SCLEROSIS MULTIPLEX.

1. SCLEROSIS MULTIPLEX. Kognitívne a behaviorálnezmeny u pacientov s SM. Špecifický pacient – špecifická komunikácia. Škola SM Štrbské Pleso, 2010 PhDr. Karina Pribišová

2. SCLEROSIS MULTIPLEX. Laická verejnosť, pacienti, zdravotnícky personál ochorenie spájajúce sa predovšetkým s predstavou postupnej straty pohyblivosti a samostatnosti.

3. PSYCHICKÉ ZMENY SÚ PODCEŇOVANÉ. • Systematický výskum tohto aspektu SM posledných 30 rokov. • Prvé zmienky už od r. 1842. • Charcot, 1874 pacienti s SM majú „spomalenie“ kognície, obmedzenie inelektuálnej a emocionálnej schopnosti.

4. Cieľ prednášky: • Uvedomenie si ako psychické zmeny môžu determinovať komunikáciu s pacientom. • Lekár – autorita pre pacienta. • Lekár + psychológ = spolupráca využitá v prospech pacienta. • diagnostický proces na zachytenie prvých zmien a dynamiky v priebehu ochorenia • motivácia pacienta ku kognitívnemu tréningu, psychoterapii a riešení psychických problémov rôzneho charakteru

5. Aktuálne údaje - 40-65% výskyt psychických zmien. • Skoršie štádia ochorenia - menší výskyt. • Slabá diagnostika nezachytávajúca ľahké a špecifické formy zmien (napr. porucha stereognózie). • Neuropsychologická diagnostika

6. PSYCHICKÉ ZMENY. • Významným spôsobom ovplyvňujú: • celkovú kvalitu života • spoluprácu s pacientom • vyrovnávanie sa s ochorením • fyzickú, pracovnú a sociálnu perspektívu • osobný, partnerský, rodinný život

7. PSYCHICKÉ ZMENY U SM. • KOGNITÍVNE FUNKCIE. zabezpečujú optimálne mentálne fungovanie v živote človeka • BEHAVIORÁLNE FUNKCIE. správanie, emotivita, afektivita

8. KOGNITÍVNE FUNKCIE. • PAMÄŤ • POZORNOSŤ • EXEKUTÍVNE FUNKCIE • REČ • Kognitívna deteriorácia nie je univerzálnou známkou SM a ak sa deficity vyskytujú môžu zostať dlhší čas bez progresie. • Celkové zníženie intelektu sa môže objaviť, ale nie je typické.

9. Varovné signály pre možnú prítomnosť kognitívnej dysfunkcie.Dušánková,J.,Havrdová,E., (2006) • Zásadné zmeny na MRI, najmä atrofie • Pac. má problémy podať súvislé informácie o zdravotnom stave • Zmeškáva dohodnuté termíny, alebo sa oneskoruje • Javí sa ako depresívny ale neodpovedá na liečbu • Nadmerne sa stará o vedľajšie účinky liečby • Má problémy podieľať sa na rozhodnutiach o svojej liečbe • Dlhodobo pretrvávajúce nerealistické očakávania • Často volá lekárovi, do centra a pod. • Zmeny v správaní pozorované blízkymi • Problémy v zamestnaní

10. PAMÄŤ. • Postihnutie už v skorých štádiách ochorenia, 40-60%. • Nie všetky zložky pamäti sú postihnuté rovnako . Verbálna aj neverbálna zložka pracovnej pamäti. • Krátkodobá pamäť a nedeklaratívna zložka dlhodobej pamäti bývajú zachované. • Klinicky pacient môže pôsobiť bez ťažkostí – sťaženie spolupráce s personálom, tendencia k tomu, že pacientovi „neveríme“.

11. Najviac postihnutá býva schopnosť spontánneho vybavenia si z pamäti, hlavne bez pomocného podnetu. „užívate lieky na spanie?“ „áno“ –pacient si skutočnosť pamätá „ktoré?“ „neviem...no tie bežné“ – spontánne vybavenie je problematické „rohypnol, zopiclon?“ „áno, tento.“ – pacientovi nápoveda pomáha k vybaveniu si informácie ktorá bola v pamäti uložená • Problémy s pomenovaním, nájdením správneho výrazu, môže imponovať ako amnestická afázia.

12. Ak tušíme, čo chce pacient povedať pomôžme mu. „p.doktorka nemohli by ste mi prosím predpísať....no to, čo pomáha chodiť“ „máte asi na mysli barle“ • S progresiou ochorenia sa môžu manifestovať aj poruchy vštiepivosti, zapamätávania si a progresia zabúdania • Dĺžka a stupeň ochorenia neznamenajú, že pacienti budú mať rovnaké poruchy pamäti • Individuálny prístup v komunikácii !!!

13. POMOC PRE PACIENTA. Pri komunikácii o ochorení, liečbe, jej zmene a všetkých dôležitých informáciách ponúknite pacientovi možnosť robiť si zápisky (diár, pripomienky a iné). Overte si, či pacient správne porozumel a fixuje informáciu, ak nie vysvetlíme mu znova. Pre uľahčenie je dobré zapojiť príbuzných. Vyhýbajte sa medicínskemu žargónu a príliš zložitým formuláciám – v jednoduchosti je pomoc.

14. Motivujte pacienta k pamäťovú tréningu a primeranej fyzickej aktivite. Tréning pamäti a kognitívnych funkcií môže zvýšiť pracovnú a sociálnu funkčnosť pacienta. Vizita u pacientov s poruchami pamäti alebo iným kognitívnym deficitom zväčša nestačí na objasnenie jeho stavu. Potreba individuálneho pohovoru.

15. POZORNOSŤ. • Bez adekvátnej pozornosti nemôžeme adekvátne fungovať. • 12-25% pacientov. • Jeden z najcitlivejších ukazovateľov kognitívnych zmien u skorých foriem SM. • Poruchy sluchovej aj vizuálne-priestorovej zložky pozornosti .

16. Poruchy tzv. rozdelenej pozornosti – dva a viac podnetov pre pacienta môžu znamenať problém. „Keď skončí vizita sestrička vám dá chorobopis a pôjdete na vyšetrenie o ktorom sme spolu hovorili. Nezabudnite, že dovtedy nesmiete jesť. “ „Pán Novák, dáte si čaj, alebo kávu. S cukrom, alebo bez. Prosíte si aj mlieko?“ • Udržiavaná pozornosť (sustained) v testovaní menej chýb ale viac úloh vynechajú

17. POMOC PACIENTOVI: Vyhovujúce prostredie na rozhovor, bez rušivých vplyvov Krátke, jednoznačne formulované vety. Overujeme si, či pacient informácii porozumel. Vyhýbať sa otázkam s alternatívnym koncom. Správať sa preventívne napr. upozorniť stredný personál ak pac. má problémy (odprevadiť pacienta na vyšetrenie, označenie izby symbolom).

18. EXEKUTÍVNE FUNKCIE. • Umožňujú adaptívne reagovať na nové situácie, riešiť úlohy a na cieľ orientovanú činnosť, meniť stratégie, využívať abstraktné a pojmové myslenie. SKLADAJÚ SA ZO ŠTYROCH HLAVNÝCH FUNKCiÍ: Vôle - Plánovania – Účelného jednania - Efektívneho výkonu. • Anatomickým korelátom sú frontálne laloky. • Viac ako 19 % pacientov problémy.

19. Pacienti s chronicko-progresívnou formou majú frekvetnejšie postihnutie EF. • Nejde o poruchy ktoré sú primárne spôsobené oslabenou pozornosť, alebo pamäťou • Zhoršený výkon charakterizovaný • zníženou kapacitou prakticky uchopiť problém, • pacienti majú zníženú schopnosť byť flexibilný, hľadať strategické riešenia. • Prítomné sú perseveračné riešenia • Tvorba nových možností a „poučenie“ z neúspechu je problémom. riešenie problémov pri hľadaní zamestnania, motivácia pac. „skúsiť sa pozrieť na problém z iného uhla pohľadu.

20. REČ. • Výskyt afázie zriedkavý. • Motorické poruchy reči, dyzartrie rôzneho typu ktoré spôsobujú sťaženú zrozumiteľnosť reči pacienta a jej spomalenie. • Nenarušujú chápanie počutého. • Nie sú prítomné poruchy symbolických funkcií.

21. POMOC PRE PACIENTA: Ubezpečenie, že máme na neho čas. Jednáme trpezlivo. Zostávame v zrakovom poli pacienta. Ak ide o ťažkú poruchu môžeme využiť ostatné formy komunikácie.

22. BEHAVIORÁLNE ZMENY • DEPRESIA , cca 50% pacientov, cca 75% s SM aspoň 1x atak depresie. 1. Organická v dôsledku štrukturálnych zmien na mozgu, predovšetkým v bielej hmote, F-T patológie cca 50% depresií u SM môžeme pripísať organicite 2. Reakcia na ochorenie zložité obdobie, v rôznych fázach ochorenia rôzna intenzita 3. Hypotéza koincidencie spolu výskyt 4. Farmakogénne podmienené ajliečba interferónmi

23. SUICÍDIUM – 7,5 x častejšie ako zdravej populácie (Sadovnik, 1995). Dánska štúdia (Stenager, 1992), najvyššie riziko je u pacientov: - mužov so začiatkom ochorenia pred 30 rokom života - žien so začiatkom ochorenia po 30 roku života - v prvých 5 rokoch od stanovenia diagnózy

24. Únava Patologického charakteru, cca 75% pacientov s SM, trvalá, alebo prechodná, akcentovaná teplom. • Bipolárna porucha výskyt 2x vyšší ako u normálnej populácie. • Psychózy, Eufória zriedkavejšie

25. POMOC PRE PACIENTA: • Neočakávajme od pacienta s depresiou, že vôľou • zvládne problémy. • Pozor na zovšeobecňovanie pacientových problémov • „veď to prejde“, „zvládli to iní zvládnete to aj vy“. • Každé zlyhanie, nezvládnutie úlohy, situácie pacienta • utvrdzuje o jeho neschopnosti. • Úplná akceptácia takého aký je. Pacient potrebuje mať • pocit, že je vypočutý. • Poskytnutie ľudského pochopenia a podpory, • odporučenie odbornej pomoci.

26. Nepodceňujme faktor psychických zmien u pacientov s SM • Úprimný záujem o pacienta a snaha pomôcť mu – zlepšenie psychosociálnych vyhliadok na udržanie v „normálnom“ živote.