220 likes | 553 Views
SCLEROSIS MULTIPLEX. Kognitívne a behaviorálne zmeny u pacientov s SM v kontexte komunikácie. Škola SM Štrbské Pleso, 2010 PhDr. Karina Pribišová. SCLEROSIS MULTIPLEX. Laická verejnosť,
E N D
SCLEROSIS MULTIPLEX. Kognitívne a behaviorálnezmeny u pacientov s SM v kontexte komunikácie. Škola SM Štrbské Pleso, 2010 PhDr. Karina Pribišová
SCLEROSIS MULTIPLEX. Laická verejnosť, pacienti, zdravotnícky personál ochorenie spájajúce sa predovšetkým s predstavou postupnej straty pohyblivosti a samostatnosti.
PSYCHICKÉ ZMENY SÚ PODCEŇOVANÉ. • Systematický výskum tohto aspektu SM posledných 30 rokov. • Prvé zmienky už od r. 1842. • Charcot, 1874 pacienti s SM majú „spomalenie“ kognície.
Aktuálne údaje - 40-65% výskyt psychických zmien. • Skoršie štádia ochorenia - menší výskyt. • Slabá diagnostika nezachytávajúca ľahké a špecifické formy zmien.
PSYCHICKÉ ZMENY. • Významným spôsobom ovplyvňujú: • spoluprácu s pacientom • vyrovnávanie sa s ochorením • fyzickú, pracovnú a sociálnu perspektívu • osobný, partnerský, rodinný život • celkovú kvalitu života
HLAVNÉ DOMÉNY PSYCHICKÝCH ZMIEN. • KOGNITÍVNE FUNKCIE. zabezpečujú optimálne mentálne fungovanie v živote človeka • BEHAVIORÁLNE FUNKCIE. správanie, emotivita, afektivita
KOGNITÍVNE FUNKCIE. • PAMÄŤ • POZORNOSŤ • REČ • EXEKUTÍVNE FUNKCIE • Kognitívna deteriorácia nie je univerzálnou známkou SM a deficity ak sa vyskytujú môžu zostať dlhší čas bez progresie.
PAMÄŤ. • Postihnutie už v skorých štádiách ochorenia, 40-60%. • Nie všetky zložky pamäti sú postihnuté rovnako . • Klinicky pacient môže pôsobiť bez ťažkostí – sťaženie spolupráce s personálom, tendencia k tomu, že pacientovi „neveríme“. • Krátkodobá pamäť a niektoré zložky dlhodobej pamäti bývajú zachované.
Problémy s pomenovaním, nájdením správneho výrazu „sestrička nemohli by ste mi prosím dať....no to, do čoho sa dáva čaj?“ „máte asi na mysli pohár“ • S progresiou ochorenia sa môžu manifestovať aj poruchy vštiepivosti, zapamätávania si a progresia zabúdania • Dĺžka a stupeň ochorenia neznamenajú, že pacienti budú mať rovnaké poruchy pamäti – Individuálny prístup v komunikácii !!!
Najviac postihnutá býva schopnosť spontánneho vybavenia si z pamäti „užívate lieky na spanie?“ „áno“ –pacient si skutočnosť pamätá „ktoré?“ „neviem...“ – spontánne vybavenie je problematické „rohypnol, zopiclon?“ „áno, tento.“ – pacientovi nápoveda pomáha k vybaveniu si informácie ktorá bola v pamäti uložená • Problémy s pomenovaním, nájdením správneho výrazu
REČ. • Výskyt afázie zriedkavý. • Motorické poruchy reči, dyzartrie rôzneho typu ktoré spôsobujú sťaženú zrozumiteľnosť reči pacienta (skandovaná reč, „horúci zemiak“). • Nenarušujú chápanie počutého. • Nie sú prítomné poruchy symbolických funkcií.
POMOC PRE PACIENTA: Ubezpečenie, že máme na neho čas. Jednáme trpezlivo. Zostávame v zrakovom poli pacienta. Ak ide o ťažkú poruchu môžeme využiť ostatné formy komunikácie. Ak vieme čo chce povedať môžeme mu pomôcť.
POZORNOSŤ. • 12-25% pacientov. • Jeden z najcitlivejších ukazovateľov kognitívnych zmien u skorých foriem SM. • Poruchy vizuálnej aj sluchovej zložky pozornosti . • Bez adekvátnej pozornosti nemôžeme adekvátne fungovať.
Poruchy tzv. rozdelenej pozornosti – 2 a viac podnetov pre pacienta môžu znamenať problém. „Keď sa vrátite z toalety vezmite si plášť a príďte do stanovišťa sestier. Dám vám chorobopis a pôjdete na vyšetrenie“ „Pán Novák, dáte si čaj, alebo kávu. S cukrom, alebo bez. Prodíte si aj mlieko?“ • Spomalenie informačných procesov.
POMOC PACIENTOVI: Krátke, jednoznačne formulované vety. Overujeme si, či pacient informácii porozumel. Vyhýbať sa otázkam s aslternatívnym koncom (otázka typu alebo/alebo). Správať sa preventívne napr. odprevadiť pacienta na vyšetrenie, označenie izby symbolom.
EXEKUTÍVNE FUNKCIE. • Umožňujú adaptívne reagovať na nové situácie, riešiť úlohy a na cieľ orientovanú činnosť, meniť stratégie, byť flexibilný a sú základom emocionálnych a sociálnych zručností. • SKLADAJÚ SA ZO ŠTYROCH HLAVNÝCH DOMÉN: Vôle - Plánovania – Účelného jednania - Efektívneho výkonu. • Viac ako 19 % pacientov problémy.
Pacienti s chronicko-progresívnou formou majú frekvetnejšie postihnutie EF. • Nejde o poruchy ktoré sú primárne spôsobené oslabenou pozornosť, alebo pamäťou • Zhoršený výkon charakterizovaný • zníženou kapacitou uchopiť problém, • pacienti majú zníženú schopnosť byť flexibilný, hľadať strategické riešenia. • Tvorba nových možností a „poučenie“ z neúspechu je problémom. riešenie problémov pri hľadaní zamestnania
BEHAVIORÁLNE ZMENY • Psychické príznaky ako prvá manifestácia ochorenia. • DEPRESIA , cca 50% pacientov 1. Organická v dôsledku štrukturálnych zmien na mozgu, predovšetkým v bielej hmote 2. Reakcia na ochorenie zložité obdobie, v rôznych fázach ochorenia rôzna intenzita 3. Hypotéza koincidencie spolu výskyt, multifaktoriálne podmienené 4. Farmakogénne podmienené ajliečba interferónmi
SUICÍDIUM – 7,5 x častejšie ako zdravej populácie (Sadovnik, 1995). Dánska štúdia (Stenager, 1992), najvyššie riziko je u pacientov: - mužov so začiatkom ochorenia pred 30 rokom života - žien so začiatkom ochorenia po 30 roku života - v prvých 5 rokoch od stanovenia diagnózy
Únava Patologického charakteru • Psychózy, Eufória • Bipolárna porucha zriedkavejšie, riešenie patrí do rúk odborníkom.
POMOC PRE PACIENTA: • Neočakávajme od pacienta s depresiou, že vôľou • zvládne problémy. • Pozor na zovšeobecňovanie pacientových problémov • „veď to prejde“, „zvládli to iní zvládnete to aj vy“. • Každé zlyhanie, nezvládnutie úlohy, situácie pacienta • utvrdzuje o jeho neschopnosti. • Úplná akceptácia takého aký je. Pacient potrebuje mať • pocit, že je vypočutý. • Poskytnutie ľudského pochopenia a podpory, • odporučenie odbornej pomoci.
Podporná literatúra na ďalšie štúdium. • Janáčková,L.,Weiss,P.: Komunikacevezdravotnícképéči. Portál, 2008. • Křivohlavý, J.,Pečenková,J.: Duševní hygiena zdravotní sestry,Grada,2005 • Venglářová, M.,Mahrová, G.: Komunikacepro zdravotní sestry. Grada, 2006