKOLOGICKÁ PROPOZÍCÍA CIEĽOM JE NÁVRH EKOLOGICKY- OPTIMÁLNEHO SPÔSOBU VYUŽITIA KAŽDÉHO TYPU KRAJINNOEKOLOGICKÝCH KOMPLEXOV. • PROPOZÍCA MÁ NIEKOĽKO STUPŇOV: • -PRVOSTUPŇNOVÁ, ALTERNATÍVNA PROPOZÍCIÍA- VÝSLEDKOM JE URČENIE DVOCH AŽT TROCH NAJVHODNEJŠÍCH ČINNOSTÍ- ALTERNATÍV PRE TYPY KEK • -DRUHOSTUŇOVÁ PROPOZÍCIA- VZÝSLEDKOM JE VYPRACOVANIE KONEENÝCH NÁVRHOV NA OPTIMÁLNE VYUŽITIE ÚZEMÍA. JE TEDA FUNKČNOU TYPIZÁCIOU ÚZEMIA • TREŤOSTUPŇOVÁ PROPOZÍCIA- REGIONÁLNEHO CHARAKTERU- FUNKČNÁ REGIONALIZÁCIA • ÚZEMIA

  32. krajinná ekológia- forman, godron koncepcia 1.Princíp štruktúry a funkcie krajinná mozaika - ekosystémy: krajinné prvky: • plôšky • koridory • krajinná matrica(matrix) • ekologické objekty rozmiestnené v týchto prvkoch (živočíchy, rastliny, biomasa, tepelná energia, voda, živiny-pohybujú sa a prúdia. -obr.ortofotomapa(viď) princíp: Krajiny sú rôznorodé a odlišujuú sa v distribúcii druhov tokoch energie, látok, medzi ploškami ,koridormi a matreicou- líšia sa vo funkcii, v tokoch energie, druhov, látok medzi prvkami štruktúry krajiny.

  33. plošky: pôvod: • disturbačné, nastupuje sekundárna sukcesia, imigrácia, extinkcia • zbytkové (zostatkové plochy)-nenarušené disturbanciou • regenerujúce plošky • habitatovéplošky • introdukované plošky (obhospodarované, sídelné, vlastné introdukované) obr. znova krajina • veľkosť plošky: • -množstvo energie –priamo úmerné veľkosti plošky • -dôležitý pomer obvodu- internej plochy plošiek • obr. 22,23

  34. POČET, KONFIGURÁCIA PLÔŠIEK • PRIESTOROVÉ USPORIADANIE • PLOCHY, VÄČŠIE, MENŠIE -KONFIGURÁCIA KORIDORY • UMOŽŇUJÚ POHYB • TVORIA FILTER DRUHOV PRE ŽIVOČÍCHY • INTENZÍVNE OVPLYVŇUJÚ DESIGN KRAJINY • VLASTNOSTI: OVPLYVŇUJÚ: MIKROKLÍMU, ABSORBOVANIE ENERGIE, EVAPOTRANSPIRÁCIU, AKUMULÁCIU SNEHU, PERLOKÁCIU VODY, ODNOS PÔDY. PÔVOD ŠÍRKA STUPEŇ KONEKTIVITY (NÓDY) TYPY KORIDOROV: • LÍNIOVÉ • PÁSOVÉ • S VODNÝM TOKOM • OBR. 27 RESP. OBRÁZKY –

  35. krajinná matrica 1.je viacmenej homogénnou plochou v ktorej sú plošky, koridory 2.je medzi nimi spojovacím elementom 3.je rozhodujúca pri ich vzniku, vlastnostiach vyčleňovanie matrice: • je najrozšírenenším (plošne)prvkom, min 50%, keď menej použijeme iné • kritérium (napr. frekvenciu plošiek, priestorovú distribúciu) • je riadiacim mechanizmom pre ďalší vývoj (funkčný, dominancia, vlastnosti disturbancie) vlastnosti: • porozita • tvar hraníc – (konkávne, konvexné) matrica a heterogenita krajiny • mikroheterogenita • makroheterogenita • kontrast

  36. POHYB ORGANIZMOV SÚVISÍ S OSTROVNOU TEÓRIOU: • BOHATSTVO DRUHOV OSTROVA V URČITOM MOMENT JE VÝSLEDKOM DVOCH DYNAMICKÝCH PROCESOV- IMIGRÁCIE A EXTINKCIE (ZÁNIKU) POPULÁCIÍ. • MNOŽSTVO IMIGROVANÝCH NOVÝCH DRUHOV POKLESNE DO ROZMERU, KEĎ POČET DRUHOV STÚPA A DOSIAHNE TOTÁLNY POČET DRUHOV V BLÍZKOM KONTINENTE, KTORÝ JE ZDROJOM DRUHOV. • MIERA VYHYNUTIA STÚPA S POČTOM DRUHOV UŽ PREDTÝM PRÍTOMNÝCH. ČÍM JE VIAC DRUHOV, TÝM VÄČŠIE JE RIZIKO VYHYNUTIA.-KRIVKA OBR

More Related