Konštantín a Metod

1. Konštantín a Metod Patria aj po mnohých storočiach, vlastne po tisícročí, k veľkým postavám nielen našej, ale aj európskej kultúry, vedy a v neposlednej miere i politiky a Diplomacie. Byzantský dvor ich vybral ako vedúcich činiteľov diplomatickej misie, ktorá sa vybrala do ďalekých neznámych končín, kde Byzantínci nemali dovtedy okrem skromného obchodovania nijaké zväzky ani skúsenosti. Svet Konšantína a Metoda bojoval a nový spoločenský poriadok, o feudalizmus, ktorý aj v Byzantskej ríši len pomaly a s námahou váľal staré návyky antického otrokárstva, neľudského spoločenského systému, v ktorom základná výrobná sila – človek, bol označovaný ako ,,hovoriaci dobytok“. Vyrastali vo veľkomeste a nechtiac vnímali aj jeho problémy.

2. V rodine, v otcovskom dome, však na nich doliehal aj nový dedinský svet upevňujúceho sa feudalizmu. Otec bol v štátnych službách, a tak sa ho dotýkali všetky vzbury, nepokoje i rebélie, ktoré vývoj so sebou prinášal. Konštantín a Metod sa narodili v meste, nazývanom Grékmi Thessalonike. Preto si z neho vybrali len jednu skrátenú časť Saloné, z čoho vznikol slovanský názov Solún. Rozkladalo sa na pobreží Egejského mora a čoskoro sa stalo známym a vyhľadávaným prístavom, lebo široké ústie Vardar tu tvorilo pokojnú zátoku. V čase, keď tu žil mladý Konštantín a Metod, bývalo v meste najviac Grékov a hneď za nimi boli najpočetnejší Slovania. Okrem nich tu sídlilo ešte mnoho židovských obchodníkov a príslušníkov ďalších etnických zoskupení. Obaja chlapci už od detstva ovládali sloviensky jazyk, vedeli ním rozprávať. Tým argumentoval aj byzantský cisár Michal 3., keď ich posielal na Veľkú Moravu. Z toho niektorí bádatelia súdili, že ich otec bol Slovan. A keď vraj nie otec, tak isto matka (volala sa asi Mária) vštepila svojim deťom slovienčinu ako materinský jazyk. Obaja malí Solúnčania boli už od detstva bilingvisti, čo v tom období bolo medzi zmiešaným obyvateľstvom zvykom. Vzdelanie získali v solúnskych školách. 

3. Konštantín • Konštantín Filozof bol básnik, jazykovedec, profesor filozofie a znamenitý prekladateľ. Sloviensky jazyk, pravda, poznal z rodného Solúna (grécky Thessalonike). Narodil sa medzi r. 826-827. Jeho rodisko bolo vtedy dvojjazyčné: sloviensko-grécke. Základné vzdelanie dostal v Solúne: ,, Keď ho (rodičia) dali na učenie, prospieval nad všetkými žiakmi v knihách pamäťou veľmi bystrou, že sa všetci divili“. Konštantín sa už v Solúne učil cudzie jazyky. Keď mal Konštantín štrnásť rokov a skončil sotva stredoškolské vzdelanie, zomrel mu otec. Pravdepodobne podľahol zraneniu z vojny. V byzantskej ríši sa v tom období o siroty vysokých štátnych úradníkov postaral štát. Navyše nebohý Lev mal dobrého priateľa, možno i príbuzného, priamo na cisárskom dvore: bol to štátny kancelár a minister zahraničných vecí logothét Theoktist. Ten bol nielen vynikajúca politická osobnosť, ale bol aj človek vysokej kultúry. Staral sa o vysoké školstvo v Carihrade a obdaril ho najlepšími hlavami Byzantskej ríše. Rektorom bol slávny Lev Matematik a medzi profesormi bol aj budúci carihradský patriarcha Fotius, u ktorého sa študenti schádzali na literárne večierky a debaty o literárnych a vedeckých otázkach. Tu teda Konštantín dostal najlepšie vysokoškolské vzdelanie. Jeho učebný protektor Theoktist debatoval s ním o rozličných filozofických problémoch.Ujal sa talentovaného chlapca a dal ho zapísať na najlepšiu školu tých čias, na cisársku dvorskú vysokú školu v Konštantínopole. Neskôr na nej študoval aj cisár Michal 3. Konštantín mal otvorené dvere do kancelárovho domu Theoktista, kde sa s ním rozprával predovšetkým o filozofií, do ktorej bol už Konštantín ako študent zamilovaný. Pravdepodobne mu od tých čias zostalo prímenie Filozof, ktoré ho sprevádzalo celý život. Konštantín bol najmä filologicky nadaný a prejavoval záujem aj o filozofické vedy.Šesť rokov trvalo Konštantínovo vysokoškolské štúdium. Už počas neho mnohostranne prejavil svoje nadanie, schopnosti, ale aj potrebnú skromnosť, čo sa zvlášť páčilo Theokistovi. Vyhliadol mu aj nevestu. On však odmietol. Theokist navrhol Theodore, aby z Konštantína urobili bibliotékara pri konštantínopolskom patriarchovi. Miesto tajomníka stranil byzantskému mníšstvu. Z nového miesta ušiel a schoval sa do ktoréhosi byzantského kláštora v Bospore. Hľadali ho celých šesť mesiacov. Zakrátko dostal ponuku na miesto profesora filozofie na škole, kde nedávno študoval. Bola to ponuka, ktorá vyhovovala jeho zámerom, a prijal ju s vďakou. Konštantín sa stal profesorom na štátnej, svetskej vysokej škole okolo roku 850. Konštantín bol nielen profesor filozofie, lež aj znamenitý znalec cudzích jazykov. Grécky a sloviensky jazyk poznal z rodného mesta Solúna. Očividne poznal latinský jazyk. Okrem toho ovládal hebrejský jazyk. Ba pri skladaní hlaholského písma použil aj prvky hebrejsko-samaritánskeho písma. Dlho sa však z nového miesta netešil. Spôsobil to štátny prevrat. Theokista pri prevrate zavraždili, čím obaja solúnsky bratia stratili svojho mocného ochrancu. Zdá sa, že obaja bratia, ako prívrženci a chránenci nebohého Theokista, sa ocitli nad politickou priepasťou. Metod to riešil tak, že sa včas zriekol správcovstva v Macedónií a utiahol sa do kláštora. Dal si ostrihať vlasy, obliekol si na seba mníšsku sutanu a usiloval sa stratiť medzi prostými mníchmi. Pravdepodobne tu prijal aj meno Metod. Aké mal občianske meno ani nevieme. Konštantín taktiež včas uvoľnil miesto na univerzite a so sluhom sa utiahol do ústrania. Bez profesorského príjmu čoskoro musel svojho sluhu prepustiť a odišiel za bratom do kláštora. Fotia potreboval pre svoj politický a kultúrny program múdrych a schopných ľudí, spomenul si i na svojho talentovaného žiaka, univerzitného kolegu a v neposlednej miere i priateľa Konštantína. Pozval ho i s bratom do Konštantínopolu a uzmieril ich s novou vládou.

4. Aby neboli príliš na očiach, oboch vyslal s vládnymposolstvomďaleko na východ, až do oblasti Kaspického mora, k Chazarom. V Chersone saoboznámilsosýrskymjazykom a samaritánskymi knihami. Na tom istommiestesaoboznámil i sosýrskymi knihami. Nie je celkom jasné, akourečouhovoril s kozárskymkaganom. Pravdepodobnehovorili po hebrejsky, lebokagan bol židovskejviery. Nový patriarcha Fotiossapretorozhodolzvýšiť ideologický tlak na Chazarov. V tom tkvelovlastnéposlanieKonštantína a Metoda, ktorých včlenili do misie. Na kaganovom dvore maliobjasňovať zásady kresťanstva, ukázať jeho užitočnosť, ale aj prednosti tak pred židovským náboženstvom, ako aj predislamom. Politické cielemisia splnila dobre. Výsledky obochbratovboli už chatrnejšie. Chazarinaďalejzostalipri ,,židovstve“ a uznávali ho akoštátne náboženstvo. Pre zimu, keďsa plavba stala nebezpečnou, musela delegáciaprerušiťdlhú cestu už na Kryme, v Chersonese. Od kozarskéhokaganaKonštantínneprijal dary, lež si vyžiadal, aby mu prepustilzozajatiavšetkýchGrékov. Kagan to aj urobil a prepustilich do dvesto. Podľa tzv. Rímskej legendy Konštantínsa v Chersone u Kozarov naučil ich jazyk. Konštantínsadozvedel, že kedysi okolo roku 101 tu mučeníckousmrťou zahynul v poradí štvrtýpápež Kliment, ktorého vyhlásili za svätého, ale kde zostali jeho ostatky, nebolo nikomu známe. Konštantínsanadchol ,,archeológiou“ a začal pátrať po hrobe pápeža. Kdesi na ostrovčeku aj skutočneobjavilakésiľudské kosti, o ktorých bol presvedčený, že sú to pozostatky onoho pápeža Klimenta, ktorého tu mučili a s kotvou na krku utopili v mori. Domnelépozostatky sv. Klimenta vzali bratiazo sebou do Byzancie, kde impreukazovaliveľkú úctu a neskôrpriveľkomoravskej misii imtieto relikvie otvárali aj dverepápežskejrezidencie. Konštantínpritomveľmirýchlo a pohotovo využil problém i literárne. Napísal tri diela o sv. Klimentovi: históriunájdeniaostatkov, slávnostnúreč (predniesolju, keď ostatky preniesli do Chersonesu) a oslavný hymnus na svätca. Konštantín študoval ,,samaritské“ spisy a venovalsahebrejčine. Keďsavracal z Chersonesu, zajali ho Maďari, započúvalsa do ichreči. Veľký dojem naňho asi neurobila, lebosavyjadril, že mu to pripadalo, akoby ,,vlci vyli“. Maďaribolivtedy v područí kozarskýchkaganov. Nie je jasné, akýmjazykom s nimi rozprával. Ichreč mu pripadalacudzia. V charakteristikeichrečiišlo o melodické vlastnosti ich hovoru, neznáme v jazykoch, ktoréKonštantín študoval a poznal. Po návrate od KozarovKonštantínsavenovalvedeckej práci.

5. Zaoberalsajazykovednýmivýskumami, pričom použil svoje nové vedomosti. A tak v Carihradeprečítal verše napísané hebrejským a samaritánskympísmom na pokáli z drahého kameňa a ,,Šalamúnovomdiele“, ktorý opatrovali v chráme Svätejmúdrosti (Sofie). Koncom roku 861 sabyzantskí vyslanci vrátili do Konštantínopolu. Cisárichprijalslávnostne a ocenil aj ichúspechy. Konštantína dosadil na vysokú školu pre výchovu kňazovpri chráme svätýchapoštolov. Metodovi ponúkolhodnosť arcibiskupa, ktorúodmietol. Preto ho vymenoval za opáta do kláštoraPolychron.

6. Byzantská misia Krátky čas po príchode Konštantína a Metoda z misie u Kozarov prichádzajú do Carihradu posli z Veľkej Moravy a podľa daktorých údajov aj z Panónie od Koceľa. Cisár Michal 3. zvolal svoju radu a rozhodol, že ta pošle Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda. Rozhovor Konštantína s cisárom sa končí dohodou, že obaja bratia naozaj pôjdu na Veľkú Moravu. Byzantský štátny, ale aj cirkevný systém hľadal spôsob, ako v domácom slovanskom jazyku sprostredkovávať pre svojich poddaných nariadenia štátu i cirkevný poriadok. Konštantín bol pre takéto poslanie jedinečný typ. Dobre poznal slovanský jazyk, bol vynikajúcim a citlivým filológom, ktorý sa dlhší čas vedno s krúžkom žiakov usiloval vyjadriť sloviensku reč graficky – písmom. V slovanských slovách sú mäkké a tvrdé znaky, nosovky a podobne. Všetka snaha zapísať tieto zvuky v slovanskom jazyku dovtedy známymi písmenami sa musela skončiť beznádejným neúspechom. Konštantín si bol vedomý zložitosti tejto otázky, a preto sa uskutočnila veľká diskusia s cisárom Michalom 3 o slovanskom písme, ktorú do dramatickej podoby a priamej reči dáva predovšetkým Život Konštantína. Konštantín deklamoval pred cisárom, že nemožno písať reč na vodu. Vytvoril pre Slovanov nové písmo – hlaholiku (glagolice), podľa gréckeho kurzívneho písma s použitím prvkov hebrejsko-samaritánskeho písma, ktoré Konštantín ako orientalista poznal veľmi dobre, ktoré oceňujú všetci slovanskí filológovia ako dôkaz jeho veľkého nadania a lingvistickej zručnosti. Na projekte pracoval i Metod a krúžok jeho žiakov a zužitkovali pritom aj všetky dovtedajšie úsilia, ktoré v tomto smere v Byzancii vykonali. Potom už nasledoval len preklad a príprava potrebných textov a kníh pre veľkomoravskú misiu a posolstvo mohlo vykonávať ďalšie úlohy. Byzantské posolstvo sa vydalo na Veľkú Moravu v polovici roka 863. Cesta viedla z Konštantínopolu do Solúna a odtiaľ do Dyrrhachia, sídla provincie a stratéga.

7. Tu na pobreží Jadranu, sa už dalo pohodlnenastúpiť na loď a plaviťsa do Benátok. Odtiaľviedla odpradávna frekventovaná cesta smerom na Akvileju, do Panónie a Bratislavskej brány. Rastislav prijalposolstvo s úctou. Rastislava nepochybnepotešilo, že vladárnajmocnejšejeurópskejríše vzal na vedomie jeho prosbu a vyslal diplomatickúmisiu až na vzdialenúVeľkú Moravu. Byzantský dvor neposlal biskupa a organizátora novejsamostatnejcirkevnej provincie, akožiadal Rastislav, ale len dvochmužov, z ktorýchibaKonštantín bol azdavysvätený za kňaza a Metod mal len najnižšiesvätenie (diakon), ktorénedovoľovalo ani len konaťbežnésvätosti, pričom ani to nie je celkomisté. Solúnskibratia oceňovali aj Rastislavovu pomoc prizriadenícirkevnéhoučilišťa, v ktorommaliKonštantín a Metod vychovaťdostatočné množstvo kňazovprenastupujúcikristianizačný a organizačný program. Prevratnosť a jedinečnosťnovej školy bola najmä v tom, že solúnskibratianeprijali výučbu ani v gréckom jazyku, ani v latinskom jazyku. Vyučovanie v materinskom jazyku odstraňovalo problémy, s ktorýmisazápadnácirkevstretávala v celomrannomstredoveku.

8. Ján Privarčák VII. trieda ZŠ sv. Cyrila a Metoda Žilina